Z vysokej školy si môžeme pamätať, že medzi princípmi a zásadami by mal byť existovať určitý rozdiel. Pripomenúť nám ho budú musieť aj autori procesnej reformy, nakoľko Civilný sporový poriadok (články 1- 18) a rovnako Civilný mimosporový poriadok (články 1-14) vo svojich úvodoch obsahujú princípy, podľa ktorých majú byť vykladané, zároveň však Správny súdny poriadok, popri tom, že na tieto princípy odkazuje, obsahuje aj viaceré zásady (§ 5 základné zásady konania), ktoré pravdepodobne predstavujú určité doplnenie princípov (čiastočne sa však s nimi prekrývajú).
Oceniť každopádne treba, že Civilný sporový poriadok výslovne ustanovuje, že musí byť interpretovaný v súlade s týmito princípmi – je to inak samozrejmosť, dlhodobé skúsenosti s našim právnym prostredím však ukazujú, že je určite vhodné takéto výkladové vodítko napísať čierne na bielom a pevne veriť, že to bude predstavovať dostatočnú zábranu výkladu typu „princípy nemusia platiť absolútne“.
Medzi princípmi vzťahujúcimi sa na sporové konanie nechýbajú evergreeny ako verejnosť pojednávania, rovnosť účastníkov konania (avšak platí, že ak to povaha prejednávanej veci vyžaduje, poskytuje sa zvýšená ochrana procesnej strany za účelom vyvažovania prirodzene nerovnovážneho postavenia procesných strán; zároveň súd musí zohľadniť špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia), hospodárnosť konania, či zásada voľného hodnotenia dôkazov a iné, ktoré sú v porovnaní s dnešným stavom doplnené či precizované.
Novinkou je odkaz na princíp právnej istoty – účelom novej právnej úpravy má byť spravodlivá a účinná ochrana ohrozených alebo porušených práv tak, aby bol tento princíp naplnený. Právnou istotou sa podľa CSP rozumie stav v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (má sa na mysli asi Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR, prípadne aj európske súdne autority).
Predpokladáme, že ak sa v Slovenskej republike konečne vytvorí účinný mechanizmus zjednocovania rozhodnutí bude takéto pravidlo len prínosné – CSP počíta aj s odklonom od ustálenej judikatúry (pri prihliadnutí na skutkové a právne osobitosti prípadu) a ustanovuje, že v takýchto prípadoch má každý právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie odklonu.
Ďalším pozitívom je zakotvenie pravidla o výklade CSP v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých CSP spočíva, s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ľudských práv a základných slobôd, ale takisto aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Civilný sporový poriadok – asi pre tých, ktorí nevedia čítať právne normy medzi riadkami - výslovne upravuje, že „Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti jeho účelu a zmyslu podľa odseku 1 (rozumej podľa predchádzajúcej vety)“.
Nová procesná úprava počíta aj s analogickým použitím ustanovení CSP alebo iného zákona, ktorý upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci, v prípadoch ak sa nedá prejednať na základe existujúceho ustanovenia CSP. Ak nie je možný takýto postup medzeru v práve môže vyplniť súd a to tak, že rozhodne podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Autorom novej procesnej úpravy samozrejme prajeme, aby neobsahovala žiadne medzery – inak sme ale veľmi zvedaví, ako sa slovenské súdy zhostia takejto možnosti.
Sudcovia dostanú do rúk aj ďalší nástroj - CSP ustanovuje, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu a preto súd môže odmietnuť a sankcionovať žaloby a iné procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní (napríklad podľa § 53 CSP platí, že ak v konaní o námietke zaujatosti nadriadený súd šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti nevyhovie, môže uložiť strane poriadkovú pokutu do výšky 500 EUR).
Celkovo máme z obsahu a spôsobu zakotvenia princípov veľmi dobrý dojem – pri ďalších príspevkoch (nabudúce sa budeme venovať právomoci a príslušnosti súdu v sporovom konaní) budeme mať možnosť posúdiť, ako sa ten ktorý princíp prejavuje pri konkrétnych inštútoch.
Návrh CSP nájdete TU.
Šaňo Bröstl ml.
