Ako sme už písali minule, reforma civilného procesného práva sa premietne do celého radu právnych predpisov.
V akom rozsahu je ňou dotknutý zákon o súdnych poplatkoch?
Celkom pochopiteľne je tento predpis na viacerých miestach upravený terminologicky resp. upravený v dôsledku vecných zmien v procesnom práve (napríklad zmeny vyvolané novou koncepciou inštitútov v Správnom súdnom poriadku, zavedením kasačnej sťažnosti a podobne).
V ostatnom sú zmeny skôr kozmetické – napríklad čo sa týka vecného a osobného oslobodenia od súdneho poplatku, okrem zosúladenia s terminológiou v nových kódexoch sa mení iba to, že sa upúšťa od oslobodenia žalobcov v reštitučných veciach (podľa dôvodovej správy aj to len z dôvodu, že už zanikli lehoty na uplatnenie nárokov podľa reštitučných zákonov).
V podstate všetko ostáva po starom pri splatnosti súdneho poplatku, či postupe pri jeho nezaplatení.
Obdobne je to aj s vrátením súdneho poplatku – rovnako ako dnes sa vráti 90 % pri skončení konania stranami/účastníkmi alebo uzavretím zmieru do prvého pojednávania a 50 % súdnych poplatkov, ak sa zmier uzavrie po prvom pojednávaní. K tomu pribudlo, že ak správny súd zastaví konanie o správnej žalobe z dôvodu uspokojenia žalobcu (podľa § 101 odsek 1 SSP: „Žalovaný orgán verejnej správy môže podať správnemu súdu návrh na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia, opatrenia alebo vykonaním iného úkonu, ak sa tým nezasiahne do práv, právom chránených záujmov alebo povinností tretích osôb a správny súd vo veci ešte nerozhodol“), vráti sa žalobcovi 75 % zo všetkých zaplatených poplatkov.
V súvislosti s odmietnutím dovolania pre neprípustnosť platí to, čo už niekoľko mesiacov poznáme aj podľa súčasnej úpravy – dôvodová správa k tomu uvádza, že „sa navrhuje zvýšenie zodpovednosti dovolateľa za výsledok dovolacieho konania, a teda v prípade, že dovolací súd dovolanie odmietne, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, okrem pokuty, ktorú súd podľa § 452 ods. 2 Civilného sporového poriadku uloží advokátovi, ktorý dovolanie podpísal, sa navrhuje subjektu, ktorý dovolanie podal, sa navrhuje subjektu, ktorý dovolanie podal, nevracať ani súdny poplatok zaplatený za dovolanie.“
A čo prezrádza pohľad do sadzobníka? Takisto sa len prispôsobuje jeho znenie textu a novým inštitútom a za jedinú výraznú zmenu považujeme to, že sa zavádza horná hranica súdneho poplatku v konaniach o ochranu osobnosti a to pri uplatnení nemajetkovej ujmy, kde je ustanovený limit 16 596,50 eura (samotný poplatok je 66 eur plus 3 % z požadovanej nemajetkovej ujmy). Rovnaké pravidlo sa uplatňuje aj pri nemajtekovej ujme podľa antidiskriminačného zákona.
Prechod na nové kódexy je z hľadiska súdnych poplatkov vyriešený tak, že bude platiť, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. júna 2016 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, i keď sa stanú splatnými po 1. júli 2016.
Pre úplnosť dodajme, že Civilný sporový poriadok pozná aj oslobodenie od súdnych poplatkov obdobné tomu podľa dnešného § 138 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 254 Civilného sporového poriadku (takisto § 166 Správneho súdneho poriadku) súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany. Ako možno vidieť, sú podmienky na oslobodenie vymedzené všeobecne, čo autori zákona vysvetľujú takto: "Navrhuje sa plne rozvinúť princíp arbitrárneho poriadku, preto navrhovaná úprava nešpecifikuje pomery na podrobnejšie kritéria (majetkové, sociálne, atď.), ale ponecháva na sudcovi, ako všeobecne nastavené kritérium vyhodnotí. Ak súd prizná oslobodenie od súdnych poplatkov a dôjde k zmene pomerov, môže súd uznesenie o priznaní oslobodenia kedykoľvek zrušiť, nakoľko ide o uznesenie o vedení konania, ktorým súd nie je viazaný."
Šano Bröstl ml.
ilustračné foto: pixabay.com
