PROFESORSKÝM PEROM: Viete, aká je jedna z najslávnejších svedeckých výpovedí na súde?

Viete, aká je jedna z najslávnejších svedeckých výpovedí na súde?

Prenesme sa do starovekých Atén v 4. storočí pred Kr. Hetéra Fryne, pôvodne zberačka kapár, len čo prišla do metropoly, začala pliesť mužom hlavy. Hlavne umelcom. Sochár Praxiteles, žiak slávneho Feidia, podľa nej vytvoril sochu bohyne Afrodity. Presnejšie, hneď dve sochy. Jednu zaodetú, druhú celkom odhalenú, so šatami v ruke. Zlé jazyky tvrdili, že Fryne si vraj potom začala namýšľať, že môže  v kráse  držať krok so samotnou Afroditou. Toľká trúfalosť! A tak ju okolo roku 350 pred Kr. Eutias, neúspešný sok rečníka Hypereida v láske, obžaloval zo zločinu asébie, bezbožnosti, z „nedostatku úcty“ či „pohŕdavého postoja“  k bohyniam a bohom, teda najmä k Afrodite. Za údajnú účasť na hlučnej rituálnej pitke mužov a žien v Lykaione, za zavádzanie „nového boha“ Isodata, akoby dvojníka boha Dionýza ... S asébiou neboli žarty, hrozil za ňu trest smrti, na Sokratov proces sa nedalo len tak zabudnúť.

Obhajoby Fryne sa ujal jej priateľ Hypereides a vynaložil celé svoje rečnícke umenie na to, aby jej pomohol. Ona nasledovala príklad Periklovej manželky Aspasie, ktorá tiež mala skúsenosti s asébiou:  nepovedala ani slovo na svoju obhajobu. Keď sa už-už zdalo, že ju nič nezachráni pred trestom, Fryne pokojne predstúpila pred areopagitikov, aby podala svedectvo... rozpustila si vlasy a odložila svoj chitón, dlhé a zahaľujúce šaty. Jej telo zasvietilo ako dôkaz... 

Okamih pravdy a s ním dramatická pauza. Oko je presnejší svedok ako ucho, vravievali starí Gréci. Nasledovalo to, čo bolo logické: porotní sudcovia (samí muži) oslobodili Fryne spod obžaloby. Obžalovaná z bezbožnosti odišla v úcte, ako keby bola bohyňa; jediná žena v dejinách, ktorá vlastne rozhodnutím súdu bola vyhlásená za božsky krásnu. Keď odchádzala, veľmi jej to svedčilo...

Ďalšie dobové svedectvá tvrdia, že Eutias bol označený za sykofanta, teda toho, kto nespravodlivo obžaloval, zneužívajúc tak právo a potrestaný. Kto druhému jamu kope...

A už len titulky (podľa gréckej abecedy, bez obvyklej interpunkcie):

Areopag – porotný súd, pomenovaný podľa Areovho pahorku, kde zasadal

Afrodita z Knidu – dielo Praxitela, prvá socha nahej ženy v dejinách, ktorú kúpili občania ostrova Knidos, keď ju odmietli zhrození a pohoršení občania Kosu

Afrodita z Kosu – dielo Praxitela, druhá, oblečená socha bohyne, ktorá zostala v Kose

Eutias – obžalobca, vedený skôr urazenou márnomyseľnosťou ako vedomosťou o bezbožnom správaní Fryne  

Praxiteles – známy aténsky sochár, autor oboch známych sôch Afrodity

Themis – bohyňa spravodlivosti, ktorá vždy stála obďaleč súdneho dvora ako socha 

Fryne – aténska hetéra, ktorej meno paradoxne znamená „ropucha“; hetéra bola vzdelaná spoločníčka mužov, ktorá vedela hrať na hudobné nástroje a dokázala diskutovať o filozofických problémoch

Hypereides – aténsky politik, rečník a obhajca na súde, priateľ Fryne

Alexander Bröstl

 

Tlačiť
Zdenek MailPrávnik od roku 021.06.2020 o 15:02:22Reagovať
Ten súd bol založený asi pred 3500 rokmi a s prestávkami funguje dodnes. Nikdy sa však nevolal "Areopag", ale "Areios Pagos Parliament", resp. "Άρειος Πάγος" - čo sú dve slová a nie jedno. Dnes je jeho plný názov "Supreme Civil and Criminal Court of Greece". Praktický problém gréckych sudcov je, že všetky jeho nenapadnuté - alebo zákonom nezrušené - rozhodnutia sú platné dodnes - čo občas robí problémy aj súdom na nadnárodnej úrovni ...
Právnik od roku Reagovať