Včera (24. marca 2020) bol Národnej rade SR predložený vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
zdroj: pixabay.com
Opatrenia, ktoré by mali byť prijaté vo forme zákona resp. zmeny zákonov sú nasledovné:
Hmotnoprávne a procesnoprávne lehoty
V prípade hmotnoprávnych lehôt je podľa dôvodovej správy cieľom zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť. Zároveň sa majú prinavrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12. marca 2020 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t. j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky.
Navrhuje sa preto, aby lehoty ustanovené v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva:
- v čase odo dňa účinnosti pripravovaného zákona do 30. apríla 2020 neplynú, čo fakticky bude znamenať, že sa o uvedené obdobia tieto lehoty predĺžia,
- ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti pripravovaného zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti uvedeného zákona, čo vytvorí dodatočný časový priestor na uplatnenie alebo bránenie práv.
Pravidlo o neplynutí lehôt (ale nie o prinavrátení lehôt) má rovnako platiť aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní.
V trestnom konaní sa však vzťahuje len na lehotu na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. Podľa dôvodovej správy: „V rámci trestného konania sa navrhuje, aby táto úprava bola limitovaná len na lehoty na strane obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenej osoby, pretože na strane obžaloby je legitímne očakávať, že prokuratúra ako orgán verejnej moci vie riadne fungovať aj v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu.“
Pri procesných lehotách by mala právna úprava umožniť aj iný postup - ak vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, môže súd určiť, že sa vyššie uvedené pravidlá o neplynutí procesných lehôt nepoužijú a súčasne určí novú primeranú lehotu. Dôvodová správa vysvetľuje: „Navrhovaný odsek 2 umožňuje súdu za splnenia mimoriadnych okolností vzniknutých ešte zo závažnejších dôvodov ako je šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 v konkrétnej veci posúdiť, že vec v takom prípadne neznesie odklad a s ohľadom na princíp proporcionality neaplikovať ustanovenie o predĺžení procesných lehôt podľa tohto zákona. V praxi to bude znamenať, že sa aplikuje pôvodná lehota, prípade súd určí novú lehotu.“
Pojednávania a úkony súdov
Podľa návrhu zákona má platiť, že v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu a zároveň, že ochrana zdravia dôvodom na vylúčenie verejnosti z pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia.
Pojednávania teda nie sú en bloc zrušené – nie je nijako bližšie definované, čo má znamenať „nevyhnutný rozsah“, bude preto vecou príslušných orgánov ako budú v individuálnych prípadoch postupovať. Dôvodová správa v tomto smere obsahuje jasné výkladové pravidlo: „Medzi to „nevyhnutné minimum“ možno zaradiť najmä hlavné pojednávania vo väzobných veciach v trestných konaniach, pojednávania úkonov v konaniach starostlivosti súdu o maloletých a v iných konaniach úkonov, bez ktorých uskutočnenia hrozí nenávratná škoda alebo iný vážny neodvratný následok.“
Lehota na dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu
V tomto prípade je zákon celkom jednoznačný - navrhuje sa, aby platilo, že lehota, v ktorej je dlžník povinný podať na svoj majetok návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade predĺženia, ktoré nastalo v čase od 12. marca 2020 do 30. apríla 2020, je 60 dní.
Rozhodovanie orgánov právnických osôb
Aj v prípadoch, kedy tento inštitút vo vnútorných predpisoch právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva nie je upravený, môžu ich kolektívne orgány v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov. Primerane sa má v tomto prípade postupovať podľa § 190a až §190d Obchodného zákonníka sa použijú primerane.
Uvidíme, či si právnické osoby tieto moderné postupy neosvoja a následne svoje vnútorné predpisy iniciatívne nezmenia aj pre budúcnosť.
Výkon záložného práva a dražby
Zaviesť sa majú aj dve opatrenia pri vymáhaní pohľadávok, ktoré majú byť v účinnosti do 30. apríla 2020:
- nemožnosť pristúpiť k výkonu záložného práva, s tým že úkony smerujúce k výkonu záložného práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 sú neúčinné,
- dražobník, súdny exekútor a správca sú v tomto termíne povinní upustiť od vykonania dražby.
Ostatné zmeny
Predmetným návrhom zákona sa majú novelizovať aj ďalšie predpisy, ktorými sa majú upraviť nasledovné otázky:
- plynutie lehoty pri vzdaní sa členstva člena v Súdnej rade SR,
- vedenie Najvyššieho súdu SR v prípade ak nie je zvolený predseda alebo podpredseda súdu,
- sprístupňovanie údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu Úradu verejného zdravotníctva,
- vylúčenie niektorých procesov verejného obstarávania pri zmluvách, rámcových dohodách a koncesných zmluvách uzavieraných na účely zabezpečovania ochrany života a zdravia v čase núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie.
Návrh zákona so všetkými dokumentmi pre legislatívny proces nájdete TU.
Šaňo Bröstl ml.
Ilustračné foto: pixabay.com
