V parlamente sa aktuálne prerokúva novela tlačového zákona (zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon)); v médiách už vyvolala búrlivú odozvu. O čo ide?
Mení sa jeden z inštitútov tlačového práva a to právo na odpoveď; z legislatívno - technického hľadiska takým spôsobom, že sa upravujú resp. v jednom prípade vypúšťajú odseky § 8 tlačového zákona a tiež dopĺňa nový odsek v § 10.
Po novom má platiť, že ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Rovnako ako v súčasnosti má platiť, že vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; právo na opravu týmto nie je dotknuté. V tomto základnom vymedzení práva na opravu je rozdielom oproti dnešnému stavu to, že skutkové tvrdenie nemusí byť nepravdivé, neúplne alebo nepravdivé (dnes účinné znenie to výslovne vyžaduje).
Najzásadnejšou zmenou a práve tou, ktorá vyvoláva najväčšiu diskusiu je to, že právo na odpoveď sa opätovne priznáva politickým činiteľom - konkrétne sa navrhuje vypustenie § 8 odsek 2 tlačového zákona, podľa ktorého dnes verejný funkcionár, predseda politickej strany alebo politického hnutia a podpredseda politickej strany alebo politického hnutia resp. právnická osoba, v ktorej pôsobia nemôžu uvedené právo uplatňovať, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom ich funkcie.
Novela obsahuje aj ďalšiu pozoruhodnú novinku. Pre všetky prípady postupov podľa tlačového zákona (oprava, odpoveď, dodatočné oznámenie) bude mať osoba, ktorá o ich uverejnenie požiadala právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 eur do 4 980 eur, v prípade ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie. Fakticky tak bude na média vyvíjaný oveľa vyšší tlak. Stačí jedno prečítanie novo dopĺňaného odseku 4 v § 10 tlačového zákona a hneď vás napadnú tieto otázky:
- aký je vzťah tohto nároku k nárokom na ochranu osobnosti/ názvu/dobrej povesti?
- na základe čoho je určený rozsah tejto čiastky?
- akej lehote na uplatnenie podliehajú tieto nároky? Navrhovaný text zákona obsahuje bizarnú formuláciu podľa ktorej takýto "nárok na primeranú peňažnú náhradu možno uplatniť na súde spolu s návrhom na určenie povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie" (tento má však podľa § 10 odsek 3 tlačového zákona ohraničenie prekluzívnou lehotou 30 dní po uplynutí lehoty na uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia).
Dôvodová správa odpovede nedáva; z vecnej stránky veľmi strohá a v podstate sú v nej prítomné len dve odôvodnenia zmien. Prvým je, že právo na odpoveď je prvkom tlačového práva niektorých európskych krajín (napr. Francúzska), ktorý vychádza zo zásady „audiatur et altera pars“, teda „nech je vypočutá tiež druhá strana“, čo pôsobí ako veľmi povrchný pokus o argumentáciu komparatistickým prístupom.
Druhým v dôvodovke viackrát sa opakujúcim dôvodom je, že zákonodarca sa len vracia k pôvodnému zneniu tlačového zákona, tak ako bol prijatý v roku 2008 – akú má toto konštatovanie argumentačnú hodnotu nie je potrebné bližšie rozvádzať.
Ak bude zmena schválená, navrhuje sa jej účinnosť od 1. mája 2019.
Návrh novely spolu s ostatnými podkladmi z legislatívneho procesu nájdete TU.
Šaňo Bröstl ml.
Ilustračné foto: pixabay.com
