Sme už celkom zvyknutí, že v legislatívnom procese sa objavujú nápady, pri ktorých je zrejmé, že ich autori nie celkom poznajú reálny stav vzťahov, ktoré má právna norma upraviť. Typické pre tieto prípady je to, že ich nesprevádza žiadna diskusia či kvalifikované odhady dopadov na ekonomiku, ako aj to, že namiesto toho, aby prispievali k štandardizácii určitých inštitútov volia presne opačnú cestu a do ustálených a osvedčených modelov vnášajú divoké prvky. Príznačnejšie ako legislatívne kazítka ich ani nemožno nazvať...
Do parlamentu bol v októbri predložený poslanecký návrh zákona, ktorým sa má novelizovať Občiansky zákonník a notársky poriadok.
A to len v jedinom bode – ak je zálohom nehnuteľnosť, pohľadávka, na uspokojenie ktorej sa má uskutočniť výkon záložného práva, musí byť vykonateľná.
Aby ste mali presnú predstavu, inkriminované ustanovenie Občianskeho zákonníka by malo znieť takto: „Ak je zálohom nehnuteľnosť, záložný veriteľ môže začať s výkonom záložného práva len na základe vykonateľného rozhodnutia súdu, vrátane rozhodnutia súdu o schválení zmieru a rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorým sa záložnému veriteľovi priznáva pohľadávka, alebo notárskej zápisnice, v ktorej záložca a dlžník, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu vyhlási, že uznáva svoju pohľadávku v plnom rozsahu.“
V nadväznosti na to by mal notársky poriadok vyžadovať predloženie vykonateľného rozhodnutia v zmysle uvedeného ustanovenia zo strany navrhovateľa dražby dražobníkovi.
Dôvodová správa predstiera, že je remeselne zvládnutá poctivo – spomína sa v nej judikatúra Ústavného súdu SR, ESĽP, zahraničné právne úpravy a zaručený argument pre každú legislatívnu zmenu: záujem na ochrane spotrebiteľa.
K našim výhradám uvedeným v úvode k nej nájdete tieto myšlienky (žiaľ nie sú vytrhnuté z kontextu) – uvádzame ich v pôvodnom znení a bez komentárov:
- " V súčasnosti sa však opäť ukazuje, že právna úprava záložného práva má niektoré nedostatky. Z hľadiska počtu nedostatkov počítaných podľa počtu slov v zákone ide o drobné nedostatky. Vecne však ide o veľmi závažný problém, ktorý vytvára pochybnosť o ústavnej konformnosti právnej úpravy záložného práva.“
- "Záložným veriteľom, najmä bankám, správcom domov a spoločenstvom vlastníkov bytov, sa síce sťaží dosiahnutie uspokojenia ich nesplácaných pohľadávok. Rozhodne sa im však neznemožní dosiahnutie uspokojenia pohľadávky.“
- Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, taktiež nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy.“
Oveľa horšie ako to, že dôvodová správa si sama odporuje (sťaženie pre banky a správcov vs. žiadny dopad na podnikateľské prostredie) je reálny vplyv na (už dnes mnohými legislatívnymi zásahmi znetvorené) ekonomické prostredie.
Ako vraví klasik: zvolebnieva sa. Pre naše zákonodarstvo je toto obdobie vinou potenciálne úspešných politických marketingových príbehov obdobím zvýšeného výskytu legislatívnych kazítok. Pred ich epidémiou by mohli pomôcť len legislatívne či kazítkové prázdniny.
Celé znenie návrhu zákona a sprievodných dokumentov môžete nájsť TU.
Šaňo Bröstl ml.
ilustračné foto: pixabay.com
