Národná rada Slovenskej republiky v októbri 2017 prijala zákon č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka (celé znenie zákona TU).
zdroj: concourt.sk
Podľa tohto zákona udelením štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana oceňuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky jednotlivca alebo kolektív za jeho mimoriadne významné zásluhy, výsledky práce alebo pôsobenie v oblasti legislatívy, práva, rozvoja demokracie alebo ústavnosti v Slovenskej republike.
Podobne udelením štátnej ceny Alexandra Dubčeka oceňuje vláda Slovenskej republiky jednotlivca alebo kolektív, ktorý sa významne zaslúžil o rozvoj v oblasti hospodárstva, vedy a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu, sociálnej oblasti alebo v inej oblasti spoločenského života, alebo za významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
Obidve štátne ceny je možné udeliť aj občanovi iného štátu. S udelením uvedených štátnych cien je spojená odmena v sume 25-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky.
Krátko po tom, čo zákon nadobudol účinnosť (od 1. januára 2018) vtedajší prezident podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade tohto zákona s Ústavou SR (ďalej len „ústava). Podstatou argumentácie prezidenta bolo že ústava v čl. 102 ods. 1 písm. i) ustanovuje, že prezident udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocnil iný orgán. Žiaden iný ústavný orgán nemá ústavou zverenú právomoc udeľovať vyznamenania. Podľa § 16 zákona č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý je vykonávacím predpisom (ďalej len „zákon o vyznamenaniach“), vláda a národná rada môžu len navrhovať udelenie vyznamenania. Z výlučného oprávnenia prezidenta vyplýva, že „bez splnomocnenia prezidenta nie je možné, aby iný ústavný orgán Slovenskej republiky udeľoval vyznamenania alebo im formálne a obsahovo rovnocenné ocenenia, za aké treba považovať aj štátne ceny. Prezident nesplnomocnil žiaden orgán verejnej moci na to, aby udeľoval štátne vyznamenania.
Prezident ďalej poukazoval na to, že štátne ceny zriadené napadnutým zákonom sú štátnymi vyznamenaniami, o čom svedčia tri základné argumenty: „... prvým argumentom je historický výklad pojmu „štátna cena“, druhým dôvodom je porovnanie formálnych postupov pri ich udeľovaní a posledným dôvodom je ich obsahová totožnosť so štátnymi vyznamenaniami tak, ako ich upravuje zákon o štátnych vyznamenaniach.“ Podľa navrhovateľa «...z historického výkladu pojmu „štátna cena“ a z porovnaní formálnych postupov a materiálneho obsahu štátnych vyznamenaní a štátnych cien podľa zákona o štátnych cenách je zrejmé, že štátna cena je len iný výrazový prostriedok pre štátne vyznamenanie, ktorý síce má historické ukotvenie, avšak za úplne iných legislatívnych podmienok (štátne ceny sa zriaďovali na základe zákonov o vyznamenaniach, predpokladali súhlas prezidenta a udeľoval ich spravidla prezident).
Ústavný súd uznesením z 4. apríla 2018 prijal navrh na ďalšie konanie, nevyhovel však návrhu na pozastavenie účinnosti.
Včera, 12. februára 2020, ústavný súd rozhodol, že napadnutý zákon o štátnej cene je v súlade s ústavou (tlačovú správu nájdete TU). Akonáhle bude dostupné písomné rozhodnutie, budeme o ňom informovať.
Šaňo Bröstl ml.
Ilustračné foto: concourt.sk
