Dňa 16. októbra 2014 Národná rada SR schválila zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti, ktorý ako prvý v našej legislatíve poskytuje právnu ochranu tzv. whistleblowerom.
Mediálne vžité označenie zákona ako “protikorupčného“ nie je celkom presné – zákon slúži na ochranu pred širším spektrom protiprávnych činnosti. Jadro ochrany sa vzťahuje na závažnú protispoločenskú činnosť, ktorou sa rozumie:
- každý z trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 až 263 Trestného zákona, trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona, každý z trestných činov verejných činiteľov podľa ôsmej hlavy druhého dielu osobitnej časti Trestného zákona alebo každý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti Trestného zákona,
- trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, alebo
- správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000 eur,
Z vymedzenia pôsobnosti zákona tiež vyplýva, že bude chrániť len pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu (vrátane štátnozamestnaneckého a služobného pomeru) – neobsahuje teda žiadne iné formy ochrany či všeobecnú ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Zákon upravuje postup pri ochrane oznamovateľa – pod definíciu oznamovateľa spadá fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie takéhoto oznámenia; za oznamovateľa sa považuje aj jemu blízka osoba, ak je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi.
Oznámením sa rozumie vedenie skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie a ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa. Oznámenie môže byť uskutočnené aj anonymne. Zákon upravuje postup pri požadovaní ochrany – rozslišuje sa pritom procesný postup v rámci trestného konania a v konaní o správnom delikte, v obidvoch prípadoch musí oznamovateľ o ochranu požiadať a ak daný orgán žiadosť posúdi ako dôvodnú jej následným preposlaním resp. doručením oznamovateľ získava štatút chráneného oznamovateľa.
V čom spočíva podstata ochrany? Zamestnávateľ chráneného oznamovateľa môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu práce – na mysli sa má právny úkon v najširšom slova zmysle, nielen právny úkon smerujúci k ukončeniu pracovnoprávneho vzťahu.
Súhlas inšpektorátu práce sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok (čiže právny úkon je prospech zamestnávateľa) alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa (t.j. prípady, kde nevstupuje subjektívne posudzovanie zamestnávateľa.
Zamestnávateľ bude musieť pri týchto prípadoch požiadať o udelenie súhlasu inšpektorát práce
(zákon vymedzuje náležitosti takejto žiadosti a upravuje postup inšpektorátu). Platí však, že inšpektorát práce udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením, inak žiadosť o udelenie súhlasu zamietne –zákon pripúšťa proti rozhodnutiu o žiadosti o udelenie súhlasu odvolanie.
Zákon explicitne upravuje, že právny úkon uskutočnený bez takéhoto súhlasu je neplatný.
Ochrana zaniká v nasledovných prípadoch:
- doručením písomného oznámenia chráneného oznamovateľa o vzdaní sa ochrany inšpektorátu práce,
- skončením alebo zánikom pracovnoprávneho vzťahu chráneného oznamovateľa,
- skončením trestného konania alebo konania o správnom delikte; ochrana však nezaniká, ak sa trestné konanie skončí postúpením veci inému orgánu,
- odsúdením chráneného oznamovateľa za trestný čin krivého obvinenia alebo za trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy v súvislosti s podaním oznámenia, alebo
- ak sa preukáže, že oznámenie nebolo podané v dobrej viere.
Nová právna úprava počíta aj s možnosťou odmeny - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky môže poskytnúť oznamovateľovi na základe jeho žiadosti odmenu až do výšky päťdesiatnásobku minimálnej mzdy, ak v trestnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu, alebo ak v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa preukázalo spáchanie správneho deliktu.
Pre všetkých zamestnávateľov zamestnávajúcich viac ako 50 zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí sú orgánmi verejnej moci zákon určuje povinnosti ustanoviť zodpovednú osobu (internú alebo externú), ktorá bude viazaná len pokynmi štatutárneho orgánu a ktorú bude zodpovedná za plnenie úloh zamestnávateľa podľa nového predpisu. Zároveň sa ukladá povinnosť prijať a preveriť každý podnet (podnetom je aj neanonymné podanie fyzickej osoby o inej protispoločenskej činnosti ako závažnej protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie) v lehotách ustanovených zákonom a vydanie vnútorného predpisu, ktorý bude upravovať postup pre zamestnancov podľa novej normy, ako aj povinnosť viesť evidenciu podnetov. Ak sa osoba, ktorá podala podnet, domnieva, že v súvislosti s podaním podnetu bol voči nej urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať inšpektorát práce do siedmich dní odo dňa, keď sa dozvedela o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu.
Zákonom sa v dotknutom rozsahu novelizuje celý rad právnych predpisov – uveďme najmä Zákonník práce a ostatné služobné predpisy, či Trestný poriadok do ktorých sú začlenené nadväznosti vyplývajúce z nového zákona.
Ak nebude zákon vetovaný prezidentom, účinnosť by mal nadobudnúť 1. januára 2015.
A na záver náš názor na nové pravidlá: Očakávali by sme väčší rozsah ochrany, nielen v pracovnoprávnom vzťahu – ale ako prvý krok je potrebné tento zákon uvítať a veriť, že v praxi nebude zneužívaný. Filozoficky nám nesedí ďalší spôsob ingerencie orgánu štátnej správy do súkromnoprávnych vzťahov, ani ďalšia administatívno-organizačná záťaž pre zamestnávateľov – toto je ale vecou názorového presvedčenia a určite je namieste otázka, či je možné takúto ochranu zabezpečiť iným spôsobom.
Podklady k novému zákonu vrátane jeho znenia nájdete TU.
Šaňo Bröstl ml.
