Podľa ustálenej judikatúry aj spoluvlastník nehnuteľnosti môže zmluvou zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu, pričom účastníkmi zmluvy musia byť zásadne všetci spoluvlastníci (s výnimkou prípadov, keď vecné bremeno obmedzuje iba jeho spoluvlastnícke práva). Keď je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov. O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci s tým, že obsahom vecného bremena, ktoré zriaďuje podielová spoluvlastníčka v prospech druhej spoluvlastníčky nehnuteľností je právo doživotného bývania, podľa ktorého má oprávnený z vecného bremena právo bezplatne doživotne užívať uvedené nehnuteľnosti a povinná z vecného bremena sa zaväzuje rozsah tohto užívania strpieť, pričom toto vecné bremeno zaťaží aj prípadných nadobúdateľov jej spoluvlastníckeho podielu. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom, že tu dochádza k splynutiu práva a povinnosti u oprávnenej osoby, pretože spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nezakladá jej právo bezplatne doživotne užívať tieto nehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník. Obsah práv vyplývajúci z vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je iný, než obsah práv z vecného bremena; z povahy vecného bremena vyplýva, že sa viaže na oprávnenú osobu a trvá doživotne, čo pri vlastníckom práve neplatí.
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. mája 2010, sp.zn. 8Sžo/98/2010)
.jpg)
zdroj: pixabay.com
Zhrnutie skutkové stavu:
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu č. V 3969/2009-6 zo dňa 14. augusta 2009 o zamietnutí návrhu na vklad práva vecného bremena a dohody o obmedzení prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v K. zapísanej v LV č. X. označenej ako byt č. 1 na I. poschodí obytného domu č. 47, súpisné číslo X. na parc. č. X. na Š., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateliek v podiele ½-ina, k podielu ½-ina zo spoluvlastníckeho podielu 58/2959-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo X. na parc. č. X., súpisné číslo X. na parc. č. X., k podielu 1/2-ina zo spoluvlastníckeho podielu 58/2959-ín na pozemkoch parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 314m2, parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 301m2. Vecné bremeno spočíva v práve doživotného bývania a doživotného užívania vyššie uvedených nehnuteľností L. Ď. ako oprávnenou z vecného bremena. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) uviedol, že po preskúmaní obsahu podania dospel k záveru, že v danom prípade spoluvlastníčka predmetných nehnuteľnosti je zároveň oprávnenou z vecného bremena na základe predloženej zmluvy, takže dochádza k splynutiu práv a povinností v jednej osobe a z tohto dôvodu nie je možné zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania v prospech spoluvlastníka týchto nehnuteľností.
Krajský súd v dôvodoch predmetného rozsudku uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu dospel k názoru, že správny orgán postupoval v intenciách ustanovení § 31 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, zadovážil si dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie a zistil skutočný stav veci a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver, preto je jeho rozhodnutie právne správne. Správny orgán zamietol návrh na vklad zmluvy o zriadení vecného bremena a dohody o obmedzení prevodu vlastníctva nehnuteľnosti uzatvorenej medzi navrhovateľkou v 1. rade ako povinnou z vecného bremena a navrhovateľkou v 2. rade ako oprávnenou z vecného bremena, pričom vecné bremeno spočíva v práve doživotného bývania a doživotného užívania predmetných nehnuteľností, ktorých sú navrhovateľky podielové spoluvlastníčky každá v ½-ici, L. Ď. ako oprávnenou z vecného bremena. Krajský súd poukázal na ustanovenia § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, § 123, § 124 a § 284 OZ s tým, že správne správny orgán zamietol návrh na vklad práva vecného bremena, pretože predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve účastníčok zmluvy a zriadením vecného bremena by u oprávnenej dochádzalo k splynutiu práv a povinností v jednej osobe. Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ako vecne správne potvrdil. Úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože si trovy konania neuplatnil.
Proti uvedenému rozsudku podali navrhovatelia v 1. a 2. rade včas odvolanie s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie nepovažujú za správne. Zastávajú názor, že správny orgán nemá právomoc takýmto zásadným spôsobom zasahovať do ich autonómnej zmluvnej voľnosti a obmedzovať výkon ich práv; zamietnutím návrhu na vklad zmluvy o zriadení vecného bremena neprimeraným spôsobom obmedzil súkromnoprávne oprávnenia navrhovateliek. Zriadenie vecného bremena ako súčasť ich dohôd je vecou ich zmluvnej voľnosti, do ktorej odporca neoprávnene zasiahol rozpore s ust. čl. I. ods. 2 a 3 Ústavy SR. Navrhovateľky neuzavreli právny úkon, ktorý by odporoval zákonu, je preto dovolený. Nevyhovenie návrhu na vklad takéhoto úkonu do katastra nehnuteľností, pričom takúto povinnosť neukladá odporcovi žiaden právny predpis, považujú za odmietnutie spravodlivosti. Navrhli preto, aby najvyšší súd SR napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zmenil tak, že rozhodnutie odporcu č. V 3969/2009-6 zo dňa 14. augusta 2009 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov písomne nevyjadril.
Z odôvodnenia rozhodnutia:
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250j ods. 3 O.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.supcourt.gov.sk) dňa 7. mája 2010 a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. mája 2010.
V konaní nie je sporné, že predmetné nehnuteľnosti (byt v obytnom dome a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku), ktorých sa týka návrh navrhovateľov na vklad práva do katastra nehnuteľností, sú v ich podielovom spoluvlastníctve v podiele po ½-ine k celku. Ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, navrhovatelia podali odporcovi návrh na vklad práva z vecného bremena k týmto nehnuteľnostiam ako účastníci Zmluvy o zriadení vecného bremena a Dohody o obmedzení prevodu vlastníctva nehnuteľností zo 7. decembra 2008, a to navrhovateľka v 1. rade ako povinná a navrhovateľka v 2. rade ako oprávnená z vecného bremena. V čl. III tejto zmluvy sa jej účastníci dohodli na zriadení bezplatného vecného bremena, ktoré spočíva v práve doživotného bývania, podľa ktorého má oprávnený z vecného bremena právo bezplatne doživotne užívať už uvedené nehnuteľnosti a povinná z vecného bremena sa zaväzuje rozsah tohto užívania strpieť. Dôvodom, pre ktorý odporca zamietol návrh na vklad tohto vecného bremena do katastra nehnuteľností, má byť splynutie práva a povinnosti v jednej osobe v zmysle § 584 Občianskeho zákonníka, s ktorým sa stotožnil aj krajský súd a ktorý odvolací súd nepovažuje za správny.
Ako už uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, v zmysle § 151n OZ, zriadenie vecného bremena znamená obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti pri výkone jeho vlastníckeho práva v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, pričom vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Obsahom vecného bremena môže byť aj právo užívania bytu, ktoré je spravidla zriadené pre určitú osobu. Najčastejším dôvodom vzniku vecného bremena je písomná zmluva. Takto môže zriadiť vecné bremeno vlastník zaťažovanej nehnuteľnosti, pričom podľa ustálenej judikatúry aj spoluvlastník nehnuteľnosti môže zmluvou zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu, pričom účastníkmi zmluvy musia byť zásadne všetci spoluvlastníci (s výnimkou prípadov, keď vecné bremeno obmedzuje iba jeho spoluvlastnícke práva). Keď je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov. O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci s tým, že obsahom vecného bremena, ktoré zriaďuje podielová spoluvlastníčka v prospech druhej spoluvlastníčky nehnuteľností je právo doživotného bývania, podľa ktorého má oprávnený z vecného bremena právo bezplatne doživotne užívať uvedené nehnuteľnosti a povinná z vecného bremena sa zaväzuje rozsah tohto užívania strpieť, pričom toto vecné bremeno zaťaží aj prípadných nadobúdateľov jej spoluvlastníckeho podielu. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom, že tu dochádza k splynutiu práva a povinnosti u oprávnenej osoby, pretože spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nezakladá jej právo bezplatne doživotne užívať tieto nehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník. Obsah práv vyplývajúci z vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je iný, než obsah práv z vecného bremena; z povahy vecného bremena vyplýva, že sa viaže na oprávnenú osobu a trvá doživotne, čo pri vlastníckom práve neplatí. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom s názorom navrhovateliek, že zmluva o zriadení vecného bremena neodporuje zákonu, takže zamietnutie vkladu je neprimeraným a neopodstatneným zásahom do ich zmluvnej voľnosti.
Obdobný právny názor zaujal aj Najvyšší súd Českej republiky pri výklade niektorých ustanovení noviel Občianskeho zákonníka uverejnenom pod č. R 45/1986, podľa ktorého „nemožno vylúčiť ani takú zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorou si pôvodný vlastník celej nehnuteľnosti, ktorý previedol iba jej časť a zostal tak spoluvlastníkom, zriadil právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to užívanie celej veci. Ak chce spoluvlastník svoje právo užívať celú vec zaistiť aj voči právnym nástupcom druhého spoluvlastníka, nemožno považovať takú zmluvu za odporujúcu zákonu.“
Komentár:
Nad správnosťou záveru, ku ktorému dospel Najvyšší súd SR v komentovanom rozhodnutí možno polemizovať z viacerých hľadísk.
Po prvé sme toho názoru, že vecné bremeno nemožno zriadiť k spoluvlastníckemu podielu, ale iba k samotnej nehnuteľnosti, resp. jej časti (vymedzenej geometrickým plánom alebo iným individualizovaným spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o akú časť ide – požiadavka určitosti právneho úkonu). Tento názor má základ v tom, že podielové spoluvlastníctvo je tzv. ideálnym spoluvlastníctvom, resp. spoluvlastnícky podiel je ideálnym podielom, t.j. podiel nevyjadruje určitú časť spoločnej veci, ku ktorej by bol spoluvlastník oprávnený vykonávať svoje vlastnícke právo. Tento podiel nepredstavuje reálnu časť na veci, ale treba ho chápať ako podiel na veci, ktorý vyjadruje spoluvlastníctvo tak, že všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny spoluvlastník nemá určený podiel na veci konkrétne. V tomto význame teda hovoríme o tom, že ide o ideálny podiel na veci; ani číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu neznamená, že by bol spoluvlastník vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci.
Inak povedané tzv. ideálne podielové spoluvlastníctvo znamená, že spoluvlastnícky podiel neurčuje, ktorá konkrétna časť predmetu spoluvlastníctva patrí konkrétnemu spoluvlastníkovi. Nie je teda možné na spoločnej veci (nehnuteľnosti) svojvoľne vyčleniť časť pozemku a tvrdiť, že táto časť patrí iba jednému spoluvlastníkovi. Zjednodušene povedané, ideálne spoluvlastníctvo znamená, že na každom metri štvorcovom má každý zo spoluvlastníkov svoj podiel. Každý spoluvlastník má ideálny podiel na veci, teda nevlastní určitú, reálnu časť veci, t.j. zo všetkého na veci mu patrí jeho podiel.
Komentovanému rozhodnutiu je potrebné vytknúť, že sa v tejto súvislosti odvoláva na ustálenú judikatúru, ktorú však ani exemplifikatívnym spôsobom nekonkretizuje.
Ak by sme aj akceptovali, že vecné bremeno možno zriadiť k spoluvlastníckemu podielu, tak považujeme za nesprávne (nelogické), že s tým musia súhlasiť, resp. účastníkmi zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci. Disponovanie so spoluvlastníckym podielom je totiž výlučným a samostatným oprávnením každého spoluvlastníka. Iba v prípade, ak táto dispozícia presahuje rámec nakladania so spoluvlastníckym podielom, t.j. dotýka sa spoločnej veci ako takej (ako celku), uplatní sa právny režim ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov“ (to sa však nevzťahuje na jej scudzenie). Pod hospodárením so spoločnou vecou sa rozumie aj rozhodovanie o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, t.j. či, komu a za akých podmienok bude nehnuteľnosť prenechaná do užívania vrátane zriadenia vecného bremena.
To, že hospodárením so spoločnou vecou je aj rozhodnutie o spôsobe jej užívania vrátane zriadenia vecného bremena potvrdzuje napríklad aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. apríla 2007, sp.zn. 2 Cdo 198/2006 (pozri TU), ktorý však obsahuje nesprávnu argumentáciu v otázke okruhu účastníkov zmluvy o zriadení vecného bremena, v zmysle ktorej „Ak je užívanie spoločnej nehnuteľnosti hospodárením so spoločnou vecou, rozhodujú o ňom spoluvlastníci v zmysle § 139 ods. 2 Obč. zák. a účastníkom zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve užívať nehnuteľnosti, ktoré sa týka celej nehnuteľnosti, musia byť všetci spoluvlastníci , nestačí, aby ostatní spoluvlastníci dali ku zriadeniu takéhoto vecného bremena iba svoj súhlas. Takýto záver vyplýva zo stanoviska Cpj 55/87 publikovaného pod R 14/88“.
V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať na opačný a podľa nášho názoru logický záver, podľa ktorého by bolo v rozpore so základnými princípmi, na ktorých je budovaný spôsob tvorby kolektívnej vôle a prijímania rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 OZ), pokiaľ by urobenie právneho úkonu či už jednostranného (súhlasu) alebo dvojstranného (zmluvy), ktorým sa má realizovať rozhodnutie spoluvlastníkov prijaté väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, bolo viazané na ochotu prehlasovaného spoluvlastníka vyjadriť navonok svoje podriadenie sa prijatému rozhodnutiu tým, že sa zúčastní na urobení alebo podpísaní tohto právneho úkonu (napr. zmluvy). Opačný názor by vytváral prehlasovanému spoluvlastníkovi možnosť mariť rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov a bojkotovať urobenie právneho úkonu, na ktorom sa táto väčšina zhodla. Pokiaľ väčšina spoluvlastníkov prijala rozhodnutie urobiť určitý právny úkon v súvislosti s hospodárením so spoločnou vecou, nevyžaduje, aby tento úkon urobil (podpísal) aj prehlasovaný spoluvlastník; aj zmluvu môžu v takom prípade ako prenajímatelia platne uzavrieť (aj len) tí, ktorých podiely na spoločnej veci predstavujú väčšinu. Pre úplnosť možno dodať, že aj z takto uzavretej nájomnej zmluvy sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 OZ) (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1.1.2004, sp. zn. 3 Cdo 162/2004 - dostupný na judikaty.info.sk).
Nakoľko vo všeobecnosti platí základné pravidlo, že každú vec je potrebné posudzovať s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu, za istých okolností by bolo možné pripustiť aj zriadenie vecného bremena k spoluvlastníckemu podielu a to vtedy, ak by medzi podielovými spoluvlastníkmi existovala predchádzajúca dohoda, resp. väčšinové rozhodnutie spoluvlastníkov prijaté v rámci hospodárenie so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 OZ) o tom, ktorú reálnu časť nehnuteľnosti je oprávnený užívať ten-ktorý spoluvlastník – ak by z tejto dohody, resp. rozhodnutia jednoznačne vyplývalo, ktoré konkrétne časti užívajú jednotliví spoluvlastníci, v takom prípade by sme mohli uvažovať, že došlo k „zreálneniu“ ideálneho podielu a jeho konkretizácii na predmetnej nehnuteľnosti, čo umožňuje zriadenie vecného bremena na reálnej časti nehnuteľnosti.
Pokiaľ ide o hlavný problém komentovaného rozhodnutia, ktorým je otázka možného zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech spoluvlastníka, nemožno sa celkom jednoznačne stotožniť s názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil v tejto veci.
Sme toho názoru, že zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech spoluvlastníka vylučuje osobitný právny režim rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou, t.j. o spôsobe akým sa naloží so spoločnou vecou majú spoluvlastníci rozhodovať v intenciách ustanovenia § 139 Občianskeho zákonníka – už samotná dohoda podielových spoluvlastníkov, resp. prijatie väčšinového rozhodnutia je pre hospodárenie so spoločnou nehnuteľnosťou niektorým spoluvlastníkom postačujúca a vylučuje použitie inštitútu vecného bremena.
Ďalším protiargumentom je to, že zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu dochádza k splynutiu práva s povinnosťou v jednej osobe v zmysle ustanovenia § 584 Občianskeho zákonníka, ktoré bráni vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Porušením zásady, že ten istý subjekt nemôže byť povinným a súčasne oprávneným subjektom z vecného bremena je podľa súdnej praxe zriadenie práva zodpovedajúceho vecného bremenu v prospech niektorého zo spoluvlastníkov (rozsudok Mestského súdu v Prahe z 30.9.1998 sp.zn. Ca/110/1998 in: Fekete, I.: Občiansky zákonník I. Veľký komentár. Bratislava, EUROKÓDEX 2011, str. 982).
K rovnakému záveru s istou modifikáciou (iba na prípady vecného bremena in personam) sa prikláňa aj katastrálna prax – v katastrálnom bulletine č. 1/2009 (pozri TU) sa v odpovedi na otázku pod č. 8 uvádza nasledovné: „Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že vecné bremená zanikajú zo zákona, ak dôjde k splynutiu práv a povinností oprávneného. Z toho vyplýva, že v prospech podielového spoluvlastníka pozemku nemôže byť zriadené vecné bremeno, je to tak však len v prípade, ak sa vecné bremeno zriaďuje in persónam. V prípade, ak sa vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, nakoľko oprávnenou osobou z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna fyzická osoba, ale každodobý vlastník pozemku. Prakticky môžeme povedať, že pri vecných bremenách in rem nemôže dôjsť k zániku vecného bremena z dôvodu splynutia povinného a oprávneného z vecného bremena. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že vyššie uvedenú zmluvu možno povoliť, nakoľko sa zmluvou zriaďuje vecné bremeno in rem ( k nehnuteľnej veci)“.
O niečo stručnejšiu, ale rovnakú odpoveď možno nájsť v katastrálnom bulletine č. 5/2002 (pozri TU) v odpovedi na otázku pod č. 46, kde je uvedené, že „v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti nie je možné zriadiť vecné bremeno. Oprávnený z vecného bremena nemôže byť zároveň podielový spoluvlastník nehnuteľnosti, pretože by došlo k splynutiu práv vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci a oprávnenia z vecného bremena. Spoluvlastníctvo k veci je ideálne vlastníctvo k celku vyjadrené určitým podielom“.
Je na škodu veci, že ani v katastrálnom bulletine nie je konkretizovaná ustálená súdna prax, nakoľko aj komentované rozhodnutie aj kataster vychádzajú z „ustálenej judikatúry“, avšak s rozdielnymi právnymi závermi.
Zriadenie vecného bremena v prospech jedného z podielových spoluvlastníkov je navyše pojmovo vylúčené, nakoľko vecné bremená sa týkajú práva k cudzej veci – z toho vyplýva, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemôže viaznuť na vlastnej veci, preto ho nemožno zriadiť ani v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti (rovnako Fekete, I.: Občiansky zákonník I. Veľký komentár. Bratislava, EUROKÓDEX 2011, str. 981).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech spoluvlastníka je prípustné iba v prípade vecného bremena in rem, nakoľko aj keď tento je súčasným vlastníkom nehnuteľnosti v prospech ktorej sa má vecné bremeno zriadiť a zároveň spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorá má byť vecným bremenom zaťažená, oprávnenie z vecného bremena sa viaže na nehnuteľnosť, nie na konkrétnu osobu.
Podľa staršej judikatúry (R 37/1985) pokiaľ sa účastníci konania stali spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola zaťažená vecným bremenom, ako aj nehnuteľnosti, v prospech ktorej sa vecné bremeno vykonávalo, vecné bremeno zanikne okamihom, keď došlo k splynutiu z neho vyplývajúcich práv a povinností. To vyplýva z povahy vecného bremena ako občianskoprávneho vzťahu. Prípadné nezhody medzi spoluvlastníkmi treba posudzovať podľa ustanovenia § 139 OZ.
Česká doktrína (Švestka, Jehlička, Škárová, Spáčil a kol.: Občanský zákoník I, komentář, 2. vydání , C.H.BECK 2009, str. 933) zastáva názor, že v prípade, ak sa spoluvlastník zaťaženej nehnuteľnosti stane výlučným vlastníkom panujúcej nehnuteľnosti alebo naopak, vecné bremeno nezaniká, pretože splynutie predpokladá jednoznačnú totožnosť oprávneného a povinného subjektu, t.j. okruh spoluvlastníkov zaťaženej a panujúcej nehnuteľnosti musí byť rovnaký. S týmto názorom možno polemizovať, nakoľko každý spoluvlastník vzhľadom na to, že podiel je ideálny, je oprávnený užívať ktorúkoľvek časť spoločnej nehnuteľnosti.
Celý text rozhodnutia TU.
Spracovanie a komentár: Tomáš Čentík, 10. novembra 2015
ilustračné foto: pixabay.com
