Právo je však pomenované podľa spravodlivosti... – est autem ius a iustitita appelatum....
Bologna, matka najstaršej európskej univerzity založenej v roku 1088. Ale už od roku 1050 najslávnejšie miesto štúdií rímskeho práva. Stojím pred hrobkou Accursia, jedného zo slávnych glosátorov 13. storočia. Bol to práve on, kto k tejto vete o spravodlivosti pridal svoju glosu: „Tak ako podľa svojej matky; spravodlivosť tu teda bola pred právom (Sicut a matre sua; ergo prius fuit iustitia quam ius).“ Od neho sa v myšlienkach dostávam priamo k Ulpianovi, ktorý je autorom pôvodnej vety. A v časopriestore sa posúvam do Ríma, bližšie k začiatku prvého tisícročia, do druhého a tretieho storočia.
Najslávnejší klasickí rímski právnici sa asi dajú spočítať na prstoch jednej ruky: Gaius, Papinianus, Modestinus, Paulus a Ulpianus. Čo vieme o Ulpianovi? Mal fúzy a bradu, kučeravé vlasy. Mal meter šesťdesiat či meter sedemdesiat? Akú mal veľkosť nohy? Hádali by sme. Nevieme. Vieme však o veľkosti jeho ducha. Má dokonalý prehľad o celej oblasti práva a zanecháva obrovské dielo. Píše elegantným štýlom a jeho spisy sú veľmi populárne. Jedna radosť čítať jeho definície.
Ave, Domitius! Môžem na slovíčko? Čo by si nám povedal o sebe?
Narodil som sa v Tyre, vo fenickej Sýrii. Odtiaľ pochádzam (unde mihi origo est), z rodiny, ktorá už v minulom storočí (teda v 1. storočí), mala občianske práva. V tomto meste boli aj iní Ulpianovci (Οὐλπιανοί), hovorili sme po grécky. Moja kariéra v Ríme začala počas panovania Antoninovcov. Najprv som pôsobil v poradnom zbore cisára (consilium principis) Septimia Severa, potom ako správca žiadostí (magister libellorum) v rokoch 203 až 209. Neskôr som bol v prétorskej prefektúre, spolu s Paulom, Papinianovým prísediacim. Literárne činný som bol hlavne v období rokov 211 – 222. Vtedy som napísal okrem iného komentár k prétorskému právu K nariadeniu prétora (Ad edictum praetoris), K Masuriovi Sabinovi (Ad Masuriam Sabinam), Rozpravy (Disputationes), či Knihu právnych pravidiel (Liber singularis regularum).
Od koho si sa najviac naučil v právnickom povolaní?
Mojím učiteľom bol Aemilius Papinianus, ktorý, mimochodom, tiež pochádzal zo Sýrie. Mal šťastie, že Septimius Severus ho považoval za priateľa. Žiaľ, v roku 211, počas vlády cisára Caracallu, už také šťastie nemal, keď nechcel kryť vraždu jeho brata Getu. Iulius Paulus je môj vrstovník – toho až tak nemusím... Zo starších právnych vedcov Celsus bol naozaj dobrý, dá sa od neho mnohému priučiť. No a aby som to posunul ďalej, Herennius Modestinus je môj veľmi nádejný žiak.
Akí boli cisári, ktorých si zažil, pre ktorých si pracoval?
Septimius Severus bol spomedzi nich asi jediný poriadny. Prvý rímsky cisár afrického pôvodu, víťaz vojen, reformátor. Consilium principis získalo počas jeho vlády na význame, dostali sme sa tam viacerí zo stavu jazdcov (equites), čo určite prospelo aj rozvoju rímskeho práva. Septimiov syn, malý, tučný a plešatý Caracalla? Venoval sa skoro výlučne vojenským záležitostiam, bratovrah, iniciátor masakier a perzekúcií, stále sa pohyboval mimo Ríma, v provinciách. A potom títo detskí cisári! Heliogabalus mal štrnásť rokov, ten ma vyhnal; Alexander mal dvanásť, keď ma povolal... Ale vymenoval ma za prefekta pre zásobovanie obilím (praefectus annonae). Severus a Antoninus veľmi často vydávali reskript v tomto zmysle: „Ak aj – píšu – nie sme podrobení zákonom (legibus solutus sumus) – predsa len žijeme podľa zákonov.“
Si alebo nie si autorom Constitutio Antoniniana?
Ale áno! Obsahuje kľúčovú vetu: „Tí, ktorí sú v rímskom svete, sa nariadením cisára Antonina stávajú rímskymi občanmi. (In orbe Romano qui sunt, ex cnstitutione imperatoris Antonini cives Romani effecti sunt). Rímske občianstvo sa týmto ediktom rozšírilo na celú ríšu. Veľký a rastúci počet obyčajných ľudí cudzieho pôvodu získal ochranu. A že hlavným cieľom tohto nariadenia bolo podrobiť ďalších ľudí rôznym daniam (dani z dedičstva)? To hovoria hlavne tí, ktorí sú v opozícii voči cisárovi, okrem iných však aj priateľ Cassius Dio.
Právnici sa vždy trochu škriepia o tom, čo je vlastne právo?
Právo je, podľa znamenitej Celsovej definície, „umenie dobrého a spravodlivého.“ Preto by sme my právnici mohli byť označení za kňazov: veď slúžime spravodlivosti a pôsobíme so znalosťou dobrého a spravodlivého, pričom oddeľujeme primerané od neprimeraného, dovolené od nedovoleného, pokúšajúc sa robiť ľudí dobrými nielen strachom pred trestami, ale aj motiváciou odmenami. Čo k tomu ešte dodať? Čo cisár nariadi, má silu zákona. Niet nijakých pochybností o tom, že právo je to, čo ustanoví senát. A súhlasím s Papinianom, že aj stanovisko (posudok) právneho vedca (consultum) treba považovať za záväzné právo: tento názor vychádza z dávnejšieho nariadenia cisára Augusta.
Dá sa právny systém nejako rozčleniť?
Ako už Gréci hovorili, právo pozostáva z písaného práva a z nepísaného práva. K nepísanému právu Iulianus dodáva, že v prípadoch, keď ho niet, treba uznať to, čo je zavedené mravmi a dlhodobými zvyklosťami. Z hľadiska štúdia práva existujú dve polohy (duae sunt positiones): verejné právo a súkromné právo. Verejné právo je to, ktoré sa zaoberá vzťahmi rímskeho spoločenstva, a súkromné právo to, ktoré sa vzťahuje na záujmy jednotlivcov. Súkromné právo má tri časti (tripertitum est): predpisy prírody, predpisy národov, predpisy občanov. Prirodzené právo je to, o príroda naučila všetky tvory: pretože toto právo nie je osobitosťou ľudského rodu, ale spoločné právo všetkých zvierat na zemi a v mori, aj vtákov v povetrí. Z neho pochádza spojenie muža a ženy, plodenie a výchova detí. Právo národov je to, ktoré používajú všetky ľudské kmene.
Zaoberáš sa aj trestným právom?
Áno. V tretej knihe k zákonu Iulia et Papia som sa vyjadril k otázke trestu. Trest je podľa mňa odplatou za zločin. Potrestať treba, aby príklad ľudí odstrašil a aby sa v budúcnosti menej mýlili. Na druhej strane – a to si už musel počuť – platí, že nikoho nemožno potrestať len za myšlienky.
Začali sme tým, že právo je pomenované po spravodlivosti. Čo teda rozumieš pod spravodlivosťou?
Poďme pekne od Platóna a jeho pozoruhodného hľadiska: Keď sa každý stará o vlastné záležitosti a nemieša sa do (iných) záležitostí, do ktorých mu nič nie je, to je spravodlivosť (τὀ τἀ αὑτοῦ πρἁττειν καἰ μὲ πολυπραγμονεῖν δικαιοσύνη ἐστἱ). Cicero tvrdil, že prvotným základom spravodlivosti je neškodiť druhým (Fundamentum iustitiae, primum est ne cui noceatur). To, čo som napísal na túto tému ja sa nachádza v prvej časti Knihy právnych pravidiel: Spravodlivosť je trvalá a nemenná vôľa priznať každému, čo mu patrí. Základné právne pravidlá sú tieto: čestne žiť, inému neubližovať, každému priznať, čo mu patrí. Právna veda je potom znalosť vecí božských i ľudských, veda o spravodlivom a nespravodlivom.
Čo si myslíš o ženách?
(Smiech.) Ak sa v ustanovení uvádza iba mužské pohlavie, tak sa ustanovenie napriek tomu väčšinou vzťahuje na obe pohlavia. A potom som v slabej chvíli dopísal, že vyššiu dôstojnosť požíva mužské pohlavie (Maior dignitas est in sexu virili). Constitutio Antoniniana sa týka aj postavenia žien ako občianok; pravdou je, že ich postavenie, napríklad vo sfére vlastníckeho práva, sa posilňuje. Rimanky sú krásne a hrdé ženy. Multikulturálne. A keď sa ozdobia a navoňajú... O ženských šperkoch a ozdobách (ornamenta muliebria) som v súvislosti so súkromným právom tiež dosť napísal.
Ďakujem Ti. Tibi gratias. A vo večnosti buď pozdravený, a zbohom, brat môj! Ako vy hovoríte: Atque in perpetuum, frater, ave atque vale!
Gaudio afficior! Vale, Alexander! Som rád! Zbohom, Alexander!
Titulky na olovenom potrubí zachovanom z vily Domitia Ulpiana [plným menom Gnaeus Domitius Annius Ulpianus (170 – 223)]:
Aemilius Papinianus (142 – 212) = napísal Otázky (Questiones) a Odpovede (Responsa), sprevádzal Septimia Severa na jeho výprave do Británie. Ten mu pred smrťou zveril výchovu svojich dvoch synov Caracallu a Getu.
Alexander Severus = (208 – 235), cisár v rokoch 222-235, posledný z dynastie Severovcov, pod vplyvom svojej matky (Iulia Mamaea), tolerantnejší voči kresťanom, počas jeho vlády už prestali byť prenasledovaní;
Caracalla (188 – 217) = cisár 211 – 217, prezývka (podľa jeho plášťa s kapucňou) cisára Marca Aurelia Antonina Severa, venoval sa prevažne vojenským záležitostiam, dal zavraždiť svojho brata Getu, aby mohol vládnuť sám;
Cassius Dio (163 – po roku 229) = rímsky historik a vysoký štátny úradník, napísal Rímske dejiny (Ρωμαἲκἠ ἱστορία) 80 kníh, ktoré sú výsledkom 24 ročnej práce, využil pritom pramene z 28 verejných knižníc, ktoré v Ríme boli a archív Senátu;
Constitutio Antoniniana = cisárske nariadenie o rímskom občianstve, ktoré nadobudlo účinnosť 11. júla 212;
Digesta seu Pandectae, „usporiadané“ alebo „všetko zahŕňajúce“) = zbierka zostavená z diel rímskych právnikov, ktorú cisár Justinián (527 – 565) vyhlásil koncom roku 533. Majú 50 kníh, rozdelených na tituly, každý titul sa zaoberá jednou témou. Tituly sa členia na fragmenty (leges). V stredoveku sa rozdelili na paragrafy. Pre prvý odsek lex sa používa skratka principum pr., druhý odsek mal č. 1. V tejto právnej pamiatke je zachovaná aj podstatná časť Ulpianových myšlienok.
Elogabalus, Heliogabalus (204 – 222) = rímsky cisár (218 – 222), venoval sa hlavne Kultu Slnka. Keď sa pokúsil dať zavraždiť Alexandra Severa, prétoriáni ho ubili na smrť a jeho telo hodili do Tiberu;
Franciscus Accursius (asi 1182-85 – 1260-63) = profesor Univerzity v Bologni, zomrel a je pochovaný v tomto meste. Mal prístup k mnohým právnym dielam Rimanov preneseným v 11. storočí z Ravenny do Bologne, pred založením tamojšej univerzity. Spracoval súhrn dovtedy napísaných glos ako Glossa ordinaria (asi 97 000 glos). Glosy mali nesmierny praktický význam: Čo neuznávala glosa, neuznával ani súd. Accursiovo dielo prispelo k tomu, že rímske právo sa stalo v období renesancie populárnym kurzom.;
Gaius = jeho úplné meno nie je známe, tvoril počas panovania cisárov Hadriana, Antonina Pia, Marca Aurelia a Commoda, v období rokov 130 – 180, je autorom spisu Základy (Institutiones), základného študijného textu rímskeho práva ;
Herennius Modestinus = Ulpianov žiak, zdá sa, že pochádzal z jednej z grécky hovoriacich provincií, asi z Dalmácie, pôsobil v prvej polovici 3. storočia;
Iulius Paulus = z jeho životopisných údajov je známe len to, že prežil Ulpiana. Napísal K nariadeniam prétora (Ad edictum praetoris), vyše 80 kníh;
Publius Iuventus Celsus (67 – 130) = známy právnik, bol členom konzília cisára Hadriána (117 – 138), prétorom (106 alebo 107), správcom Trákie (114/115), konzulom (115 a 129) a prokonzulom Ázie (129/130);
Septimius Severus (146 – 211) = rímsky cisár (193 – 211), ovládal latinský, grécky a púnsky jazyk, zriadil novú provinciu Mesopotamia, velenie légií, ktoré zreformoval, prevzali namiesto senátorov jazdci, po smrti bol vyhlásený za boha (divus);
S. V. B. E. E. V. = horúci tip na SMS. Rimania v listoch s obľubou používali rôzne skratky. Je to jedna z nich: Si vales, bene est, ego valeo. (Ak si zdravý, dobre je, ja som zdravý.)
Alexander Bröstl