Vláde Slovenskej republiky bola predložená Správa o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „Súd“) za rok 2018.
Podľa správy, Súd v uplynulom roku rozhodol celkovo 44 prípadov, ktoré boli notifikované vláde. Súd vyhlásil 11 rozsudkov, z toho v merite veci bolo vyhlásených 9 rozsudkov (týkajúcich sa 16 sťažností) a 2 rozsudkami došlo k revízii predošlého rozsudku. Okrem toho Súd vyhlásil 7 rozhodnutí, ktorými vyčiarkol 15 sťažností na základe zmieru dosiahnutého medzi stranami, 3 rozhodnutia, ktorými vyčiarkol sťažnosť zo zoznamu na základe jednostrannej deklarácie vlády, v ďalších 3 prípadoch rozhodol o vyčiarknutí sťažnosti zo zoznamu svojich prípadov z iných dôvodov a v 5 prípadoch Súd sťažnosti vyhlásil ako celok za neprijateľné.
Z 8 rozsudkov (týkajúcich sa celkovo 15 sťažností), ktorými Súd v roku 2018 rozhodol o porušení niektorého z článkov Dohovoru zo strany Slovenskej republiky (v roku 2017 to bolo 12 rozsudkov týkajúcich sa 18 sťažností), v 1 prípade Súd konštatoval porušenie článku 14 (zákaz diskriminácie) v spojení s článkom 2 Dohovoru (právo na život), v 1 prípade konštatoval porušenie článku 5 Dohovoru (právo na osobnú slobodu a bezpečnosť), v 1 prípade konštatoval porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) a v 1 rozsudku týkajúcom sa 8 sťažností rozhodol o porušení článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (právo na pokojné užívanie majetku). Ďalej v 4 prípadoch Súd rozhodol o porušení článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie), konkrétne v 1 prípade konštatoval porušenie práva na prístup k súdu a v 3 prípadoch porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote, z toho v 2 prípadoch konštatoval aj porušenie článku 13 Dohovoru (právo na účinný prostriedok nápravy).
Súd 7 rozhodnutiami (týkajúcimi sa 15 sťažností) vzal na vedomie zmier medzi sťažovateľmi a vládou po tom, ako sa uistil, že dosiahnutý zmier je založený na rešpektovaní ľudských práv tak, ako je to definované v Dohovore a jeho protokoloch. Zástupkyňa pristúpila k zmiernemu riešeniu sťažností týkajúcich sa neprimeranej dĺžky konaní predovšetkým v prípadoch, keď ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť z dôvodov, ktoré Súd už v minulosti vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane odmietol (napr. že sťažovateľ pred jej podaním nevyčerpal prostriedok nápravy v podobe sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi dotknutého súdu alebo podal sťažnosť predsedovi dotknutého súdu iba formálne, bez toho, aby mal predseda súdu reálnu možnosť uskutočniť nápravu), alebo v prípadoch, keď ústavný súd neposúdil celkovú dĺžku konania prebiehajúceho na viacerých stupňoch alebo súdoch alebo za zistené prieťahy v súdnom konaní priznal nedostatočnú výšku primeraného finančného zadosťučinenia.
V 3 prípadoch Súd rozhodol o vyčiarknutí sťažnosti na základe jednostrannej deklarácie vlády. Ide o prípady, v ktorých je dotknutá vláda pripravená uzavrieť zmier za podmienok navrhnutých Súdom, avšak sťažovateľ s uzavretím zmieru nesúhlasí. Za predpokladu, že vláda jednostranne deklaruje, že uznáva porušenie práv sťažovateľa a je pripravená zaplatiť mu spravodlivé zadosťučinenie, Súd môže, ak je presvedčený, že dodržiavanie ľudských práv zaručených Dohovorom a jeho protokolmi nevyžaduje, aby sa pokračovalo v posudzovaní predmetnej sťažnosti, vziať na vedomie podmienky deklarácie dotknutej vlády a formu zabezpečenia dodržania v nej uvedených záväzkov a rozhodnúť o vyčiarknutí sťažnosti zo zoznamu svojich prípadov. V 2 prípadoch Súd rozhodol o vyčiarknutí sťažnosti po tom, ako sa k notifikovanej sťažnosti vyjadrila vláda z dôvodu, že sťažovateľ nereagoval na výzvy Súdu na predloženie stanovísk a dokumentov, z čoho Súd vyvodil, že nemá záujem na ďalšom prerokovaní svojej sťažnosti.
V ďalších 5 prípadoch Súd rozhodol v prospech Slovenskej republiky rozhodnutím o neprijateľnosti sťažnosti po tom, ako sa k notifikovaným sťažnostiam vyjadrila vláda a sťažovateľ.
V roku 2018 bolo vláde notifikovaných 32 nových sťažností.
Pokiaľ ide o výkon rozsudkov a rozhodnutí Súdu, v roku 2018 Výbor ministrov Rady Európy ukončil dohľad nad výkonom 36 rozsudkov a rozhodnutí proti Slovenskej republike vydaním záverečných rezolúcií, ktorými bolo ukončené sledovanie týchto prípadov.
Vo svojich záveroch správa upozorňuje na prípady, v ktorých Súd nepovažoval prístup Ústavného súdu Slovenskej republiky za súladný s jeho vlastnou rozhodovacou činnosťou, ako aj rozsudky významné pre slovenskú právnu prax (rozsudok Visy proti Slovenskej republike, týkajúci sa zaistenia dôkazu v rámci vzájomnej právnej pomoci podľa Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach a Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, alebo rozsudok Lakatošová a Lakatoš proti Slovenskej republike, týkajúci sa nedostatkov vyšetrovania spočívajúcich v neprešetrení rasového motívu trestného činu).
Ďalej pripomína aktivity, ktoré zástupkyňa vyvíja na poli problematiky odoberania detí rodičom bez relevantných dôvodov, ku ktorým dochádza v niektorých členských štátoch RE. Slovenská republika intervenuje ako tretia strana vo viacerých prípadoch týkajúcich sa odobratia detí zo starostlivosti rodičov nórskymi orgánmi starostlivosti o deti a mládež. Významným v tomto ohľade bude rozsudok veľkej komory Súdu v prípade Strand Lobben a ďalší proti Nórsku. Okrem Slovenskej republiky v konaní v tejto veci intervenuje aj niekoľko ďalších európskych štátov.
Napokon sa v správe spomína konferencia na vysokej úrovni, ktorá sa uskutočnila v Kodani a ktorá sa týkala pokračujúcej reformy systému Dohovoru.
Úplné znenie Správy o činnosti o zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva za rok 2018 bude po jej prerokovaní vládou Slovenskej republiky zverejnené na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Zdroj: MS SR
ilustračné foto: pixabay.com
