Úvodný príspevok v rámci novej záložky na tomto portáli bude odlišným od nasledujúcich a to jednak preto, že je úvodným a patrí sa nejako začať, ale tiež preto, že mnohí z vás možno nemajú úplne reálnu predstavu o tom, kto notár vlastne je a čo vlastne robí.
Nemyslím tým samozrejme zákonnú definíciu a terminológiu, ktorú predpokladám všetci ovládate, ale cieľom tejto sekcie bude skôr priblíženie dennému obrazu notára a notárskeho úradu a snaha o praktickú pomôcku pre klientov notárskeho úkonu.
Napriek uvedenému si pomôžem Notárskym poriadkom, podľa ktorého je notár štátom určenou a splnomocnenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Notára menuje a odvoláva Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý zároveň vykonáva štátny dohľad nad činnosťou notárskej komory a notárov. Notár je verejným činiteľom a vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci.
Záujemcovi o historický exkurz do inštitúcie notárstva na území Slovenska odporúčam publikáciu JUDr. Mariána Mikla: Notárstvo na Slovensku, Ivan Riabič - IVART pre Notársku komoru Slovenskej republiky, 2012, 216 strán, tvrdá väzba, resp. aj návštevu webového sídla Notárskej komory SR.
Notár je tradičným slobodným právnickým povolaním a slovenské notárstvo patrí do rodiny notárstva latinského typu. Jedným z princípov latinského notárstva je štátom zverený okruh činností, ktoré môže vykonávať iba notár, a to za odplatu na základe štátom určenej odmeny. Medzi jeho ďalšie znaky patrí princíp „numerus clausus“, nezávislosť, nestrannosť a povinné členstvo v profesnej komore.
V porovnaní s inými slobodnými právnickými povoleniami na Slovensku, možno vidieť mnohé spoločné črty (notár je právnik, odborník na oblasť súkromného práva, účastník notárskej činnosti je klientom notára, výkon činnosti je za odmenu), no na druhej strane, je postavenie a pôsobnosť notára vo viacerých smeroch natoľko jedinečné a výnimočné, že ho dostatočne odlišuje napr. od advokátov a exekútorov (výkon notárskej činnosti je výkonom verejnej moci, notárske listiny sú verejnými listinami, a i.).
Podľa § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku notári svojím postavením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom. Výkon notárskej činnosti sa považuje za preventívny výkon spravodlivosti. Notár koncipuje notárske listiny a vykonáva notárske úkony v rozsahu, ktorý mu dovoľuje Notársky poriadok a pri výkone svojej činnosti postupuje nestranne a nezávisle a verím, že aj odborne a morálne.
V rámci tejto sekcie sa pokúsime čitateľom priblížiť praktický obraz o postavení a činnosti notára, o notárskej činnosti a notárskych službách. Cieľom týchto príspevkoch bude načrtnutie a prípadný návod riešenia „denno-denných“ problémov klientov vo vzťahu k notárovi a notárskej činnosti a snaha o vysvetlenie jednotlivých notárskych úkonov a inštitútov.
Notárskou činnosťou (v užšom zmysle slova, pretože v širšom zmysle k činnosti notára patrí aj výkon súdneho komisára v konaní o dedičstve na základe poverenia súdom, výkon funkcie mediátora a prípadne aj rozhodcu podľa osobitných zákonov) je v zmysle § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku
a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 55),
b) osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64),
c) konania vo veciach notárskych úschov (§ 65 až 73),
d) úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73j).
Práve ustanovenie § 3 ods. 1 je kľúčové na pochopenie notárskej činnosti a už v treťom paragrafe Notárskeho poriadku možno badať jednotlivé odlišnosti notárskych úkonov. Tento taxatívny rozsah notárskej činnosti sa v historickom vývine v základných znakoch nemenil, notár takmer vždy vykonával solemnizáciu (v rámci ktorej notár pôsobí ako autor právneho úkonu – verejnej listiny, ktorej podstata je obsiahnutá v § 134 OSP a bohužiaľ aj mnohým kolegom uniká jej podstata) - ide najmä o spisovanie zmlúv, závetov, vyhlásení a i.) verifikačnú činnosť (notár ako osoba, ktorej zveril časť svojej pôsobnosti štát, osvedčuje právne významné skutočnosti, ktoré sa uskutočnili v jeho prítomnosti. Tento druh notárskej činnosti zahŕňa celú škálu úkonov, počnúc vidimáciou a legalizáciou, cez osvedčovanie priebehu valných zhromaždení, až po činnosť notára pri cezhraničných fúziách obchodných spoločností). Pod vplyvom spoločensko–ekonomických a tiež technických zmien sa prispôsoboval aj výkon notárskej činnosti, pričom dnes nie je možné, aby notár vykonával činnosť bez potrebného technického vybavenia a napojenia svojho notárskeho úradu na centrálny informačný systém komory, ktorého súčasťou sú aj notárske centrálne registre (ďalej len NCR), medzi ktoré patria NCR závetov, NCR záložných práv, NCR listín, NCR dražieb, NCR osvedčených podpisov a NCR notárskych zápisníc.
Takže Vám prajeme príjemné čítanie a vítame akékoľvek otázky a podnety z notárskej problematiky.
JUDr. Juraj Göbl, notár
ilustračné foto: pixabay.com
28. apríla 2015
