Nikoho neprekvapí, že medzi spory s ochranu slabšej strany Civilný sporový poriadok, spolu s antidiskriminačnými spormi a individuálnymi pracovnoprávnymi spormi (písali sme o nich minule TU), zaraďuje spotrebiteľské spory.
Patria k nim dve kategórie konaní – spotrebiteľský spor, ktorým sa rozumie spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 a nasl. CSP) a konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (§ 301 a nasl. CSP).
Spotrebiteľský spor sa spravuje všeobecnými sporovými pravidlami s niekoľkými odchýlkami ako napríklad:
- spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa (takéhoto zástupcu môže mať len jedného);
- súd pri prvom procesnom úkone spotrebiteľa vhodným spôsobom poučí o možnosti zastúpenia a o jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv;
- nie je možné spojiť viaceré veci, ibaže by predmetom konaní boli spotrebiteľské spory – súd preto vylúči na samostatné konanie nárok uplatnený vzájomnou žalobou, ktorý nie je spotrebiteľským sporom;
- zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ;
- platí vyšetrovací princíp, t. j. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci;
- neuplatní sa sudcovská, ani zákonná koncentrácia konania;
- súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná - súd potom uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou;
- ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
- nie je možné vydať rozsudok pre zmeškanie v neprospech spotrebiteľa a ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná.
Konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu.
Žalobu, ktorou sa začína takéto konanie môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu. V dôvodovej správe sa dočítate, že: „Možnosť súdu vysloviť neúčinnosť zmluvnej podmienky v individuálnom prípade a s účinkami inter partes však zostáva zachovaná i v režime spotrebiteľského sporu. Abstraktná kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok však prebieha mimo rámca konkrétneho konania, na podnet špecificky legitimovaných subjektov a so špecifickými účinkami tohto rozsudku.“
Špecifikami takého to konania sú:
- vyšetrovací princíp a vylúčenie sudcovskej koncentrácie;
- súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom - ak žalobe vyhovie, vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky a znenie tejto zmluvnej podmienky výslovne uvedie alebo vo výroku určí, že obchodná praktika je nekalá; inak žalobu zamietne. Ak súd právoplatne určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo určí, že obchodná praktika je nekalá, žalobca je oprávnený vhodnou formou zabezpečiť zverejnenie tohto rozsudku;
- ak súd určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo určí, že obchodná praktika je nekalá, zakáže žalovanému používať túto zmluvnú podmienku alebo zmluvnú podmienku s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou alebo žalovanému zakáže používať nekalú obchodnú praktiku;
- výrok takéhoto právoplatného rozsudku je záväzný pre každého.
Záverom ešte niečo k príslušnosti:
Ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania má žalobca - spotrebiteľ popri všeobecnom súde žalovaného na výber aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu (§ 19 CSP).
Pri sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach konaní podľa § 31 CSP platí, že príslušným je:
- Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre,
- Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne,
- Krajský súd v Košiciach pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.
Šaňo Bröstl ml.
Ilustračné foto: pixabay.com
Pozri tiež:
Praktická poznámka k miestnej príslušnosti podľa CSP
Predbežné opatrenia v nových procesných kódexoch - 5 najväčších zmien
K prípustnosti nezákonných dôkazov podľa CSP
Výsluch svedka podľa CSP - 4 najväčšie zmeny
VZOR: Žaloba s návrhom na vydanie platobného rozkazu podľa Civilného sporového poriadku
