Od 1. júla si budeme musieť zvyknúť na to, že sťažnosť nie je len inštitútom trestného konania, ale tiež občianskeho súdneho konania, prepytujem, civilného procesu.
Dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku sťažnosť približuje takto: „Sťažnosť ako novo zavedený prostriedok procesnej obrany sa inšpiruje zákonom č. 142/1950 Zb. o konaní v občianskych právnych veciach (Občiansky súdny poriadok), kde sťažnosť existovala ako riadny opravný prostriedok. Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam a rozhodnutiam o výške náhrady trov konania, ktoré vydáva súdny úradník na základe poverenia sudcu alebo na základe zákonného splnomocnenia. Cieľom a zmyslom sťažnosti je jednoznačne zrýchlenie súdneho konania. Z tohto dôvodu tento prostriedok procesnej obrany nemá devolutívny účinok a rozhodovať o ňom bude sudca súdu prvej inštancie. Suspenzívny účinok sťažnosti zostáva zachovaný.“
Odpichneme sa od novelizovaných ustanovení zákona o súdnych úradníkoch (novelizované "vykonávacím zákonom" k novým kódexom, o ktorom sme písali TU), podľa ktorého v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu:
a) o návrhu na vydanie platobného rozkazu a o zrušení platobného rozkazu,
b) v konaní o dedičstve,
c) v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu súdom,
d) v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí,
e) v konaní o výkon rozhodnutia súdnych pohľadávok podľa osobitného predpisu,
resp. v civilnom procese a správnom súdnom procese vyšší súdny úradník rozhoduje na základe poverenia sudcu aj o:
a) výške náhrady trov konania,
b) pokute a poriadkovej pokute,
c) znalečnom, tlmočnom a svedočnom,
d) preddavkoch na trovy dôkazu,
e) súdnych poplatkoch,
f) oslobodení od súdnych poplatkov,
g) odstraňovaní vád podania,
h) opatreniach podľa osobitného predpisu,
i) príslušnosti a právomoci súdu na konanie,
j) prípustnosti vstupu intervenienta,
k) prerušení konania podľa § 163 Civilného sporového poriadku,
l) spojení vecí na spoločné konanie,
m) pristúpení ďalšieho účastníka do konania,
n) pripustení zmeny návrhu na začatie konania,
o) iných procesných rozhodnutiach.
Platí pritom pravidlo, že vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie.
Ak teda bude uznesenie súdu prvej inštancie vydané súdnym úradníkom (nielen vyšším súdnym úradníkom, ale aj súdnym tajomníkom – viď § 10 zákona o súdnych úradníkoch), ktoré sa doručuje, napadnúť ho možno sťažnosťou (v CSP je upravená v §§ § 239 – 250).
Túto môže podať ten, v koho neprospech bolo uzneseníčko vydané a pri prokurátorských konaniach aj prokurátor.
Lehota na podanie sťažnosti je 15 dní – veľmi podobne ako pri odvolaní platí, že rozsah v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Treba výslovne upozorniť, že v prípade vád sťažnosti súd nebude vyzývať na ich odstránenie.
O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie a to spravidla bez nariadenia pojednávania.
Súd prvej inštancie má možnosť rozhodnúť dvoma spôsobmi: buď sťažnosť zamietne, alebo, ak je sťažnosť dôvodná napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
Rozhodnutie súdu je konečné a nemožno voči nemu podať opravný prostriedok.
Veľmi podobná úprava ako je v Civilnom sporovom poriadku (sťažnosť sa uplatní aj v mimosporových konaniach) sa nachádza v §§ 152-162 Správneho súdneho poriadku.
Šaňo Brostl ml.
Ilustračné foto: redakcia
