Energetická efektívnosť predstavuje veľmi aktuálnu tému, ktorá sa v určitej miere dotýka každého z nás. Zahŕňa totiž veľmi široké spektrum problematiky od zatepľovania budov, inštalácie tzv. inteligentných meračov energie, prehľadnosti a detailnosti účtov za energie, cez zvyšovanie efektívnosti energetickej infraštruktúry zabezpečujúcej dopravu energie až do podnikov a domácností po rôzne opatrenia politickej povahy. Cieľom je permanentné zvyšovanie energetickej efektívnosti, teda znižovanie jej relatívnej spotreby.
V praxi európskej legislatívy sa to deje tým spôsobom, že sa stanovia určité ciele, vyjadrené v percentuálnom zvýšení efektívnosti k určitému termínu oproti predchádzajúcemu obdobiu. Tak bol v roku 2012 právne zakotvený cieľ zvýšenia energetickej efektívnosti o 20% do roku 2020 a koncom minulého roka Európska komisia predstavila návrh novely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, ktorý ustanovuje cieľ ďalšieho energetického zefektívnenia EÚ do roku 2030 o 30%. Ďalej by som poukázal na niektoré podrobnosti návrhu, ku ktorému aktuálne Ministerstvo hospodárstva SR pripravilo a predložilo na pripomienkovanie návrh stanoviska SR.
Pri výbere nástrojov na dosahovanie cieľov energetickej efektívnosti bola členským štátom ponechaná v zásade sloboda, pričom si mohli vybrať medzi schémou povinných každoročných úspor energie na úrovni 1,5% alebo tzv. alternatívnymi (politickými) nástrojmi, ak nimi dokázali dosiahnuť stanovený kumulatívny cieľ. Zámerom revízie smernice je pokračovať v realizácii povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych opatrení aj po roku 2020. Cieľ má byť stanovený na 10 rokov (2021-2030) a následne by sa mal pravidelne obnovovať v 10- ročných cykloch ak to bude podľa posúdenia EÚ potrebné. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že Slovenská republika sa pri transpozícii smernice (zákonom č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov) rozhodla ísť cestou prijímania tzv. alternatívnych opatrení, v rámci ktorých je možné uzatvárať dobrovoľné dohody o energetickej efektívnosti. Navrhovaná novela smernice uvádza, že alternatívne opatrenia je možné vykonať iba na strane koncových odberateľov, teda nie napríklad na úrovni energetických podnikov. V záujme najzraniteľnejších odberateľov energie je zakotvenie povinnosti zaoberať sa, pri oboch modeloch dosahovania cieľa, otázkami energetickej chudoby. Ide o zásadné nóvum pri alternatívnych opatreniach, nakoľko tu doposiaľ úprava tejto problematiky absentovala a bola spomenutá iba ako fakultatívna v rámci povinných schém. Konkrétne opatrenia súvisiace s energetickou chudobou sú ponechané v réžii členských štátov, v praxi by sa však predmetná požiadavka smernica mala prejaviť tak, že aj energeticky chudobné domácnosti by mali mať vytvorené možnosti na zvyšovanie svojej energetickej efektívnosti, čo je zásadná otázka, nakoľko je predpoklad, že práve tieto domácnosti používajú menej energeticky efektívne spotrebiče, nemajú zateplené domy a nevyužívajú ďalšie moderné technológie a zariadenia, a potenciál na zvýšenie energetickej efektívnosti je tak u nich veľký.
Samotný návrh novely smernice obsahuje určité opatrenia, ktoré by mali byť zavedené u koncových spotrebiteľov energie. Majú byť realizované napríklad v oblasti meradiel spotreby energie. Napríklad pokiaľ ide o meranie spotreby plynu, definuje sa požiadavka na meracie zariadenia zobrazujúce skutočnú spotrebu energie a informujúce o skutočnej dobe využívania plynu. Ustanovenia o meraní spotreby elektriny majú byť presunuté do novely smernice o vnútornom trhu s elektrinou.
Navrhuje sa optimalizácia podpory vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (VU KVET) a presunutie úpravy časti problematiky do smernice o vnútornom trhu s elektrinou (ktorá bola v podmienkach SR transponovaná predovšetkým zákonom o energetike). Členské štáty by mali mať povinnosť zaslať metodiku výpočtu úspor energie Európskej komisii.
Hlavné výhrady Slovenskej republiky k návrhu revízie smernice, uvedené v návrhu stanoviska vypracovanom ministerstvom hospodárstva, sa dotýkajú troch otázok. Požaduje sa nezáväznosť cieľov na európskej úrovni v zmysle záverov Rady EÚ z októbra 2014, zabezpečenie dodržiavania princípu proporcionality v článku 7 upravujúcom povinné úspory energie a predĺženie transpozičnej lehoty smernice z jedného na minimálne dva roky.
Pre úplnosť sa žiada dodať, že rozhodovanie o zložení energetického mixu je ponechané v kompetencii jednotlivých členských štátov.
Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti je dostupný TU.
Riadne predbežné stanovisko k Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti je dostupné TU.
__________________________________________________________________________________________________
Vladimír Vázal
ilustračné foto: pixabay.com
