Po krátkom oboznámení sa s princípmi budúceho základného kódexu pre sporový proces si dnes priblížime pripravovanú úpravu právomoci a príslušnosti súdu v sporovom konaní.
Právomoc súdu v sporovom konaní je upravená v ustanoveniach §§ 3 – 11 Civilného sporového poriadku, v ktorých je obsiahnuté definovanie právomoci (vrátane delenej a rozšírenej právomoci), vzťah právomoci súdu a rozhodcovského súdu (ktorá je momentálne zakotvená v ustanovení § 106 Občianskeho súdneho poriadku - považujeme začlenenie tejto otázky priamo do časti o právomoci z hľadiska systematiky zákona za oveľa správnejšie) a skúmanie právomoci.
Súdy podľa novej právnej úpravy rozhodujú súkromnoprávne spory (Občiansky súdny poriadok používa vymedzenie spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov), ak rozhodovanie o nich nepatrí podľa zákona do právomoci iného orgánu.
Rovnako platí, že iné ako súkromnoprávne spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak tak ustanoví zákon.
Konflikt právomoci súdu a rozhodcovského súdu Civilný sporový poriadok rieši takmer identicky (v niektorých otázkach precíznejšie a systematickejšie) ako Občiansky súdny poriadok – námietka neprávomocnosti všeobecného súdu musí byť uplatnená najneskôr pri prvom úkone (inak sa na ňu neprihliada), pri dôvodnej námietke súd konanie zastaví a od právoplatnosti uznesenia o zastavení konania plynie 30 dňová lehota na podanie žaloby na rozhodcovský súd so zachovaním právnych účinkov pôvodnej žaloby. Aj pri uplatnenej námietke je ponechaná možnosť vyhlásením strán, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú zachovať právomoc všeobecného súdu. Civilný sporový poriadok výslovne normuje, že neprihliadnutie na námietku (podanú z akéhokoľvek dôvodu) musí súd odôvodniť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Výrazne sa nemenia ani podmienky skúmania právomoci (zastavenie konania pri neprávomocnosti, postúpenie sporu inému právomocnému orgánu) – zriaďuje sa kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR, ktorý bude rozhodovať spory o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi. Kompetenčný senát je zložený zo siedmich sudcov, a to troch sudcov správneho kolégia najvyššieho súdu, troch sudcov občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu a jedného sudcu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu; jeden z nich je predseda.
Civilný sporový poriadok učesáva aj systematiku príslušnosti súdu – v ustanoveniach §§ 12 – 37 je postupne upravená vecná, miestna, kauzálna a funkčná príslušnosť, nasledovaná spoločnými pravidlami pre príslušnosť.
Pri vecnej príslušnosti nedošlo k žiadnym zmenám (na konanie je príslušný okresný súd).
Miestna príslušnosť sa naďalej rozdeľuje na všeobecnú miestnu príslušnosť (úprava je opäť len precizovaná bez výraznejších obsahových zmien), osobitnú miestnu príslušnosť danú na výber a výlučnú osobitnú miestnu príslušnosť.
Pri osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber boli oproti súčasnému stavu vypustený súd, v obvode ktorého je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku a v obvode ktorého je sídlo burzy, ak ide o spor z burzového obchodu. Naproti tomu pribudla možnosť v antidiskrimačných sporoch podať žalobu na súd v obvode, ktorého má žalobca trvalé bydlisko.
Výlučná osobitná miestna príslušnosť bude pre sporové konania (zníženie výpočtu prípadov je dané tým, že osobitnú miestnu príslušnosť pri mimosporových konaniach upravuje samostatný kódex) vymedzená tak, že príslušným je súd:
- v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej,
- v ktorého obvode prebieha konanie o dedičstve, ak ide o spor v súvislosti s konaním o dedičstve,
- na ktorom prebieha exekučné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou tohto konania,
- v ktorého obvode má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, a ak nemá sídlo alebo miesto podnikania, súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu; inak v ktorého obvode sa zdržuje, ak ide o konkurzné konanie alebo o reštrukturalizačné konanie,
- na ktorom prebieha konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
- v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania, ak ide o konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku a nejde o spotrebiteľské spory.
Aj v tomto prípade možno nájsť určité spresnenia (napríklad pri nehnuteľnostiach sa, inak v súlade s judikatúrou k tejto otázke, sa osobitná príslušnosť uplatní iba pri vecných právach).
Civilný sporový poriadok výslovne definuje aj tzv. kauzálnu príslušnosť – ide o príslušnosť súdov podľa druhu prejednávanej veci. Civilný sporový poriadok v podstate kopíruje súčasnú právnu úpravu zo zákona o súdoch a rozlišuje príslušnosť:
- v zmenkových a šekových sporoch (registrové súdy, v Bratislave Okresný súd Bratislava V)
- pre konkurzné a reštrukturalizačné konanie (registrové súdy)
- v sporoch z priemyselného vlastníctva (Okresný súd Banská Bystrica pre celé územie SR
- v sporoch z nekalej súťaže (Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Banská Bystrica, Okresný súd Košice I)
- v sporoch z hospodárskej súťaže (Okresný súd Bratislava I príslušný pre celé územie SR)
- v sporoch z burzových obchodov (Okresný súd Bratislava V)
- v sporoch z abstraktnej kontroly neprijateľných podmienok (Krajský súd Bratislava, Krajský súd Banská Bystrica, Krajský súd Košice)
Funkčná príslušnosť ostala bez zmeny (o odvolaní rozhoduje krajský súd, o dovolaní rozhoduje najvyšší súd).
Civilný sporový poriadok výrazne nezmenil ani ostatné pravidlá týkajúce sa príslušnosti súdu a upravuje pravidlo perpetuatio fori, pravidlo o príslušnosti každého z viacerých miestne príslušných súdov, určenie príslušnosti Najvyšším súdom SR v prípade, že chýbajú podmienky miestnej príslušnosti, prikázanie súdu z dôvodu vhodnosti alebo pre vylúčenie sudcov.
Od súčasnej koncepcie sa Civilný sporový poriadok neodchýlil ani v otázke skúmania príslušnosti – ex offo skúma vecnú, kauzálnu a funkčnú príslušnosť. Pri všeobecnej miestnej príslušnosti platí, že ju súd skúma len na námietku, uskutočnenú najneskôr pri prvom úkone – podobne ako pri námietke neprávomocnosti všeobecného súdu pre rozhodcovskú zmluvu bude súd musieť odôvodniť, prečo na nedôvodnú alebo neskoro podanú námietku neprihliada.
V porovnaní s princípmi, je úprava právomoci a príslušnosti pri porovnaní s Civilným sporovým poriadkom menej progresívna a v podstate len upresňuje súčasnú právnu úpravu – pravda, možno si položiť otázku, či pri právomoci a príslušnosti vôbec môžu byť prijaté prelomové inovácie.
V ďalšej časti sa budeme zaoberať zloženiu súdu a vylúčeniu sudcov.
Šaňo Bröstl ml.
Pozri aj:
Civilný sporový poriadok – princípy sporového konania
