„Účelom zmien v konkurznom zákone je dať druhú šancu tým, ktorí sa či už z vlastnej viny, alebo aj nie, ocitli v dlhovej pasci a sami sa z nej nevedia dostať. Podať v tejto situácii pomocnú ruku a pomôcť ju riešiť považujem za významný krok k zlepšovaniu prístupu k spravodlivosti,“ uviedla ministerka spravodlivosti L. Žitňanská.
Vďaka úprave si ľudia budú môcť vyriešiť svoju situáciu cez dostupnejšiu možnosť oddlženia. Nebude pritom záležať, či ich dlh vznikol voči štátu, samospráve, nebankovke alebo obchodnej spoločnosti. V zmysle predloženého návrhu bude mať dlžník možnosť zbaviť sa dlhov jednou z dvoch alternatív: konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Konkurz spočíva v predaji majetku a uspokojení pohľadávok veriteľov z výťažku. V záujme ochrany dlžníkov pred stratou bývania zákon zavádza tzv. nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. Dlžník, ktorý prejde osobným bankrotom, bude mať právo voči tzv. nezabezpečeným veriteľom uchrániť si istú sumu, ktorá mu ostane zachovaná a mohol si z nej platiť napríklad nájomné.
V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd.
Osobný bankrot bude dostupnejším aj vďaka podstatne nižším nákladom potrebným na začatie konania o oddlžení. Navyše ak dlžník nebude disponovať potrebnou sumou, tieto trovy mu bude môcť poskytnúť Centrum právnej pomoci.
Dlžník bude musieť byť sprevádzaný Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci, čo zabráni tomu, aby sa na dlžníkov spĺňajúcich podmienky na oddlženie, napojili znova rôzne skupiny s ponukou, že ich budú sprevádzať osobným bankrotom a pri tom im rovno znova požičali.
Nový mechanizmus oddlženia podstatne zvyšuje ochranu dlžníka a zvyšuje dostupnosť vymaniť sa z dlhovej pasce, na druhej strane nijako neznižuje uspokojenie oprávnených nárokov veriteľov. Úprava počíta s pohľadávkami, ktoré aj pri osobnom bankrote budú musieť byť uspokojené v plnej výške. Od trestných sankcií, cez výživné, ale aj zabezpečenú pohľadávku zo záložného práva.
Zmeny sa dotknú aj tzv. veľkej reštrukturalizácie. Po novom budú musieť byť nezabezpečení veritelia uspokojení v minimálnom rozsahu 50%. V praxi to bude znamenať, že ak dlžník nebude schopný v rámci reštrukturalizácie ponúknuť veriteľom aspoň 50%, pôjde do konkurzu. Návrh zároveň zavádza aj náhodný výber správcov v reštrukturalizácii, čím sa pretrhnú možné väzby medzi dlžníkom a správcom. Tieto zmeny môžu zabrániť špekulatívnym reštrukturalizáciám, a posilniť postavenie malých nezabezpečených veriteľov s cieľom vyššieho uspokojenia ich pohľadávok.
Navrhovaná účinnosť týchto zmien je od 1. marca 2017.
Znenie novely vrátane podkladov z legislatívneho konania nájdete TU
Férovejšie exekučné konania
Poslanci v parlamente dnes až 128 hlasmi definitívne odobrili dôležité zmeny v exekúciách. Vďaka novinkám budú exekučné konania férovejšie s vyrovnanejším vzťahom medzi súdmi, exekútormi, veriteľmi aj dlžníkmi. Úprava predložená podpredsedníčkou vlády a ministerkou spravodlivosti L. Žitňanskou je ďalším podstatným krokom k zlepšovaniu prístupu k spravodlivosti.
„Novelu Exekučného poriadku, ktorú predkladám, považujem za zásadnú a dôležitú zmenu. Jednak zmenu v systéme, ktorá nám pomôže pokračovať v ďalších reformách súdnictva. A jednak zmenu, ktorá nastaví v exekučnom konaní fér pravidlá voči dlžníkom, ale zároveň aj zefektívni vymáhateľnosť oprávnených nárokov pre veriteľov,“ uviedla pri predkladaní návrhu zákona v parlamente ministerka spravodlivosti L. Žitňanská.
Jednou z kľúčových zmien je zriadenie jediného exekučného súdu v Slovenskej republike. To zabezpečí úzku špecializáciu sudcov a ostatných zamestnancov súdu na vybavovanie exekučných vecí a tým aj kvalifikované a rýchle rozhodovanie. Odbremenením súdov od administratívnej agendy spojenej s exekučnými konaniami sa tieto budú môcť venovať predovšetkým tomu, na čo sú určené, teda riešiť spory. Toto v konečnom dôsledku znamená aj zlepšenie prístupu k spravodlivosti pre všetkých.
Vďaka presadeným novinkám budú exekučné konania férovejšie. K tomu má pomôcť najmä pretrhnutie väzby medzi oprávneným a súdnym exekútorom, väčšia disciplinárna zodpovednosť exekútorov arovnomerné rozdeľovanie vecí medzi súdnymi exekútormi v rámci kraja. Väčšia zodpovednosť exekútorov znamená zároveň aj väčšie požiadavky, ktoré budú na nich po novom kladené. Výber exekútora bude náhodný a zaradení do neho budú môcť byť iba tí, ktorí splnia isté podmienky: v predošlých exekúciách budú musieť mať uhradené záväzky voči oprávneným a ich úrad bude musieť byť aj materiálno-technicky a personálne vybavený. Náhodný výber exekútora zároveň umožňuje spájať exekúcie vedené proti jednému dlžníkovi u jedného exekútora. To môže priniesť úspory v systéme a zároveň posilniť aj právnu istotu dlžníka. Okrem toho návrh zavádza princíp paušálnych nákladov, ktoré budú určené vyhláškou. To znamená, že náklady na vedenie exekučného konania budú predvídateľnejšie aj pre dlžníka, ale aj pre veriteľa v prípadoch neúspešných exekúcií. Obmedzená bude aj výška odmeny pre exekútora. Na riešení v tomto sa našla zhoda počas prerokúvania návrhu v parlamente. Odmena sa určí ako percento z vymoženej sumy a zároveň nebude môcť presiahnuť výšku vymáhaného nároku.
Jednoduchší bude aj odklad exekúcie. Povinný môže raz za exekúciu požiadať o odklad bezprostredného výkonu exekúcie zo „sociálnych dôvodov“, teda ak sa napr. dostane do ťažkej životnej situácie, ktorá mu bráni plniť si záväzky z exekúcie.
Schválené znenie tiež rieši otázku exekučných konaní, ktoré dnes zostávajú účelovo otvorené a prenasledujú ľudí niekoľko rokov, často až do dôchodku. Po novom, ak sa v priebehu 5 rokov v prípade fyzickej osoby (alebo 2,5 roka v prípade právnickej osoby) nepodarí nič vymôcť, bude môcť súd exekučné konanie zastaviť.
Zmeny v Exekučnom poriadku majú byť v zmysle návrhu v praxi naplno účinné od 1. apríla 2017.
Podklady z legislatívneho procesu nájdete TU.
Zdroj: MS SR (www.justice.gov.sk)
ilustračné foto: pixabay.com
Osobný bankrot bude dostupnejší