Exekučný poriadok ustanovuje prípady, kedy súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie nemá nárok na plnú výšku odmeny. Jeden z týchto prípadov je upravený v § 47 odsek 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého: „Ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie“ – v takom prípade mu vzniká v spojitosti s § 5 odsek 2 vyhlášky 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) nárok na odmenu vo výške 50 % z odmeny vypočítanej ako 20 % zo základu na jej určenie (základom na určenie odmeny súdneho exekútora je výška vymoženej pohľadávky), t.j. 10 % z vymoženej pohľadávky.
Pri pohľade na znenie § 47 odsek 3 Exekučného poriadku môžu vzniknúť nasledovné interpretačné problémy:
- uplatní sa polovičná odmena exekútora iba v prípade úplného uhradenia pohľadávky v námietkovej lehote alebo aj pri čiastočnej úhrade pohľadávky?
- ak dôjde k čiastočnej úhrade pohľadávky (istiny) má exekútor nárok na plnú odmenu (20%) z celej sumy alebo iba z tej, ktorú vymôže po uplynutí námietkovej lehoty?
- ak je uhradená istina pohľadávky v celom rozsahu a v lehote na podanie námietok nie je uhradené iba príslušenstvo (napr. úroky z omeškania, trovy konania) považuje sa to za neuhradenie pohľadávky?
Časť predstaviteľov právnej praxe, opierajúc sa o gramatický výklad, interpretuje ustanovenie § 47 odsek 3 Exekučného poriadku tak, že toto sa nevzťahuje na čiastočné uhradenie pohľadávky, ale pre jeho aplikáciu sa vyžaduje úplné uhradenie vymáhanej pohľadávky. Vychádza z toho, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu, aby dopadalo aj na úhradu časti pohľadávky, tak by to bolo v zákone výslovne uvedené.
Takýto výklad je však príliš izolovaný (formalistický) a nevyužíva systematický prístup a nachádzanie skutočného zmyslu právnych noriem. Podľa nášho názoru pri čiastočnej úhrade pohľadávky by mal byť exekútorovi priznaný nárok na odmenu vo výške 10 % zo sumy zaplatenej v námietkovej lehote, pričom nárok na odmenu vo výške 20 % by mal byť priznaný len zo zvyšnej sumy zaplatenej po uplynutí lehoty na podanie námietok.
Ustanovenie § 47 odsek 3 Exekučného poriadku je potrebné vykladať v spojení s ustanovením § 4 odsek 1 Vyhlášky, podľa ktorého: „základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky“. Zo samotného znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že základom na určenie odmeny exekútora je výška reálne vymoženej pohľadávky. Toto ustanovenie je potrebné vykladať v súvislosti a so zreteľom na konkrétny časový úsek exekučného konania. Na základe uvedeného možno vyvodiť záver, že ak v štádiu do uplynutia lehoty na podanie námietok bola uhradená (vymožená) časť pohľadávky, tak exekútor má nárok na odmenu 10 % z tejto reálne vymoženej sumy, pričom pri vymáhaní neuhradeného zostatku má nárok síce na 20 % z dôvodu márneho uplynutia lehoty na podanie námietok, ale iba zo sumy predstavujúcej vymožený zostatok po uplynutí námietkovej lehoty.
Tento záver možno podložiť aj historicko-teleologickým výkladom, nakoľko podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 47 odsek 3 Exekučného poriadku je účelom tejto právnej úpravy umožniť povinnému korigovať výšku trov exekúcie a rozhodnúť sa či včasným plnením túto výšku zníži alebo v dôsledku jeho ďalšej nečinnosti budú trovy exekúcie ďalej narastať. Tento model určenia odmeny exekútora má za cieľ motivovať povinného, aby sa jeho nečinnosťou trovy exekúcie nezvyšovali – z tohto dôvodu by aj čiastočné zaplatenie pohľadávky malo byť akceptované ako dôvod pre priznanie nižšej odmeny exekútora, a to práve z plnenia zaplateného v lehote podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. V opačnom prípade povinný nie je motivovaný uhradiť svoj záväzok čo i len čiastočne v tejto lehote a zákonom daná možnosť zníženia odmeny exekútora sa istým spôsobom míňa svojmu účinku. Je opodstatnené, aby trovy exekúcie v podobe odmeny exekútora nenarastali z tej sumy, ktorá bola v stanovenej lehote uhradená – inak by čiastočné zaplatenie dlhu nemalo pre povinného žiaden význam.
Vzhľadom na uvedené spravodlivejším riešením je pripustiť výklad, že ustanovenia o odmene exekútora v rozsahu ako pri upustení od exekúcie sa použijú aj v prípade čiastočného uhradenia pohľadávky, nakoľko opačný prístup môže viesť k zjavne nespravodlivým situáciám zaťažujúcich povinného. Rovnako by dochádzalo k absurdným situáciám, kedy z dôvodu čo i len nezaplatenia jedného centu z celkovej vymáhanej sumy napríklad 10 000,- €, by musel povinný znášať odmenu exekútora nie 10 %, ale 20 % z celkovej sumy, napriek tomu, že uhradil 9 999,- €. V naznačenom kontexte považujeme takýto výklad za zjavne nespravodlivý a vychádzajúc zo zákonom upraveného mechanizmu zníženia odmeny exekútora a jeho účelu možno vyvodiť, že takýto výklad nepredpokladal ani samotný zákonodarca.
Aplikačné problémy môžu byť znásobené výkladom pojmu pohľadávka, ktorý je použitý v ustanovení § 47 odsek 3 Exekučného poriadku – tento pojem môže vyvolať komplikácie pri hľadaní odpovede na posledné dve otázky, t.j. situácie ak povinný v lehote na podanie námietok uhradí sumu vymáhanej pohľadávky v rozsahu istiny a nedôjde k úhrade peňažnej čiastky predstavujúcej príslušenstvo vymáhanej pohľadávky (istiny).
Pojem pohľadávka použitý v ustanovení § 47 odsek 3 Exekučného poriadku možno vykladať dvojakým spôsobom:
- rozlišovanie medzi pohľadávkou (istinou) a príslušenstvom pohľadávky - v tomto smere možno poukázať na zákonnú dikciu ustanovenia § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právna úprava rozlišuje medzi pojmami pohľadávka a príslušenstvo pohľadávky;
- vychádzajúc z ustanovenia § 46 odsek 4 Exekučného poriadku sa pohľadávkou rozumejú všetky peňažné plnenia vymáhané od povinného v rámci exekúcie (trovy exekútora, istina vymáhanej pohľadávky, príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, trovy oprávneného).
V závislosti od toho, aký výklad pojmu pohľadávka bude prijatý, sa bude posudzovať aplikovateľnosť ustanovenia § 47 odsek 3 Exekučného poriadku – toto ustanovenie bude možné bez problémov aplikovať (a tým ponížiť odmenu exekútora) v prípade rozlišovania medzi pohľadávkou v zmysle istiny a príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka. V prípade prijatia druhého výkladu pojmu pohľadávka bude táto aplikácia prichádzať do úvahy iba vtedy, ak bude akceptovaný vyššie uvedený výklad o čiastočnej úhrade pohľadávky.
Najjednoduchšia situácia, ktorá nevyvoláva žiadne pochybnosti nastane v tom prípade, keď povinný uhradí všetky nároky na peňažné plnenia tak ako sú uvedené v upovedomení o začatí exekúcie – v takom prípade má exekútor nárok na odmenu vo výške 10 %.
Pri čiastočnej úhrade vymáhanej pohľadávky možno uplatniť dva výkladové prístupy:
- exekútor má nárok na odmenu vo výške 10 % z tej časti pohľadávky, ktorá bola uhradená v lehote podľa § 47 odsek 3 Exekučného poriadku, t.j. v lehote na podanie námietok a nárok na odmenu vo výške 20 % zo zvyšnej časti, ktorú vymohol po tejto lehote;
- exekútor má nárok na odmenu vo výške 20 % z celej vymoženej pohľadávky bez ohľadu na čiastočnú úhradu (či už časti istiny alebo celej istiny bez príslušenstva), nakoľko nebola splnená podmienka úhrady celej pohľadávky.
Podľa nám dostupných informácií je táto otázka predmetom konania prebiehajúceho pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, od ktorého rozhodnutia možno očakávať zjednotenie v súčasnosti prezentovaných protichodných názorov.
Tomáš Čentík
