Dnes spontánne, krátko a pod dojmom udalosti. Z bližšie nevysvetliteľných dôvodov som sa dnes vybral do roboty pešo – ani nie na polceste ma na chodníku takmer zvalcovala teta na bicykli (asi nie každému sa chce chodiť do roboty po vlastných).
Popravde, chcel som jej okamžite právne zdôvodniť, že na bicykli sa nemá čo vyvážať po chodníku, no neistý si právnym stavom veci som sa zháčil – zmohol som sa len na laickú argumentáciu (rozumej: vynadanie od srdca), že chodník nie je vhodné miesto pre bicyklovanie sa.
Takže ako to je?
Podľa zákona o cestnej premávke (zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa na bicykli jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici vozovky.
Osoba, ktorá tlačí bicykel sa na účely zákona považuje za chodcu - pre ňu však platí, že smie použiť chodník, len ak neohrozí ani neobmedzí chodcov; inak musí použiť pravú krajnicu alebo pravý okraj vozovky.
Nuž, zákon je celkom jednoznačný - môžeme vyraziť do boja s cyklistami na chodníkoch. Aby sme vedeli nepriateľa identifikovať, pripomeňme si ako slovenský právny poriadok (zákon o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách) definuje bicykle – sú nimi nemotorové vozidlá pohybujúce sa pomocou ľudskej sily šliapaním do pedálov, ktoré sú ovládané cyklistom pomocou riadidiel tak, že sedí na sedadle bicykla a drží sa riadidiel, pričom pri jazde má cyklista nohy na pedáloch.
Šaňo Bröstl ml.