Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „Súd“) vyhlásila 15. novembra 2016 rozsudok v prípade Dubská a Krejzová proti Českej republike, v ktorom na základe žiadosti Českej republiky intervenovala ako tretia strana v konaní aj Slovenská republika. V uvedenom prípade Veľká komora Súdu v zložení 17 sudcov rozhodovala opätovne o prípade na žiadosť sťažovateliek, ktoré boli v konaní pred komorou neúspešné. Sťažovateľky tvrdili, že tým, že im v dôsledku českej právnej úpravy a uplatňovanej praxe nebolo umožnené porodiť v domácom prostredí za prítomnosti pôrodnej asistentky, bolo porušené ich právo na súkromný život, garantované článkom 8 Dohovoru.
Vláda Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení plne podporila záver sedemčlennej komory, ktorá v rozsudku z 11. decembra 2014 rozhodla o neporušení práva sťažovateliek podľa článku 8 Dohovoru. Vláda Slovenskej republiky poukázala na to, že aj v krajinách, kde sú domáce pôrody s asistenciou zdravotníckeho personálu možné, nezanedbateľné percento prípadov vyžaduje v priebehu pôrodu alebo po ňom prevoz do nemocnice. Uviedla, že množstvo pôrodov nepostupuje podľa plánu a môžu sa vyskytnúť nepredvídateľné okolnosti vrátane akútneho ohrozenia života a zdravia matky aj dieťaťa. Nie je možné predvídať, či tehotenstvo skončí fyziologickým pôrodom, alebo sa bude vyžadovať rýchly zásah alebo núdzová operácia. Pôrod je dynamický proces, ktorý sa môže skomplikovať v ktorejkoľvek fáze, a priamo tak ohroziť život plodu a samozrejme rodičky. Žiadnu z týchto komplikácií nie je možné riešiť doma, ako to bolo preukázané u detí narodených s trvalými následkami pre dieťa alebo pre matku. Problémy ako akútna hypoxia u dieťaťa, embólia alebo krvácanie u matky nemôžu byť riešené mimo inštitúcií zdravotnej starostlivosti. Ďalším trendom, ktorý je prehliadaný, je neustále sa zvyšujúci vek matiek a s tým spojené komplikácie. Podľa štatistík vydaných Národným centrom zdravotníckych informácií, v roku 2013 si v Slovenskej republike vyžiadalo zdravotnú starostlivosť v špecializovaných novorodeneckých inštitúciách 6292 novorodencov, t. j. približne jeden z ôsmich až deviatich novorodencov si vyžaduje špecializovanú intenzívnu zdravotnú starostlivosť.
Vláda Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení plne podporila záver sedemčlennej komory, ktorá v rozsudku z 11. decembra 2014 rozhodla o neporušení práva sťažovateliek podľa článku 8 Dohovoru. Vláda Slovenskej republiky poukázala na to, že aj v krajinách, kde sú domáce pôrody s asistenciou zdravotníckeho personálu možné, nezanedbateľné percento prípadov vyžaduje v priebehu pôrodu alebo po ňom prevoz do nemocnice. Uviedla, že množstvo pôrodov nepostupuje podľa plánu a môžu sa vyskytnúť nepredvídateľné okolnosti vrátane akútneho ohrozenia života a zdravia matky aj dieťaťa. Nie je možné predvídať, či tehotenstvo skončí fyziologickým pôrodom, alebo sa bude vyžadovať rýchly zásah alebo núdzová operácia. Pôrod je dynamický proces, ktorý sa môže skomplikovať v ktorejkoľvek fáze, a priamo tak ohroziť život plodu a samozrejme rodičky. Žiadnu z týchto komplikácií nie je možné riešiť doma, ako to bolo preukázané u detí narodených s trvalými následkami pre dieťa alebo pre matku. Problémy ako akútna hypoxia u dieťaťa, embólia alebo krvácanie u matky nemôžu byť riešené mimo inštitúcií zdravotnej starostlivosti. Ďalším trendom, ktorý je prehliadaný, je neustále sa zvyšujúci vek matiek a s tým spojené komplikácie. Podľa štatistík vydaných Národným centrom zdravotníckych informácií, v roku 2013 si v Slovenskej republike vyžiadalo zdravotnú starostlivosť v špecializovaných novorodeneckých inštitúciách 6292 novorodencov, t. j. približne jeden z ôsmich až deviatich novorodencov si vyžaduje špecializovanú intenzívnu zdravotnú starostlivosť.
Pokiaľ ide o širokú mieru voľnej úvahy, ponechanej štátom v tejto oblasti, vláda Slovenskej republiky pripustila, že počas pôrodu a v prípade akýchkoľvek zmien v okolnostiach pôrodu by bol vhodnejší humanizovaný prístup, ale zdôraznila, že iba v zariadeniach zdravotnej starostlivosti. Pokladala za nevyhnutné zdôrazniť potrebu ochrany práv detí, ich šance na život a právo na zdravie, ktoré sú v prípade pôrodu mimo zdravotníckych zariadení znížené. Slovenská republika od roku 1996 implementovala kvalitné projekty zamerané na perinatálnu starostlivosť vrátane podpory fyziologického pôrodu, behaviorálneho prístupu k novorodencom a matkám, podpory dojčenia s dôrazom na nerozlučnosť puta medzi matkou a dieťaťom, pričom každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti by mal byť zodpovedný za zabezpečenie najvyššie štandardu humanizácie pôrodu. Vláda Slovenskej republiky uviedla, že tento prístup k pôrodom, ktorý bol podobný tomu, aký bol prijatý v Českej republike, je v súlade s myšlienkou rešpektu a aktívnej podpory ženských práv v súvislosti s pôrodmi. Zároveň plne uznáva práva dieťaťa vyplývajúce z medzinárodných dokumentov, s cieľom nájsť rovnováhu medzi záujmami matky a jej dieťaťa a záujmami spoločnosti na zachovaní ich zdravia.
Súd pri posudzovaní prípadu konštatoval, že táto oblasť sa týka zložitej problematiky politiky zdravotnej starostlivosti vyžadujúcej zo strany vnútroštátnych orgánov posúdenie odborných a vedeckých údajov týkajúcich sa relatívnych rizík nemocničných a domácich pôrodov. Zároveň zahŕňa všeobecné úvahy sociálnej a ekonomickej politiky štátu, vrátane prideľovania finančných prostriedkov, keďže by mohol mať za následok presun rozpočtových prostriedkov zo všeobecného systému pôrodníc do novej siete zabezpečení domácich pôrodov. Súd ďalej uznal, že prípad sa dotýka oblastí, v ktorých nepanuje medzi členskými štátmi rady Európy jasná zhoda.
Súd konštatoval, že i keď medzi záujmom matky a jej dieťaťa všeobecne ku konfliktu nedochádza, niektoré voľby matky, pokiaľ ide o miesto, okolnosti či spôsob pôrodu možno vnímať tak, že spôsobujú zvýšené riziko pre zdravie a bezpečie novorodencov, ktorých úmrtnosť, ako ukazujú štatistiky o perinatálnych a neonatálnych úmrtiach, nie je napriek všetkým pokrokom v lekárskej starostlivosti zanedbateľná. V tejto súvislosti Súd vzal do úvahy argument Českej republiky, podporený Slovenskou republikou a Chorvátskom, že riziko pre matky a novorodencov je v prípade domácich pôrodov vyššie ako v prípade nemocníc, ktoré disponujú personálom a technickým a materiálnym vybavením, ak by sa počas pôrodu vyskytli komplikácie. Súd tiež poukázal na to, že sťažovateľky sa mohli rozhodnúť pre pôrod v pôrodniciach, ktoré by principiálne rešpektovali ich práva. Podľa názoru Súdu Česká republika neprekročila mieru voľnej úvahy, ktorá jej v oblasti zdravotnej politiky a regulovania podmienok v oblasti pôrodníctva bola ponechaná a zásah do práva na súkromný život sťažovateliek zo strany Českej republiky vzhľadom na sledovaný cieľ nebol disproporčný. Na základe uvedeného Veľká komora Súdu dvanástimi hlasmi k piatim rozhodla, že článok 8 Dohovoru nebol porušený.
Zdroj: www,justice.gov.sk
ilustračné foto: pixabay.com
