Pokračujeme v postupnom listovaní v návrhu Civilného sporového poriadku - na rade sú §§ 85 – 87, v ktorých je upravené zastúpenie na základe plnomocenstva.
Nepochybne najväčšou novotou (ktorú už v úvode kódexu avizuje článok 13 základných princípov Civilného sporového poriadku) je obligatórne zastúpenie advokátom (tzv. advokátsky proces) vo vybraných druhoch konaní a to v:
- sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou,
- sporoch z ochrany hospodárskej súťaže,
- sporoch z nekalého súťažného konania,
- sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo,
- sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva a
- dovolacom konaní (v tomto prípade vyplýva povinnosť povinného zastúpenia advokátom z ustanovenia § 420 CSP).
Výnimkou budú len prípady, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej procesné úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí. Tiež platí, že zastúpenie advokátom vylučuje ostatné formy zastúpenia.
Možno polemizovať o výbere konaní, na ktoré sa povinné zastúpenie advokátom vzťahuje – dôvodová správa len veľmi stroho vysvetľuje dôvody predkladateľa uplatniť ich práve pre tieto konania („kritériom bola hmotnoprávna i procesnoprávna náročnosť týchto sporov a s tým súvisiaca procesná ekonómia takéhoto riešenia“). Z nášho pohľadu, snáď s výnimkou incidenčných konkurzných konaní, považujeme zvolené kategórie konaní za predovšetkým hmotnoprávne náročné spory – napriek tomu, by sme však ocenili bližší opis kritérií pre výber sporov (odborne zložitými sú tiež zmenkové kauzy, pri ktorých je, ako je uvedené ďalej, vylúčené zastúpenie všeobecným zástupcom). Za zmienku by možno tiež stálo, prečo sa povinné zastúpenie advokátom neodvíja od hodnoty sporu (napríklad konania, predmetom ktorých je uplatnenie čiastky viac ako 50 000 EUR, bez ohľadu na právny dôvod).
V porovnaní so súčasnou právnou úpravou (viď § 24 OSP) návrh CSP v tejto časti neuvádza možnosť nechať sa zastupovať viacerými advokátmi (čo podľa nášho názoru automaticky znamená, že strana môže mať viacerých advokátov) – ak by však niekto bol na pochybách, tak podľa § 106 odsek 2 CSP platí, že „Ak má strana viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí strana na doručovanie písomností. Ak strana výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich“.
Inak pri zastúpení platí, že zástupcom strany konania môže byť fyzická osoba a v sporoch s ochranou slabšej strany (spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovnoprávne spory) aj právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa, osoba oprávnená na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborová organizácia. Strana môže mať len jedného takto zvoleného zástupcu, ktorý sa nemôže nechať substituovať.
Definuje sa aj pojem všeobecný zástupca (pôjde o prípady, kedy zástupcom bude iná fyzická osoba ako advokát) – môže ním byť blízka osoba strany konania (pochopiteľne len fyzickej osoby), ktorá je osobou spôsobilou samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
Súd nepripustí takéto zastupovanie, ak táto osoba zjavne nie je spôsobilá na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach (na Slovensku veľmi dobre známe pokútnictvo).
Všeobecný zástupca, s výnimkou, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, nebude pripustený v nasledovných konaniach:
- spory z ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka,
- spory z ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch,
- spory z právnych vzťahov zo zmenky, šeku alebo iného cenného papiera.
Obdobne ako v súčasnosti platí, že zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony s tým, že splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Šaňo Bröstl ml.
Pozri tiež:
Civilný sporový poriadok (1): Princípy sporového konania
Civilný sporový poriadok (2): Právomoc a príslušnosť súdu
Civilný sporový poriadok (3): Zloženie súdu a vylúčenie sudcov
Civilný sporový poriadok (4): Strany konania a procesné spoločenstvá
Civilný sporový poriadok (5): Pristúpenie do konania, zmena subjektov a procesná intervencia
