Výber z diskusie
Tento výklad mi logicky nesedí. Potom je rozlišovanie napr. § 619 ods. 1 a § 619 ods. 2 úplne zbytočné a postačoval by iba § 619 ods. 2. Navyše by to podľa mňa poprelo dlhodobo akceptované doktrinálne rozlišovanie na zákonné (vady existujúce v čase plnenia) a záručné vady (vady neexistujúce v čase plnenia, ale vzniklé následne po plnení v záručnej dobe).
DIRECTIVE 1999/44/EC OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL
The seller must deliver goods to the consumer which are in conformity with the contract of sale.
The seller shall be liable to the consumer for any lack of conformity which exists at the time the goods were delivered.
The seller shall be held liable under Article 3 where the lack of conformity becomes apparent within two years as from delivery of the goods.
Stále si myslím, že "vyskytnúť" neznamená "vzniknúť".
To som ani nepovedal - práve naopak som tie ustanovenia rozlíšil. Ustanovenie § 619 ods. 1 OZ upravuje vady existujúce v čase plnenia a § 619 ods. 2 OZ upravuje vady v čase plnenia neexistujúce, ktoré sa vyskytnú (v zmysle vzniknú, začnú existovať) až následne počas záručnej doby.
"Mať vadu" (§ 619 ods. 1) nie je pojem totožný s pojmom "výskyt vady" (§ 619 ods. 2). Ak vada existuje, môže a nemusí sa vyskytnúť. Zodpovednosť za vady (zákonná) je predsa dôsledok porušenia povinnosti dodať vec bez vád. Opak by znamenal, že ak sa vec počas 24 mesiacov pokazí (v zahraničí natankujem nekvalitný benzín a zničím motor), predávajúci mi ho bezodplatne opraví. A to už presahuje rámec povinnosti dodať tovar bez vád.
Práveže pri spotrebiteľskej kúpnej zmluve zodpovedá predávajúci aj za vady v čase plnenia (§ 619 ods. 1 OZ) aj za záručné vady (§ 619 ods. 2 OZ + § 620 OZ). Navyše, ak si už susedia predávajú vraky, tak s tým sú zrejme uzrozumený - navyše tie vraky možno riešiť celkom elegantne cez § 500 ods. 1 OZ, t.j. ak je zjavné, že sa jedná o vrak na prvý pohľad, tak je logické, že predávajúci nebude zodpovedať za zjavné vady, avšak vždy bude zodpovedať za skryté vady - dokonca, ak bude chcieť predávajúci sused chcieť oklamať kupujúceho susedu spôsobom "veď auto nemusíš ani pozerať všetko je na ňom v poriadku", tak v tom prípade bude predávajúci zodpovedať aj za zjavné vady.
Ale článok ako som uviedol sa týkal tzv. záručných vád, čiže diskusia sa uberá trochu iným smerom.
Ale veď aj pri spotrebiteľskej kúpnej zmluve predávajúci ex lege zodpovedá len za vady existujúce v čase prevzatia veci kupujúcim (nie za vzniknuté počas záruky). Rovnako ako pri neobchodnej zmluve.
Ak teda otázka znela, či predávajúci zodpovedá za vady predaného vraku (ak nejde o podnikateľský predaj), tvrdím, že áno, ak vada existuje v čase prevzatia a prejaví sa v zákonnej lehote na uplatnenie práva (rovnako ako u spotrebiteľa).
Tu je potrebné rozlišovať ako som načrtol vyššie či ide o vady, ktoré malo auto v čase jeho odovzdania susedovi (§ 499 OZ) alebo o vady, ktoré auto v čase odovzdania nemalo, ale tieto vznikli až následne (tzv. záručné vady - § 502 OZ). Teda ak odovzdám auto, ktoré má poškodenú olejovú nádrž, tak samozrejme predávajúci sused zodpovedá za túto vadu - tu platí pravidlo, že "vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia plnenia, sa považuje za vadu, ktorá bola už v deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci alebo ak scudziteľ nepreukáže opak" (§ 508 ods. 2 OZ).
Ak ale predávajúci sused odovzdá auto, ktoré v čase jeho odovzdania má olejovú nádrž v poriadku, pričom táto vada vznikne až následne, tak tento sused bude zodpovedať za túto vadu len v prípade, že si dohodli záruku - tu snáď možno odkázať na náležité vynaloženie potrebnej obozretnosti kupujúceho a zásadu„vigilantibus iura scripta sunt" - kupujúci má teda byť dostatočne starostlivý, opatrný a predvídavý, t.j. aktívne sa pri kúpe zaujímať o ochranu svojich práv.
Ustanovenie § 597 OZ dopadá na prvú kategóriu vád, t,j, vád existujúcich v čase plnenia, pričom predmetný článok analyzoval druhú kategóriu vád tzv. záručné vady.
Nakoľko záručná doba je zákonom ustanovená len pre spotrebiteľské kúpne zmluvy, v prípade ostatných zmluvných vzťahov sa musia zmluvné strany (napr. susedia) v zmysle § 502 ods. 1 OZ na záruke dohodnúť.
Chápem Ťa správne, že ak dnes večer kúpim od suseda auto a zajtra ráno pod ním nájdem olejovú mláku, sused je mimo obliga, ak mi neposkytol zmluvnú záruku? Neviem. Mne na túto situáciu sedí § 597 OZ ako vyšitý. Ale možno sa na vec len nesprávne dívam cez prizmu §-u 3 ods. 1 OZ.
Účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru nastanú, keď zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť, ktorá obsahuje tento právny úkon prevezme alebo aj odmietne prijať. Takže hmotnoprávne relevantné, aby nastali právne účinky okamžitého skončenia je riadne doručenie v zmysle § 38 Zákonníka práce. Prítomnosť svedka pri doručovaní je otázkou dokazovania, t.j. nie samotnou podmienkou platnosti okamžitého skončenia. Samozrejme z hľadiska unesenia dôkazného bremena v prípadnom súdnom konaní je vhodné disponovať nejakým dôkazom preukazujúcim doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. To či jedna svedecká výpoveď postačuje na preukázanie doručenia sa nedá povedať vo všeobecnej rovine, nakoľko súd bude hodnotiť tento dôkaz jednotlivo (z hľadiska hodnovernosti, pravdivosti a pod.) a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a to v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa svojej úvahy. Určite možno odporučiť postup, kedy zamestnávateľ/zamestnanec po doručení písomnosti obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru spíšu za účasti svedka záznam, ktorý bude obsahovať miesto a čas doručovania vrátane obsahu doručovaného dokumentu, ku ktorému bude pripojená svedecká doložka, kde svedok vyhlási, že dokument s daným obsahom bol prijatý, resp. jeho prijatie bolo odmietnuté (odporučiť možno aj osvedčenie podpisov, aby sa eliminovalo podozrenie z prípadného antedatovania). V praxi sa možno stretnúť, že na osvedčenie tejto skutočnosti sa zvykne využívať aj notár, čo významným spôsobom znásobuje dôkaznú silu (§ 134 Občianskeho súdneho poriadku), nakoľko to je osvedčené formou notárskej zápisnice ako verejnej listiny.
Zdravím páni,
prosím je platné aj odovzdanie okamžitého skončenia pred jedným svedkom? Vďaka
Bohužiaľ neplatí pravidlo "lex iniusta non est lex", ale pravidlo "lex dura sed lex". Inak ustanovenia § 499, § 597 a § 599 Občianskeho zákonníka sa týkajú vád existujúcich v čase odovzdania (predaja) veci, nie tzv. záručných vád (t.j. vád, ktoré v čase predaja veci neexistovali, ale vznikli následne). Navyše susedom nič nebráni, aby si záruku dohodli zmluvne.
Mne príde nespravodlivé, aby si susedia mohli "beztrestne" predávať vraky. Pri neobchodnej zmluve by som sa snazil ist cez § 499, 597, 599.
Aj advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho ako z jeho podnikateľskej činnosti, tak i zo súkromnoprávneho vzťahu, resp. ktorý vystupuje v takýchto vzťahoch na strane žalovanej, má právo dať sa v konaní zástupcom (advokátom), ktorého si zvolí.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. 10. 2013, sp. zn. 3 MCdo 30/2012)
Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva a súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Za zneužitie práva na zastúpenie advokátom sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva osobu s právnickým vzdelaním.
(nález Ústavného súdu SR z 15. októbra 2014, sp. zn. III. ÚS 457/2014-27)
Slobodu voľby advokáta nemožno vnímať ako úplne bezhraničnú. Voľba advokáta z úplne opačného konca republiky je neprimeraná, ak všetky konania prvostupňové aj odvolacie sa konajú v jednom meste, pričom o miestnej príslušnosti nie je pochýb a zároveň nejde o mimoriadne náročný a komplikovaný spor. V takom prípade má súd aplikovať výkladové ustanovenie § 2 OSP, podľa ktorého súdy dbajú okrem iného na to, aby sa práva nezneužívali na úkor fyzických a právnických osôb. Prostriedky vynaložené na presun advokáta cez celú republiku v situácii, keď len v mieste prebiehajúceho konania pôsobia desiatky advokátov, nie sú v takejto situácii potrebné na účelné bránenie práva, tak ako to má na mysli § 142 ods. 1 OSP a účastník si ich má znášať zo svojho.
(nález Ústavného súdu Českej republiky z 2. októbra 2013, sp. zn. II. ÚS 736/2012)
Pokiaľ ide o dátum žaloby súhlasím, že to nie je taká náležitosť, bez ktorej by sa vec nedala prejednať, avšak je to v OSP ako jedna z obligatórnych náležitostí žaloby (tie judikáty som ani ja narýchlo nenašiel, čo však neznamená, že nie sú). Samozrejme hmotnoprávne a procesnoprávne bude vždy významný dátum doručenia žaloby na súd (napr. z pohľadu momentu začatia konania, premlčania a pod.), čiže datovanie žaloby možno považovať za zbytočné. Ak nie je uvedené štátne občianstvo, tak súd vyzve účastníka, aby tento údaj doplnil - v praxi však súdy - uvedomujúc si zrejme zbytočnosť tejto náležitosti - pokračujú v konaní bez výzvy na doplnenie tohto údaja.
Tak petit, resp. to čoho sa žalobca domáha (čo žalobou sleduje) musí byť v žalobe uvedený, pričom nemusí formulovaný tak ako sa štandardne píše, ale z obsahu žaloby musí vyplynúť.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 5 Cdo 254/2009 "Požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal".
Z toho vyplýva, že petit žaloby je potrebné vnímať flexibilnejšie ako len ucelenú formulku na zopár riadkov spravidla umiestnenú na konci žaloby. Súd si teda môže petit formulačne upraviť vo výrokovej časti rozhodnutia, t.j. petit žaloby sa nemusí doslovne zhodovať s enunciátom rozhodnutia. Petit je však dôležitý aj v kontexte dodržania pravidla (§153 ods. 2 OSP) ne ultra petitum, t.j. že v zásade (na zákonom stanovené výnimky) nemožno prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú.
Neviem to teraz na rýchlo nájsť, ale marí sa mi, že existujú také výstupy súdov, v ktorých je konštatované, že nie je problém, ak žaloba resp. podanie neobsahuje dátum.
Takisto by ma zaujímalo, čo v prípade, ak nie je uvedené štátne občianstvo pri účastníkovi konania... a ešte k poslednému odseku, musí byť v žalobe skutočne petit? Myslím, že ak je akýmkoľvek spôsobom jasné, čo vo veci samej žalobca chce je to ok bez toho, aby to bolo formulované ta ako sa zvykne písať petit.
Dohoda o pracovnej činnosti podľa § 228a nie je pracovnou zmluva a preto, žiaľ, pre účely zákona o službách zamestnanosti nemôžete byť považovaná za zamestnanca (§ 4 Zamestnanec
(1) Zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.).
Je nutné mať pracovný pomer podľa § 41/42 resp., aby ste mali mzdu menšiu ako 75% životného minima, musíte uzavrieť zmluvu podľa § 49 na kratší pracovný čas (nesmiete ísť pod minimálnu mzdu). Ja mám napr. pracovný čas 5 hodín týždenne a mzdu 50€ mesačne.
Čo sa týka mojej veci, tak momentálne je situácia taká, že moju žiadosť ÚP zamietol, voči čomu som sa samozrejme odvolal ale aj moje odvolanie bolo Ústredím práce SVaR zamietnuté. Na moju otázku, že prečo to urobili keď zákon hovorí jasne, že nie som SZČO, mi bolo ústne povedané niečo v zmysle "lebo medveď" a oni majú také usmernenie, že to majú en bloc zamietnuť všetko.
Samozrejme, aj s týmto som už dopredu počítal a ako ďalší krok som podal podnet na preskúmanie rozhodnutia na Krajskú prokuratúru v BA, do ktorej kompetencií zapadá preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí ÚPSVaR. Alternatívne je možné podať priamo žalobu na súd ale chcel som sa vyhnúť poplatkom, keďže pokiaľ KP zistí, že bol porušený zákon, mala by sama toto rozhodnutie napadnúť na súde ale toto ešte nemám do detailu naštudované. Každopádne už môj podnet na preskúmanie majú skoro dva mesiace (lehota je 60 dní), čiže čoskoro by sa to malo vyjasniť ale očakávam ďalšie boje :-)
Dobrý deň,
rada by som sa spýtala ako vaša záležitosť postupuje. Mám ten istý problém.
Som konateľkou sro - bezodplatne, a zároveň mám vo svojej sro dohodu o prac.činnosti so mzdou na menej ako 75% minima.
Obávam sa toho istého, že UP mi pošle jednoducho vyjadrenie, že nemam nárok, nakoľko som aj konateľka a teda SZCO.
Neviem, či iba skúšajú, či sa niekto odvolá, aby mali dobré štatistiky, ale viditelne si vykladajú novelu zákona podľa seba.
ďakujem za odpoved
Hoci ma to trikrát neteší, ale vychádza mi to tak, že advokát síce nepotrebuje súhlas na spracúvanie osobných údajov od dotknutej osoby, avšak to ho nezbavuje notifikačnej povinnosti podľa § 8 ods. 7, za predpokladu, že túto povinnosť namiesto neho nesplnil už skôr prevádzkovateľ.
Nemám však komplexne naštudovaný zákon o ochrane osobných údajov, čiže nevylučujem, že sa môžem aj mýliť. Zaujímal by ma preto tiež názor kompetentných inštitúcií ako je uvedené v závere článku.
Ja si tiež myslím, že advokát nie je sprostredkovateľom.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona o ochr. os. údajov je "sprostredkovateľom každý, kto spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa, v rozsahu a za podmienok dojednaných s prevádzkovateľom v písomnej zmluve podľa § 8 a v súlade s týmto zákonom".
Zákon o advokácií v ust. § 18 ods. 6 ustanovuje, že "Advokát spracúva osobné údaje klientov a iných fyzických osôb v rozsahu nevyhnutnom na účely výkonu povolania v súlade s osobitným predpisom".
Teda Zákon o advokácií ako lex specialis, podľa môjho názoru, obsahuje osobitnú úpravu, ktorá advokátovi umožňuje spracovávať osobné údaje vo vlastnom mene na účely výkonu svojho povolania a nie v mene prevádzkovateľa.