V Národnej rade Slovenskej republiky bola 23. apríla 2015 spolu s ďalšími zmenami rôznych právnych predpisov schválená aj novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Prinášame bližší pohľad na najvýznamnejšie zmeny v konkurznom konaní spolu s názorom JUDr. Matúša Králika, PhD., odborníka na insolvenčné právo.
Zodpovednosť štatutárnych orgánov za včasné podanie návrhu na konkurz (§ 11 odsek 2 a § 74a ZKR)
Novela zmenila postup pri uplatňovaní zodpovednosti štatutárnych orgánov kapitálových spoločnosti za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu – podľa novej úpravy platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. ZKR bude zakazovať akékoľvek dohody medzi spoločnosťou a osobou povinnou vylučujúce túto zodpovednosť ako aj zakazovať vylúčenie či obmedzenie tohto nároku prostredníctvom vnútorných predpisov spoločnosti.
Zmluvnú pokutu môže potom správca vymáhať v klasickom súdnom konaní ako pohľadávku voči týmto osobám – novelizovaný ZKR výslovne upravuje, že súd nemôže zmluvnú pokutu moderovať. Povinné osoby sa môžu tejto zodpovednosti zbaviť len z dôvodov uvedených v zákone.
Matúš Králik: „Zodpovednosť štatutárnych orgánov za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu bola do ZKR zavedená s účinnosťou od 1. januára 2012. Novela (zákon č. 348/2011 Z.z.) si vtedy dala za cieľ priniesť možnosť uplatnenia reálne vymožiteľnej sankcie voči osobám zodpovedným za to, že dlžník – právnická osoba si nesplní svoju povinnosť stanovenú v ust. § 11 ZKR a nepodá návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní od kedy sa dostal do úpadku vo forme predĺženia. Táto zodpovednosť mala pôsobiť taktiež preventívne a v tomto smere si myslím, že splnila svoj účel. Horšie to bolo s reálnou vymožiteľnosťou tejto sankcie. Procesné ustanovenie (ust. § 74a ZKR) totiž bolo zamýšľané tak, že správca bude pohľadávku zo zodpovednosti za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu vymáhať priamo v prebiehajúcom konkurznom konaní, čo sa v praxi ukázalo ako problematické. Jednalo sa o veľmi zložité konanie, pričom rozsiahle dokazovanie, ktoré si rozhodnutie o tejto otázke vyžadovalo, nebolo možné zo strany súdu uskutočniť priamo v konkurznom konaní. Súdy preto často aj za súčasného znenia zákona vylučovali rozhodovanie o tejto zodpovednosti na samostatné konanie.
Schválená novela z môjho pohľadu reaguje na požiadavky praxe, keď už priamo v ZKR stanovuje, že súd vo veci rozhodne v samostatnom konaní a to rozsudkom. V tomto smere preto hodnotím novelu veľmi pozitívne. Osobne vo mne však vyvoláva isté obavy vytvorená konštrukcia zmluvnej pokuty. Až prax pravdepodobne ukáže, či je schválená konštrukcia legislatívno-technicky bezproblémová.“
Rozšírenie okruhu subjektov oprávnených podať návrh na konkurz (§ 12 odsek 2, § 13 odsek 3)
Rozširuje sa okruh procesne legitimovaných subjektov na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu – navrhovateľom bude môcť byť zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom s tým, že návrh musí byť doložený písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti. U tohto navrhovateľa zároveň platí, že nemá povinnosť zložiť preddavok na trovy predbežného správcu – v prípade, že konkurzné konanie bude po ustanovení predbežného správcu zastavené pred nedostatok majetku, bude tieto znášať Sociálna poisťovňa.
Matúš Králik: „Zamestnancom podaný návrh na vyhlásenie konkurzu sa bude považovať za osobitný druh veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu. Osobitný preto, že ZKR pre neho stanovuje odlišné náležitosti oproti ostatným veriteľským návrhom. Mám na mysli predovšetkým to, že navrhovateľ bude musieť byť vždy zastúpený odborovou organizáciou, prílohou návrhu bude musieť byť namiesto exekučného titulu či potvrdenia o tom, že veriteľ pohľadávku eviduje vo svojom účtovníctve, vyhlásenie najmenej piatich zamestnancov o tom, že si vo vzťahu k nim dlžník nesplnil svoje záväzky z titulu mzdy, odstupného či odchodného viac ako 30 dní po lehote ich splatnosti, pričom tieto vyhlásenia majú obsahovať úradne osvedčený podpis zamestnancov, ktorí nie sú spriaznení s dlžníkom. Ďalšou osobitosťou tohto veriteľského návrhu je to, že v tomto jedinom prípade nebude navrhovateľ povinný pred podaním veriteľského návrhu na vyhlásenie povinný zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Pozitívne hodnotím, že zákonodarca neopomenul vyriešiť otázku, kto bude uhrádzať odmenu a výdavky predbežného správcu v prípade, že dôjde k jeho ustanoveniu. Problém môže nastať iba v prípade, že by súd takpovediac z opatrnosti (podľa ust. § 20 ods. 1 ZKR) vyhlásil konkurz na majetok dlžníka – zamestnávateľa a po vyhlásení konkurzu by jeho majetok nepostačoval ani na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu.“
Zmena v postupe pri popretí pohľadávky iným veriteľom (§ 32a)
Po novom bude musieť správca na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu predložiť súdu prihlášku pohľadávky, ktorá bola účinne popretá iným veriteľom, bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj ním samotným. Rovnako bude správca povinný predložiť prihlášku pohľadávky priznanej rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia, alebo vykonať exekúciu, ako aj prihlášku pohľadávky, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv, registrované v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností.
Súd na základe predložených listín (podklady k popretej pohľadávke, stanovisko správcu, námietky úpadcu, informácia o rozsahu evidencie v účtovníctve a iné) bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou. Proti rozhodnutiu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval.
Matúš Králik: „Uvedené procesné ustanovenie hodnotím veľmi pozitívne, pretože na rozdiel od ustanovenia § 32 ods. 20 ZKR, ktoré nahrádza, stanovuje jasné pravidlá týkajúce sa procesu rozhodovania o priznaní hlasovacích práv. Na základe tohto ustanovenia súd nerozhodne vo veci popretej pohľadávky (ktorá patrí medzi pohľadávky uvedené v tomto ustanovení) meritórne, nerozhodne teda o tom, či sa pohľadávka považuje za zistenú alebo nie, rozhodne len o tom, či veriteľ, ktorého pohľadávka bola popretá má možnosť v konkurznom konaní hlasovať a či mu patria aj ďalšie práva spojené s touto pohľadávkou alebo nie. Súd rozhodne o hlasovacích právach priamo v konkurznom konaní uznesením, pričom z logiky veci vyplýva, že by tak mal súd vo väčšine prípadov urobiť v období po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok avšak pred prvou schôdzou veriteľov. V praxi môže aplikácia tohto ustanovenia ešte viac zaťažovať konkurzné súdy, čo považujem za jediné negatívum tohto riešenia.“
Účinky vyhlásenia konkurzu na výhradu vlastníckeho práva a finančný leasing (§45a)
Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu predal vec s výhradou vlastníctva a kupujúcemu ju odovzdal, môže kupujúci vec vrátiť alebo trvať na plnení zmluvy. Pri opačnej situácii, t. j. ak úpadca pred vyhlásením konkurzu kúpil a prevzal vec s výhradou vlastníctva bez toho, aby k nej nadobudol vlastnícke právo, nemôže predávajúci uplatňovať vrátenie veci, ak správca splní povinnosti podľa zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, ako bol predávajúcim k plneniu vyzvaný. Správca môže takto postupovať, ak sa vec u úpadcu nachádza a pri konaní s odbornou starostlivosťou zistí, že splnenie týchto povinností je pre podstatu výhodnejšie. Ak sa vec u úpadcu nenachádza, možno nároky v konkurze uplatňovať len prihláškou. Celý uvedený postup sa obdobne uplatní aj pri finančnom leasingu.
Matúš Králik: „Jedná sa o úplne nové ustanovenie, ktorého uzákonenie vychádza z požiadaviek praxe. Podľa doterajšej právnej úpravy mali správcovia značné problémy vysporiadať sa napríklad s otázkou neukončenej leasingovej zmluvy. Nové ustanovenie správcovi umožňuje vybrať si pre podstatu výhodnejšie riešenie, vyžaduje však, aby správca s odbornou starostlivosťou správne vyhodnotil všetky povinnosti, ktoré vyplývajú z takejto zmluvy.“
Upresnenie definície podriadených pohľadávok (§ 95 odsek 3 a 4)
Za účelom odstránenia rôznych interpretácii v praxi novela ZKR výslovne spresňuje, že za pohľadávku, ktorá sa uspokojuje ako podriadená pohľadávka sa považuje aj pohľadávka, ktorá bude spriaznenej osobe patriť kedykoľvek po jej vzniku (čo sa vzťahuje najmä na pohľadávky tretích osôb a ich skupovanie spriaznenými osobami). Tento postup sa však nepoužije na uspokojenie veriteľa, ktorý nie je spriaznený s úpadcom a v čase nadobudnutia takejto pohľadávky (zákon zavádza pojem „spriaznená pohľadávka“) nevedel a ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku (čím sa chráni dobromyseľnosť, ale hypoteticky aj otvára cesta pre sofistikovanejšie spôsoby jej zneužitia).
Matúš Králik: „Novelou ZKR účinnou od 1. januára 2012 zavedené reálne vylúčenie z uspokojenia spriaznených pohľadávok bolo prijaté odbornou verejnosťou pomerne rozpačito, nakoľko uvedená novela veriteľov týchto pohľadávok „kriminalizovala“ bez toho, aby stanovila mechanizmus preskúmavania toho, či daná pohľadávka, ktorá patrí alebo v minulosti patrila spriaznenej osoby je alebo nie je reálna. Zákonodarca totiž akoby predpokladal, že sa vždy musí jednať o umelo vytvorené pohľadávky. V praxi sa ukázalo, že takáto absolutizácia nezodpovedá skutočnosti, preto novela prináša zmiernenie prísneho posudzovania spriaznených pohľadávok, a to najmä vo vzťahu k nadobúdateľom pohľadávok od spriaznených veriteľov.“
Navrhovaná účinnosť novely je 1. január 2016, s tým, že doterajšie konania sa dokončia podľa súčasných predpisov.
Jej definitívne znenie ako aj podklady z legislatívneho konania môžete nájsť TU.
V priebehu budúceho týždňa prinesieme obdobný príspevok k zmenám v reštrukturalizačnom konaní.
Šaňo Bröstl ml., 27. apríla 2015
ilustračné foto: pixabay.com
