Počet monitorovaných osôb stúpol v prvých mesiacoch roku 2019 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 100 percent. Narástol počet náhrady väzobného stíhania prostredníctvom monitorovania a očakáva sa ešte ďalší nárast po zmenách, ktoré vstúpili do platnosti začiatkom tohto roka.
Od 1.januára 2019 platí, že po splnení určitých podmienok, môžu byť na slobodu podmienečne prepustené aj osoby odsúdené za zločin, ak si odpykali polovicu trestu odňatia slobody. Súd im pritom nariadi kontrolu technickými prostriedkami, teda monitorovacím náramkom. V prvých dvoch mesiacoch tohto roku dostali súdy od riaditeľov ústavov na výkon trestu odňatia slobody 44 takýchto žiadostí o podmienečné prepustenie odsúdených, ktorí spĺňajú podmienky a odpykali si polovicu trestu, pričom najviac žiadostí bolo v Trnavskom kraji. V 9 prípadoch už súd prepustil odsúdeného týmto spôsobom.
Trend rozšírenia elektronického systému monitorovania osôb tak bude aj naďalej pokračovať. Zároveň v blízkej dobe bude na rokovanie vlády SR predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. V prípade úspešného legislatívneho procesu by mohol byť ukladaný trest domáceho väzenia nielen za prečiny ako doteraz, ale aj za zločiny, za ktoré je možné uložiť trest odňatia slobody na 4 až 10 rokov.
Gábor Gál, minister spravodlivosti: „Cieľom však nie je umiestňovať všetkých odsúdených do domáceho väzenia, respektíve benevolentne pristupovať k takýmto páchateľom, ale umožniť súdom v odôvodnených prípadoch, kedy by účel trestu bol naplnený lepšie v domácom väzení ako vo väznici. Taktiež v prípadoch, kedy súd uzná za vhodné zmierniť dopad relatívne prísnej trestnej politiky na páchateľa.“
Využívanie alternatívnych trestov ako trestu domáceho väzenia, ale aj napríklad peňažného trestu a trestu povinnej práce, sú v SR využívané v podstatne menšom počte v porovnaní so západnou Európou. Aj preto minister spravodlivosti vytvoril za účelom legislatívnych zmien pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov a odborníkov z akademickej obce a rovnako z aplikačnej praxe – sú medzi nimi napríklad sudcovia, prokurátori, či zástupcovia Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorí pracovali aj na zmenách v Trestnom zákone.
Prof. JUDr. Tomáš Strémy, PhD., člen pracovnej skupiny pre ESMO MS SR: „Za najvýznamnejší prejav týchto zmien možno určite považovať vytvorenie podmienok pre široké uplatnenie alternatívnych spôsobov konania pred súdom a predovšetkým využitie alternatív k potrestaniu v trestných veciach. V rámci celosvetového vývoja sa presadzuje úsilie o využívanie trestov, ktoré nie sú spojené s odňatím slobody. Prostredníctvom uloženia alternatívneho trestu je páchateľovi daná možnosť neprerušiť kontakt so svojím domácim prostredím a pokračovať v riadnom živote, pričom súd prejavuje určitú dôveru v páchateľa, berúc na zreteľ jeho pozitívne vlastnosti. Nezanedbateľnou stránkou alternatívnych trestov je aj skutočnosť, že ich výkon je spojený s oveľa nižšími nákladmi ako trest odňatia slobody.“
