Na prahu roku 2015 ešte o jednom výročí z vlaňajška, kedy uplynulo 2000 rokov od smrti rímskeho cisára Augusta. Dvetisíc rokov je celkom slušné výročie. Keď už sme pri výročiach, na jedno určite nezabudnem. Písal sa rok 1983. Cestoval som so študentmi po Nemeckej demokratickej republike (kam inam sa v tom čase dalo cestovať...?). Najviac to bilo do očí v Berlíne: vždy pekne vedľa seba boli porozmiestňované plagáty s portrétmi Karla Marxa a Martina Luthera. Marx und Luther Jahr čiže Rok Marxa a Luthera. Jednou ranou dve výročia. Súdruhovia v NDR si tak veľmi a spoločne chceli pripomenúť 500. výročie narodenia Martina L. a 100. výročie smrti Karla M.
Ale späť k zmeškanému oslávencovi: Gaius Octavius, Caesar Octavianus, Augustus – to sú všetky jeho mená. Zomrel 19. augusta 14. Na čele Rímskej ríše bol 56 rokov. Jeho životopisci sa zhodli na jeho zásluhách: Keď sa vo veku 75 rokov poohliadol za svojím životom, mohol si povedať, že uhasil plamene občianskej vojny, rozšíril hranice ríše a trikrát zavrel Jánusov chrám na znak svetového mieru, Pax Augusta.
Augustus posilnil právne postavenie tradičnej rodiny. Účelom jeho sociálneho zákonodarstva bolo podporiť manželstvo a plodenie zákonných detí, ale aj zaviesť kontrolu nad inštitútom rímskeho občianstva. Počas jeho vlády zákon Lex Iulia de adulteriis coercendis (z roku 18 pred Kr.) po prvý raz kvalifikoval cudzoložstvo ako trestný čin a vytvoril preň stály súd. Augustus tento krok považoval za návrat k morálnym obyčajam republikánskeho obdobia. V skutočnosti však táto reforma znamenala presun tradičnej autority rímskeho patra familias súkromne trestať podľa svojho uváženia do oblasti právomoci cisára a senátu, ktorí verejne definovali a upravovali morálku. Trestom za cudzoložstvo bolo vyhnanstvo, za určitých okolností však otec, resp. aj manžel mohol zabiť dcéru, resp. nevernú manželku. Len tak mimochodom, Augustus podľa tohto zákona vyhostil roztopašnú svoju dcéru Júliu (z prvého manželstva) na pustý ostrov Pandateria a časť jej vlastníctva dal skonfiškovať. Jej dcéra, Júlia mladšia, neskôr dopadla podobne.
Augustus podporoval populačnú politiku. Politicky a finančne odmeňoval rodiny, ktoré mali tri a viac detí (najmä synov, tzv. zákon troch synov). Slobodným mužom starším ako 38 rokov vyrubil dodatočnú daň, ktorú nikto iný neplatil a osladil im život aj zákazom dediť a zákazom účasti na verejných hrách. Zákon Lex Iulia de maritandis ordinibus z roku 18 pred Kr. zakazoval manželstvo medzi senátormi (ich synmi) a ženami prepustenými z otroctva, medzi slobodnými a osobami so zlou povesťou a cudzoložníkmi, zakazoval bezdetné manželstvo... Taký zákon údajne nebol veľmi populárny a v roku 9 sa ho dvaja konzuli, Marcus Papius Mutilus a Quintus Poppaeus Secundus (obaja slobodní, t. j. neženatí), pokúsili zmeniť a doplniť. Ich Lex Papia et Poppaea zaviedol povinnosť pre všetkých uzavrieť manželstvo v určitom veku, slobodní strácali nárok na dedičstvo, bezdetné páry na polovicu dedičstva.
Za svoju povinnosť Augustus považoval starostlivosť (cura) o súdnictvo. Keďže ochota dať sa ustanoviť za porotcu, resp. za sudcu súdneho dvora bola v radoch občanov pomerne malá, sám išiel príkladom a takmer každý deň sa zúčastňoval na súdnych procesoch. Do noci prerokúval prípady, spočívajúc na nosidlách alebo ležiac na lôžku, ak sa – čo bolo dosť často – necítil dobre. Osobné nasadenie panovníka v rámci súdnictva sa tak od čias principátu stalo tradíciou. O sto rokov neskôr sa vraj stalo, že istá žena oslovila na ulici cisára Hadriána a prosila ho, aby sa ujal jej prípadu. Keď cisár odpovedal, že nemá čas, zakričala: „Tak potom nebuď ani cisárom!“ Na to sa cisár zastavil, trpezlivo si vypočul ženu, a rozhodol jej prípad (podobná historka sa predtým rozprávala aj o cisárovi Trajánovi).
Aj taká môže byť spomienka na vládu jedného cisára po 2000 rokoch. Vlani sa znovu objavil vo večnom meste. Na bilbordoch: Augustus, Vznešený.
Titulky na mape Rímskej ríše [za Trajána siahajúcej „od (dnešného) Škótska po (dnešný) Irak“]:
Augustus = prasynovec Gaia Iulia Caesara, narodený roku 63 pred Kr., ženatý, druhá manželka Livia Drusilla (od roku 38 pred Kr.), rímsky cisár od roku 27 pred Kr.: najprv sa v senáte naoko vzdal všetkých pozícií, 16. januára ho senát požiadal, aby láskavo zostal na čele štátu a udelil mu titul Augustus, ku ktorému si pridal nové meno Caesar; od roku 12 pred Kr. bol aj najvyšším kňazom (pontifex maximus)
Hadrianus , Hadrián = rímsky cisár (117 – 138)
Lex Iulia de adulteriis coercendis = podľa tohto zákona vinníkov poslali na dva rôzne ostrovy (dummado in diversas insulas relegentur)
Lex Iulia de maritandis ordinibus = jeho fragmenty sa zachovali v Digestách
Lex Papia et Poppaea = platil od 1. júla 9, napriek dlhodobej nespokojnosti s touto právnou úpravou bol tento zákon zrušený až v rokoch 531/ 534. Slobodný/ slobodná mohol/ mohla umierajúcemu poručiteľovi sľúbiť, že sa do 100 dní od jeho smrti ožení/ vydá, a tak predsa vstúpiť do hry o dedičstvo.
Livia Drusilla = druhá manželka Augusta, s ktorým nemali deti, oslávila s ním aj „zlatú svadbu“ (žiť spolu 52 rokov v manželstve bol v tejto dobe veľmi zriedkavý jav), po Augustovej smrti mala titul Iulia Augusta, zomrela roku 29
principát = v roku 27 pred Kr. sa Octavianus stal prvým senátorom (princeps), prvým medzi rovnými (princeps inter pares), od tohto postu sa odvodzuje aj názov formy vlády principát, obdobie po zmene republiky na cisárstvo (27 pred Kr. – 284); zdanlivo zachovaná republika, ale s rozhodujúcou mocou cisára
Traianus, Traján = rímsky cisár (53 – 117)
Alexander Bröstl
Pozri tiež:
PROFESORSKÝM PEROM: Viete, aká je jedna z najslávnejších svedeckých výpovedí na súde?
PROFESORSKÝM PEROM: 117-ročný súdny spor
PROFESORSKÝM PEROM: Ako písal Shakespeare o právnikoch
PROFESORSKÝM PEROM: Proces s Erichom Honeckerom
PROFESORSKÝM PEROM: Hitler a právny štát
PROFESORSKÝM PEROM: Neznalosť práva neospravedlňuje
