Na účely preskúmania žiadosti o odstránenie odkazu, ktorá je adresovaná poskytovateľovi vyhľadávača a v ktorej sa žiada, aby sa zo zoznamu výsledkov vyhľadávania odstránil odkaz vedúci k obsahu zahŕňajúcemu tvrdenia, ktoré osoba, ktorá žiadosť podala, považuje za nesprávne, toto odstránenie odkazu nepodlieha podmienke, aby otázka správnosti obsahu, na ktorý je zriadený odkaz, bola vyriešená aspoň predbežne v rámci žaloby podanej touto osobou proti poskytovateľovi obsahu.
(rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C‑460/20 z 8. decembra 2022)
zdroj: pixabay.com
Z odôvodnenia:
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 17 ods. 3 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1, ďalej len „všeobecné nariadenie o ochrane údajov“), ako aj článku 12 písm. b) a článku 14 prvého odseku písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355), s ohľadom na články 7, 8, 11 a 16 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi TU a RE na jednej strane a spoločnosťou Google LLC na druhej strane týkajúceho sa žiadosti o to, aby jednak odkazy na články, v ktorých sú tieto osoby identifikované, boli odstránené z výsledkov poskytovaných v nadväznosti na vyhľadávanie na základe zadania ich mien, a po druhé, aby fotografie, na ktorých figurujú a ktoré sú zobrazené vo forme miniatúr („thumbnails“), boli odstránené z výsledkov vyhľadávania obrázkov.
Právny rámec
Smernica 95/46
3 Článok 1 smernice 95/46, nazvaný „Predmet smernice“, v odseku 1 stanovoval:
„V súlade s touto smernicou členské štáty chránia základné práva a slobody fyzických osôb, a najmä ich právo na súkromie v súvislosti so spracovaním osobných údajov.“
4 Článok 2 tejto smernice s názvom „Definície“ stanovoval:
„Na účely tejto smernice:
a) ‚osobné údaje‘ znamenajú akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (‚údajového subjektu‘)…;
b) ‚spracovanie osobných údajov‘ (‚spracovanie‘) znamená akúkoľvek operáciu alebo komplex operácií, ktorá sa vykonáva na osobných údajoch, či už automatickými prostriedkami, alebo nie…;
…
d) ‚kontrolór [prevádzkovateľ – neoficiálny preklad]‘ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, verejný orgán, agentúru alebo akýkoľvek iný orgán, ktorý sám, alebo v spojení s inými, určí účely a prostriedky spracovania osobných údajov;…
…“
5 Článok 6 nachádzajúci sa v kapitole II oddiele I, nazvanom „Princípy týkajúce sa kvality údajov“, uvedenej smernice znel takto:
„1. Členské štáty zabezpečia, že osobné údaje musia byť:
…
d) presné a tam, kde je to nevyhnutné, udržiavané aktuálne; musí sa vykonať každé primerané opatrenie, aby sa zaistilo, že údaje, ktoré sú nepresné alebo neúplné, so zreteľom na účely, pre ktoré boli zhromažďované, alebo pre ktoré sú ďalej spracovávané sa vymažú alebo skorigujú;
…“
6 Článok 12 s názvom „Právo prístupu“, nachádzajúci sa v oddiele V kapitoly II tejto smernice, nazvanom „Právo osoby pracujúcej s údajmi [dotknutej osoby – neoficiálny preklad] na prístup k údajom“, stanovoval:
„Členské štáty zaručia osobe pracujúcej s údajmi [každej dotknutej osobe – neoficiálny preklad] právo získať od [prevádzkovateľa]:
…
b) ak je to vhodné úpravu, vymazanie alebo zablokovanie údajov, ktorých spracovanie nezodpovedá ustanoveniam tejto smernice, najmä z dôvodu neúplného alebo nepresného charakteru údajov;
…“
7 Článok 14 prvý odsek smernice 95/46, ktorý sa nachádza v oddiele VII kapitoly II tejto smernice, nazvanom „Právo na vznesenie námietok osoby pracujúcej s údajmi [Právo dotknutej osoby na vznesenie námietok – neoficiálny preklad]“, stanovoval:
„Členské štáty zaručia [dotknutej osobe]:
a) aspoň v prípadoch uvedených v článku 7 písm. e) a f) kedykoľvek vzniesť námietky z nevyvrátiteľných zákonných [z vážnych a legitímnych – neoficiálny preklad] dôvodov týkajúcich sa jeho [jej – neoficiálny preklad] konkrétnej situácie proti spracovaniu údajov, ktoré sa ho [jej – neoficiálny preklad] týkajú, iba ak to nie je upravené inak vnútroštátnym právom [ak vnútroštátne právo nestanoví inak – neoficiálny preklad]. Tam, kde existuje oprávnená námietka [Ak je námietka oprávnená – neoficiálny preklad], nesmie spracovanie zahájené [prevádzkovateľom] už viac zahŕňať tieto údaje;
…“
Všeobecné nariadenie o ochrane údajov
8 Všeobecné nariadenie o ochrane údajov v súlade so svojím článkom 94 ods. 1 zrušilo smernicu 95/46 s účinnosťou od 25. mája 2018. Podľa jeho článku 99 ods. 2 sa uplatňuje od toho istého dátumu.
9 Odôvodnenia 4, 39 a 65 tohto nariadenia znejú:
„(4) Spracúvanie osobných údajov by malo byť určené na to, aby slúžilo ľudstvu. Právo na ochranu osobných údajov nie je absolútne právo; musí sa posudzovať vo vzťahu k jeho funkcii v spoločnosti a musí byť vyvážené s ostatnými základnými právami, a to v súlade so zásadou proporcionality. Toto nariadenie rešpektuje všetky základné práva a dodržiava slobody a zásady uznané v Charte, ako sú zakotvené v zmluvách, najmä rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie, ochrana osobných údajov, sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, sloboda prejavu a právo na informácie, sloboda podnikania, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, a kultúrna, náboženská a jazyková rozmanitosť.
…
(39) … Mali by sa prijať všetky primerané opatrenia, aby sa zabezpečila oprava alebo vymazanie nesprávnych údajov. …
…
(65) Dotknutá osoba by mala mať právo na opravu osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, a ‚právo na zabudnutie‘, ak uchovávanie takýchto údajov porušuje toto nariadenie alebo právo Únie či právo členského štátu vzťahujúce sa na prevádzkovateľa. … Ďalšie uchovávanie osobných údajov by však malo byť zákonné v prípadoch, keď je potrebné na uplatnenie slobody prejavu a práva na informácie…“
10 Článok 4 s názvom „Vymedzenie pojmov“, ktorý sa nachádza v kapitole I uvedeného nariadenia, nazvanej „Všeobecné ustanovenia“, znie:
„Na účely tohto nariadenia:
1. ‚osobné údaje‘ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len ‚dotknutá osoba‘);…
2. ‚spracúvanie‘ je operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov…, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami…
…
7. ‚prevádzkovateľ‘ je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt, ktorý sám alebo spoločne s inými určí účely a prostriedky spracúvania osobných údajov;…
…“
11 Článok 5 tohto nariadenia s názvom „Zásady spracúvania osobných údajov“, nachádzajúci sa v kapitole II tohto nariadenia, nazvanej „Zásady“, stanovuje:
„1. Osobné údaje musia byť:
…
d) správne a podľa potreby aktualizované; musia sa prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že sa osobné údaje, ktoré sú nesprávne z hľadiska účelov, na ktoré sa spracúvajú, bezodkladne vymažú alebo opravia (‚správnosť‘);
…
2. Prevádzkovateľ je zodpovedný za súlad s odsekom 1 a musí vedieť tento súlad preukázať (‚zodpovednosť‘).“
12 Oddiel 3 kapitoly III všeobecného nariadenia o ochrane údajov, nazvaný „Oprava a vymazanie“, obsahuje okrem iného články 16 a 17 tohto nariadenia.
13 Článok 16 tohto nariadenia, nazvaný „Právo na opravu“, stanovuje:
„Dotknutá osoba má právo na to, aby prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu opravil nesprávne osobné údaje, ktoré sa jej týkajú. So zreteľom na účely spracúvania má dotknutá osoba právo na doplnenie neúplných osobných údajov, a to aj prostredníctvom poskytnutia doplnkového vyhlásenia.“
14 Článok 17 uvedeného nariadenia, nazvaný „Právo na vymazanie (právo ‚na zabudnutie‘)“, znie:
„1. Dotknutá osoba má tiež právo dosiahnuť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, a prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu vymazať osobné údaje, ak je splnený niektorý z týchto dôvodov:
a) osobné údaje už nie sú potrebné na účely, na ktoré sa získavali alebo inak spracúvali;
b) dotknutá osoba odvolá súhlas, na základe ktorého sa spracúvanie vykonáva, podľa článku 6 ods. 1 písm. a) alebo článku 9 ods. 2 písm. a), a ak neexistuje iný právny základ pre spracúvanie;
c) dotknutá osoba namieta voči spracúvaniu podľa článku 21 ods. 1 a neprevažujú žiadne oprávnené dôvody na spracúvanie alebo dotknutá osoba namieta voči spracúvaniu podľa článku 21 ods. 2;
d) osobné údaje sa spracúvali nezákonne;
e) osobné údaje musia byť vymazané, aby sa splnila zákonná povinnosť podľa práva Únie alebo práva členského štátu, ktorému prevádzkovateľ podlieha;
f) osobné údaje sa získavali v súvislosti s ponukou služieb informačnej spoločnosti podľa článku 8 ods. 1.
2. Ak prevádzkovateľ zverejnil osobné údaje a podľa odseku 1 je povinný vymazať osobné údaje, so zreteľom na dostupnú technológiu a náklady na vykonanie opatrení podnikne primerané opatrenia vrátane technických opatrení, aby informoval prevádzkovateľov, ktorí vykonávajú spracúvanie osobných údajov, že dotknutá osoba ich žiada, aby vymazali všetky odkazy na tieto osobné údaje, ich kópiu alebo repliky.
3. Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú, pokiaľ je spracúvanie potrebné:
a) na uplatnenie práva na slobodu prejavu a na informácie;
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
15 Pán TU je členom predstavenstva a jediným akcionárom investičnej spoločnosti, ako aj predsedom jej dcérskej spoločnosti, ktoré spolu s ďalšími spoločnosťami tvoria skupinu spoločností. Je tiež jediným spoločníkom tretej spoločnosti, ktorá je jediným spoločníkom štvrtej spoločnosti, ktorá zase vlastní 60 % obchodného podielu piatej spoločnosti.
16 Pani RE bola družkou TU a až do mája 2015 prokuristkou v tejto štvrtej spoločnosti.
17 V dňoch 27. apríla, 4. júna a 16. júna 2015 boli na internetovej stránke www.g…net (ďalej len „stránka g‑net“) uverejnené tri články, ktoré kriticky prezentovali investičný model realizovaný piatou spoločnosťou a skupinou spoločností, uvedenými v bode 15 tohto rozsudku. Článok zo 4. júna 2015 bol navyše ilustrovaný tromi fotografiami TU, na ktorých bol tento zobrazený pri jazde na luxusnom automobile, v pilotnej kabíne helikoptéry a pred lietadlom, ako aj jednou fotografiou RE v kabriolete.
18 Prevádzkovateľom stránky g‑net je podľa úvodných informácií („Impressum“) spoločnosť G-LLC so sídlom v New Yorku (Spojené štáty). Predmetom činnosti spoločnosti G-LLC je v zmysle ňou uvádzaných skutočností „prostredníctvom aktívneho objasňovania a trvalej transparentnosti dlhodobo prispievať k predchádzaniu podvodom v hospodárstve a spoločnosti“. Rôzne publikácie priniesli kritické vyjadrenia na adresu obchodného modelu spoločnosti G-LLC, v ktorých sa jej okrem iného vytýka, že uskutočňuje „vydieranie“ podnikov tým, že o nich uverejňuje negatívne správy, a následne im ponúka, že výmenou za určitú peňažnú sumu tieto správy vymaže alebo zabráni ich uverejneniu.
19 Google zaradila články zo 4. a 16. júna 2015 do zoznamu výsledkov pri zadaní krstných mien a priezvisk žalobcov vo veci samej, a to tak samostatne, ako aj v spojení s niektorými názvami spoločností do jej vyhľadávača, a tiež článok z 27. apríla 2015 pri zadaní niektorých názvov spoločností prostredníctvom internetového odkazu na tieto články. Okrem toho pri vyhľadávaní obrázkov v tomto vyhľadávači zobrazovala Google v zozname výsledkov fotografie žalobcov vo veci samej obsiahnuté v článku zo 4. júna 2015 vo forme miniatúr. Zobrazovanie týchto fotografií bolo ukončené najneskôr v septembri 2017. Pokiaľ ide o články, tie už údajne na stránke g‑net nie sú prístupné najneskôr od 28. júna 2018.
20 Žalobcovia vo veci samej požiadali Google ako prevádzkovateľa osobných údajov, ktorých spracovanie sa uskutočňuje prostredníctvom jeho vyhľadávača, jednak o odstránenie odkazov na články, o aké ide vo veci samej, zo zoznamu výsledkov vyhľadávania z dôvodu, že obsahujú nesprávne tvrdenia a hanlivé názory, a jednak o odstránenie miniatúr zo zoznamu výsledkov vyhľadávania. Uviedli, že aj oni boli obeťami „vydierania“ zo strany spoločnosti G-LLC.
21 Google odmietla tejto žiadosti vyhovieť, pričom sa odvolala na odborný kontext, ktorého sú články a fotografie, o aké ide vo veci samej, súčasťou, a tvrdila, že o údajnej nesprávnosti informácií uvedených v týchto článkoch nevedela.
22 V priebehu roka 2015 podali žalobcovia vo veci samej na Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín, Nemecko) žalobu, ktorou sa domáhali, aby sa spoločnosti Google uložila povinnosť odstrániť zo svojich zoznamov výsledkov vyhľadávania odkazy na články, o aké ide vo veci samej, a ukončiť zobrazovanie fotografií, na ktorých figurujú, vo forme miniatúr. Rozsudkom z 22. novembra 2017 daný súd túto žalobu zamietol.
23 Žalobcovia vo veci samej podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Oberlandesgericht Köln (Vyšší krajinský súd Kolín, Nemecko), ktorý ich odvolanie zamietol rozsudkom z 8. novembra 2018. Tento súd zdôraznil, že špecifický spôsob fungovania vyhľadávača a osobitný význam, ktorý má tento vyhľadávač pre fungovanie internetu, musia mať v rámci vyvažovania protichodných práv a záujmov, ktoré treba uskutočniť, značnú váhu. Vzhľadom na to, že poskytovateľ vyhľadávača nemá vo všeobecnosti s poskytovateľmi obsahu, na ktorý sú zriadené odkazy, žiadny právny vzťah a nemá možnosť zisťovať skutočnosti a posudzovať ich tak, že by zohľadnil aj stanovisko týchto poskytovateľov, špecifické povinnosti uskutočniť určitý úkon sa naň vzťahujú len vtedy, keď sa na základe konkrétneho označenia zo strany dotknutej osoby dozvie o porušení práva, ktoré je na prvý pohľad zjavné a jasne zistiteľné. Tieto zásady platia aj v prípade, keď sa vyhľadávač používa len na vyhľadávanie obrázkov, keďže relevantné záujmy, o ktoré ide, sú porovnateľné.
24 Odvolací súd dodal, že pokiaľ je potrebné rozhodujúcim spôsobom zohľadniť správnosť uvádzanej skutočnosti, dôkazné bremeno v tejto súvislosti zaťažuje žiadateľa o odstránenie odkazu. V predmetnom prípade pritom vzhľadom na to, že žalobcovia vo veci samej nepreukázali nesprávnosť skutočností, ktoré sa o nich uvádzajú, Google nemá možnosť vykonať dôsledné posúdenie článkov, o aké ide vo veci samej, a teda nie je povinná uskutočniť odstránenie odkazov na ne. Pokiaľ ide o fotografie zobrazené vo forme miniatúr, tieto možno v rozsahu, v akom sú pripojené k jednému z týchto článkov, považovať za obrazové spravodajstvo.
25 Žalobcovia vo veci samej podali opravný prostriedok „Revision“ na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
26 Tento súd poznamenáva, že výsledok tohto opravného prostriedku závisí od výkladu práva Únie, predovšetkým článku 17 ods. 3 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ako aj článku 12 písm. b) a článku 14 prvého odseku písm. a) smernice 95/46.
27 Hneď na úvod vnútroštátny súd zdôrazňuje, že podľa jeho názoru návrh, aby sa spoločnosti Google uložila povinnosť odstrániť zo zoznamu výsledkov vyhľadávania odkazy na články, o aké ide vo veci samej, patrí z hľadiska ratione temporis do pôsobnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov, zatiaľ čo návrh, aby sa spoločnosti Google uložila povinnosť odstrániť zo zoznamu výsledkov vyhľadávania obrázkov miniatúry, patrí z hľadiska ratione temporis do pôsobnosti smernice 95/46, keďže tieto už vyhľadávač poskytovaný spoločnosťou Google ku dňu nadobudnutia platnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov nezobrazoval. Pokiaľ však ide o druhý uvedený návrh, daný súd žiada, aby Súdny dvor poskytol odpoveď v tejto súvislosti aj s prihliadnutím aj na toto nariadenie.
28 Vnútroštátny súd ďalej poznamenáva, že skutočnosť, že články, o aké ide vo veci samej, už nie sú na stránke g‑net dostupné a miniatúry už Google nezobrazuje, nespôsobila zánik záujmu žalobcov na tom, aby sa o ich návrhu na odstránenie odkazov ďalej konalo, keďže na stránke g‑net sa uvádza len to, že z rôznych dôvodov sú tieto články „dočasne“ nedostupné. Za týchto okolností nemožno vylúčiť, že uvedené články budú znovu sprístupnené „online“ v budúcnosti a že na ne bude vyhľadávač spoločnosti Google znova obsahovať odkazy, pričom treba okrem iného uviesť, že táto spoločnosť stále usudzuje, že tento návrh na odstránenie odkazov je nedôvodný, a trvá na tom, aby sa mu nevyhovelo.
29 Z hmotnoprávneho hľadiska, pokiaľ ide po prvé o žiadosť o odstránenie odkazov na články, o aké ide vo veci samej, zo zoznamu výsledkov vyhľadávania, vnútroštátny súd uvádza, že žalobcovia vo veci samej ju odôvodňujú tým, že poukazujú najmä na nesprávnosť určitých tvrdení uvedených v týchto článkoch. Vzniká tak otázka, či bolo ich úlohou predložiť dôkazy o údajnej nesprávnosti týchto tvrdení alebo prinajmenšom do určitej miery túto nesprávnosť preukázať, alebo či naopak Google mala buď predpokladať správnosť tvrdení žalobcov vo veci samej alebo sa ona sama mala snažiť o objasnenie skutkových okolností.
30 Podľa vnútroštátneho súdu požiadavka vyváženia protichodných základných práv vyplývajúcich na jednej strane z článkov 7 a 8 Charty a na druhej strane z článkov 11 a 16 Charty, a to na báze rovnocennosti, nie je splnená, ak v situácii, o akú ide vo veci samej, nesie dôkazné bremeno výlučne len jeden z účastníkov konania.
31 Tento súd preto navrhuje zvoliť také riešenie, ktorým by sa dotknutej osobe uložila povinnosť aspoň predbežne vyriešiť otázku správnosti obsahu, na ktorý je zriadený odkaz, a to tým, že si voči poskytovateľovi obsahu uplatní svoje právo na súde, za predpokladu, že dosiahnutie prinajmenšom dočasnej súdnej ochrany je pre ňu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci vhodnou možnosťou. Je pravda, že pokiaľ dotknutá osoba nemá s poskytovateľom obsahu žiadny vzťah, mohla by sa stretnúť s rovnakými ťažkosťami pri skontaktovaní sa s ním ako poskytovateľ vyhľadávača. Táto osoba by však mala vedomosť o tom, či je obsah, na ktorý sú zriadené odkazy, správny alebo nie. Otázka, či od uvedenej osoby možno primerane požadovať, aby si svoje právo vo vzťahu k poskytovateľovi obsahu uplatnila na súde, by mohla závisieť napríklad od toho, či v rámci Európskej únie je alebo nie je možné adresovať tomuto poskytovateľovi takúto žiadosť bez osobitných ťažkostí.
32 Z tohto hľadiska sa vnútroštátny súd skôr prikláňa k názoru, že od dotknutej osoby vo všeobecnosti možno primerane požadovať, aby podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia proti poskytovateľovi obsahu, ktorého názov je známy, ale nie proti anonymnému poskytovateľovi alebo poskytovateľovi, ktorému nie je možné zasielať oznámenia. Naopak skutočná možnosť dosiahnuť vykonanie prípadného súdneho príkazu na výmaz voči poskytovateľovi obsahu nemá na práva voči poskytovateľovi vyhľadávača žiadny vplyv.
33 V druhom rade, pokiaľ ide o návrh na to, aby sa spoločnosti Google uložila povinnosť ukončiť zobrazovanie fotografií žalobcov vo veci samej obsiahnutých v článku zo 4. júna 2015 vo forme miniatúr, vnútroštátny súd v prvom rade poznamenáva, že je pravda, že tieto miniatúry obsahujú odkaz umožňujúci prístup na internetovú stránku tretej osoby, na ktorej bola príslušná fotografia uverejnená, a tak sa možno oboznámiť s kontextom, do ktorého toto uverejnenie patrí. Platí však, že vzhľadom na to, že zoznam výsledkov vyhľadávania obrázkov zobrazuje iba miniatúry bez uvedenia údajov o kontexte uvedeného uverejnenia na internetovej stránke tretej osoby, tento zoznam je ako taký neutrálny a neumožňuje poznať kontext pôvodného uverejnenia.
34 Vzniká tak otázka, či na účely vyváženia, ktoré treba uskutočniť v rámci článku 12 písm. b) a článku 14 prvého odseku písm. a) smernice 95/46 alebo článku 17 ods. 3 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, treba zohľadniť iba miniatúru ako takú v neutrálnom kontexte zoznamu výsledkov, alebo aj pôvodný kontext uverejnenia príslušného obrázku.
35 V tejto súvislosti vnútroštátny súd konštatuje, že vo veci samej, ktorá sa týka osôb, ktoré nie sú známe širokej verejnosti, predmetné fotografie samy osebe nijako neprispievajú k verejnej diskusii a nenapĺňajú kľúčovú potrebu poskytovania informácií v zmysle ustanovení uvedených v predchádzajúcom bode. V spojení s článkom zo 4. júna 2015 uverejneným na stránke g‑net však zohrávajú významnú úlohu na účely podporenia správy obsiahnutej v tomto článku, podľa ktorej sa žalobcovia vo veci samej vďaka svojmu postaveniu zakladateľov a vedúcich predstaviteľov štvrtej spoločnosti a skupiny spoločností, ktoré sú uvedené v bode 15 tohto rozsudku, tešia vysokej životnej úrovni a disponujú luxusným majetkom, zatiaľ čo zamestnanci, distribútori a klienti týchto spoločností si kladú otázky o bezpečnosti uskutočnených investícií. Preto v prípade, že by sa mal zohľadniť kontext, v ktorom boli tieto fotografie pôvodne uverejnené, ich uverejnenie ako miniatúr v zozname výsledkov by sa malo považovať za odôvodnené, a to za predpokladu, že samotný text, ku ktorému sú tieto fotografie pripojené, je zákonný.
36 Podľa vnútroštátneho súdu skutočnosť, ktorá svedčí v prospech zohľadnenia kontextu pôvodného uverejnenia, spočíva v tom, že z technického hľadiska sú miniatúry odkazmi na internetovú stránku tretej osoby. Rovnako je všeobecne známe, že obozretný priemerný používateľ vyhľadávača obrázkov má vedomosť o tom, že miniatúry, ktoré vyhľadávač zoskupil v zozname výsledkov, sú vyňaté z publikácií tretích osôb a že fotografie zodpovedajúce týmto miniatúram sú v týchto publikáciách prezentované v určitom kontexte.
37 Treba však zohľadniť skutočnosť, že pôvodný kontext uverejnenia obrázkov nie je pri zobrazení miniatúry ani uvedený, ani inak viditeľný, na rozdiel od toho, ako je to pri ostatných výsledkoch, na ktoré sú zriadené odkazy. Používateľ, ktorý sa od začiatku zaujíma len o zobrazenie obrázku, pritom vo všeobecnosti nemá nijaký dôvod vyhľadávať pôvod a pôvodný kontext uverejnenia.
38 V dôsledku toho sa podľa názoru vnútroštátneho súdu na účely posúdenia zákonnosti spracovania údajov zo strany dotknutého poskytovateľa vyhľadávača zdá byť logické zahrnúť do vyváženia podľa článku 14 prvého odseku písm. a) smernice 95/46 alebo článku 17 ods. 3 všeobecného nariadenia o ochrane údajov len tie práva a záujmy, ktoré vyplývajú zo samotnej miniatúry.
39 Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Je v súlade s právom dotknutej osoby na rešpektovanie súkromného života (článok 7 Charty) a na ochranu jej osobných údajov (článok 8 Charty), aby sa v rámci vyváženia protichodných práv a záujmov vyplývajúcich z článkov 7, 8, 11 a 16 Charty v rámci posudzovania žiadosti tejto osoby o odstránenie odkazov, ktorú adresovala prevádzkovateľovi internetovej vyhľadávacej služby podľa článku 17 ods. 3 písm. a) [všeobecného nariadenia o ochrane údajov], v prípade, ak odkaz, o ktorého odstránenie sa žiada, vedie k obsahu, ktorého súčasťou sú skutkové tvrdenia a z nich vyplývajúce hodnotiace úsudky, ktorých pravdivosť dotknutá osoba spochybňuje, a ktorého zákonnosť závisí od otázky týkajúcej sa pravdivosti v ňom uvádzaných skutkových tvrdení, prihliadalo predovšetkým na to, či sa dotknutá osoba môže primerane, napríklad prostredníctvom predbežného opatrenia, domôcť právnej ochrany proti poskytovateľovi obsahu, a teda či môže aspoň predbežne objasniť otázku o pravdivosti obsahu označeného prevádzkovateľom vyhľadávača?
2. Majú sa v prípade žiadosti o odstránenie odkazu adresovanej prevádzkovateľovi internetovej vyhľadávacej služby, ktorý v rámci vyhľadávania na základe mena vyhľadá fotografie fyzických osôb umiestnené na internet tretími stranami v súvislosti s menom osoby, a ktorý nájdené fotografie zobrazí v zozname výsledkov vyhľadávania ako miniatúry (‚thumbnails‘), v rámci vyváženia podľa článku 12 písm. b) a článku 14 ods. 1 písm. a) smernice [95/46], resp. článku 17 ods. 3 písm. a) [všeobecného nariadenia o ochrane údajov], protichodných práv a záujmov vyplývajúcich z článku 7, 8, 11 a 16 Charty, zohľadniť predovšetkým okolnosti pôvodného uverejnenia obsahu treťou osobou, a to aj vtedy, ak vyhľadávač pri zobrazení miniatúry v skutočnosti odkazuje na webovú stránku takejto tretej osoby, ale konkrétne ju nepomenúva, takže v rámci internetovej vyhľadávacej služby sa neuvádzajú súvisiace okolnosti?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
O prípustnosti
40 Google vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o prípustnosť prvej otázky z dôvodu, že problém, ktorý táto otázka nastoľuje, je hypotetický. Konkrétne má podľa jej názoru riešenie navrhované vnútroštátnym súdom podobu abstraktnej schémy, ktorá je odtrhnutá od skutkových okolností, o aké ide vo veci samej. Okrem toho Súdny dvor nemá k dispozícii informácie potrebné na to, aby mohol na túto otázku poskytnúť užitočnú odpoveď.
41 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní na vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 15. júla 2021, The Department for Communities in Northern Ireland, C‑709/20, EU:C:2021:602, bod 54 a citovaná judikatúra).
42 Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 15. júla 2021, The Department for Communities in Northern Ireland, C‑709/20, EU:C:2021:602, bod 55 a citovaná judikatúra).
43 V predmetnom prípade, tak ako uviedol generálny advokát v bode 22 svojich návrhov, vnútroštátny súd poskytol dostatočne presný a úplný rámec týkajúci sa skutkového a právneho kontextu, z ktorého vzišiel spor vo veci samej, a dostatočne odôvodnil nutnosť získať v tomto kontexte odpoveď na položenú otázku.
44 V tejto súvislosti je namieste pripomenúť, že spracovanie osobných údajov uskutočnené v rámci činnosti vyhľadávača sa líši a dopĺňa spracovanie uskutočnené editormi webových stránok, ktoré spočíva v umiestňovaní týchto údajov na internetovú stránku (rozsudok z 13. mája 2014, Google Spain a Google, C‑131/12, EU:C:2014:317, bod 35). Pokiaľ teda dotknutá osoba uskutočňuje právne kroky proti poskytovateľovi vyhľadávača, existujúce práva, záujmy a obmedzenia nie sú nevyhnutne rovnaké ako v rámci žaloby podanej proti poskytovateľovi obsahu, takže je potrebné špecifické vyváženie na účely preskúmania žiadosti o odstránenie odkazov na základe článku 17 všeobecného nariadenia o ochrane údajov.
45 Z dôvodov uvádzaných vnútroštátnym súdom pritom vyplýva, že odpoveď Súdneho dvora na otázku týkajúcu sa po prvé rozsahu povinností a zodpovednosti, ktoré má poskytovateľ vyhľadávača pri vybavovaní žiadosti o odstránenie odkazu založenej na údajnej nesprávnosti informácií uvedených v obsahu, na ktorý je zriadený odkaz, a po druhé dôkazného bremena, ktoré má znášať dotknutá osoba, pokiaľ ide o túto nesprávnosť, môže mať priamy vplyv na posúdenie žaloby vo veci samej zo strany vnútroštátneho súdu, a to bez ohľadu na otázku, či by vo vzťahu k uverejneniu údajne nesprávneho obsahu na internete žalobcovia vo veci samej mohli získať účinnú súdnu ochranu voči poskytovateľovi obsahu.
46 Tak ako uviedol generálny advokát v bode 22 svojich návrhov, skutočnosť, že otázky vnútroštátneho súdu týkajúce sa metodológie, ktorú tento súd považuje za uplatniteľnú v situácii, o akú ide vo veci samej, sú vyjadrené všeobecne a abstraktne, neznamená, že otázka predložená Súdnemu dvoru v tejto súvislosti je hypotetická.
47 Z uvedeného vyplýva, že prvá otázka je prípustná.
O veci samej
48 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 17 ods. 3 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov vykladať v tom zmysle, že v rámci vyváženia, ktoré treba vykonať medzi právami uvedenými v článkoch 7 a 8 Charty na jednej strane a právami uvedenými v článkoch 11 a 16 Charty na druhej strane, na účely preskúmania žiadosti o odstránenie odkazu, ktorá je adresovaná poskytovateľovi vyhľadávača a ktorej cieľom je to, aby sa zo zoznamu výsledkov vyhľadávania odstránil odkaz vedúci k obsahu zahŕňajúcemu tvrdenia, ktoré osoba, ktorá žiadosť podala, považuje za nesprávne, podlieha toto odstránenie odkazu podmienke, aby otázka správnosti obsahu, na ktorý je zriadený odkaz, bola vyriešená aspoň predbežne v rámci žaloby podanej touto osobou proti poskytovateľovi tohto obsahu, pokiaľ existuje primeraná možnosť získania takejto súdnej ochrany.
49 Hneď na úvod je potrebné pripomenúť jednak to, že činnosť vyhľadávača spočívajúca vo vyhľadávaní informácií, ktoré na internete zverejnili alebo umiestnili tretie osoby, v ich automatickom indexovaní, dočasnom uschovaní a napokon v ich sprístupnení používateľom internetu v určitom preferenčnom poradí, sa má kvalifikovať ako „spracovanie osobných údajov“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 95/46 a článku 4 bodov 1 a 2 všeobecného nariadenia o ochrane údajov v prípade, že tieto informácie obsahujú osobné údaje, a jednak, že poskytovateľ tohto vyhľadávača sa musí považovať za „prevádzkovateľa“ uvedeného spracovania v zmysle článku 2 písm. d) tejto smernice a článku 4 bodu 7 tohto nariadenia [pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. mája 2014, Google Spain a Google, C‑131/12, EU:C:2014:317, bod 41, ako aj z 24. septembra 2019, GC a i. (Odstránenie odkazu na citlivé údaje), C‑136/17, EU:C:2019:773, bod 35].
50 Tak ako bolo pripomenuté v bode 44 tohto rozsudku, totiž spracovanie osobných údajov uskutočnené v rámci činnosti vyhľadávača sa líši a dopĺňa spracovanie uskutočnené editormi webových stránok, ktoré spočíva v umiestňovaní týchto údajov na internetovú stránku. Navyše táto činnosť má rozhodujúcu úlohu pri globálnom šírení uvedených údajov, keďže ich robí prístupnými každému používateľovi internetu, ktorý uskutočňuje vyhľadávanie na základe mena dotknutej osoby, vrátane používateľov internetu, ktorý by inak internetovú stránku, na ktorej boli tieto údaje uverejnené, nenašli. Navyše organizácia a zhromažďovanie informácií uverejnených na internete uskutočnené vyhľadávačmi s cieľom zjednodušiť ich používateľom prístup k nim môže v prípade, že ich vyhľadávanie sa uskutoční na základe mena fyzickej osoby, viesť k tomu, že títo používatelia prostredníctvom zoznamu výsledkov získajú štruktúrovaný prehľad informácií o tejto osobe, dostupných na internete, ktoré im umožnia vyhotoviť viac či menej podrobný profil dotknutej osoby [pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. mája 2014, Google Spain a Google, C‑131/12, EU:C:2014:317, body 36 a 37, ako aj z 24. septembra 2019, GC a i. (Odstránenie odkazu na citlivé údaje), C‑136/17, EU:C:2019:773, bod 36].
51 V dôsledku uvedeného, keďže činnosť vyhľadávača môže popri činnosti editorov internetových stránok významne ovplyvniť základné práva na ochranu súkromia a ochranu osobných údajov, poskytovateľ tohto vyhľadávača ako osoba, ktorá určuje ciele a prostriedky tejto činnosti, musí v rámci svojich zodpovedností, kompetencií a možností zaručiť, že táto činnosť spĺňa požiadavky smernice 95/46 a všeobecného nariadenia o ochrane údajov, aby záruky stanovené touto smernicou a týmto nariadením mohli mať plný účinok a aby účinná a úplná ochrana dotknutých osôb, a najmä práva na rešpektovanie ich súkromia, mohla byť skutočne dosiahnutá [pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. mája 2014, Google Spain a Google, C‑131/12, EU:C:2014:317, bod 38, ako aj z 24. septembra 2019, GC a i. (Odstránenie odkazu na citlivé údaje), C‑136/17, EU:C:2019:773, bod 37].
52 Pokiaľ ide o rozsah zodpovednosti a konkrétnych povinností poskytovateľa vyhľadávača, Súdny dvor už uviedol, že tento poskytovateľ nenesie zodpovednosť preto, lebo na internetovej stránke zverejnenej treťou osobou sa nachádzajú osobné údaje, ale preto, lebo na takúto stránku odkazuje, a osobitne preto, lebo sa odkaz na túto stránku uvádza vo výsledkoch vyhľadávania, ktoré sa zobrazia používateľom internetu po zadaní mena fyzickej osoby do vyhľadávača, pričom takéto zobrazenie môže významným spôsobom zasiahnuť do základných práv dotknutej osoby na ochranu jej súkromia a na ochranu osobných údajov, ktoré sa jej týkajú [pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. mája 2014, Google Spain a Google, C‑131/12, EU:C:2014:317, bod 80, ako aj z 24. septembra 2019, GC a i. (Odstránenie odkazu na citlivé údaje), C‑136/17, EU:C:2019:773, bod 46].
53 Za týchto podmienok vzhľadom na zodpovednosti, kompetencie a možnosti poskytovateľa vyhľadávača ako prevádzkovateľa zodpovedného za spracúvanie osobných údajov uskutočnené v rámci činnosti tohto vyhľadávača sa zákazy a obmedzenia stanovené v smernici 95/46 a všeobecného nariadenia o ochrane údajov môžu na tohto poskytovateľa uplatniť len z titulu takéhoto odkazovania, a to v rámci overovania, ktoré sa má uskutočniť pod dohľadom príslušných vnútroštátnych orgánov, na základe žiadosti dotknutej osoby [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2019, GC a i. (Odstránenie odkazu na citlivé údaje), C‑136/17, EU:C:2019:773, bod 47].
54 Pokiaľ ide o takúto žiadosť, všeobecné nariadenie o ochrane údajov obsahuje vo svojom článku 17 ustanovenie, ktoré osobitne upravuje „právo na vymazanie“, nazývané tiež „právo na zabudnutie“. Hoci uvedený článok vo svojom odseku 1 stanovuje, že dotknutá osoba má v zásade z dôvodov, ktoré sú v ňom uvedené, právo dosiahnuť u prevádzkovateľa vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, vo svojom odseku 3 spresňuje, že tohto práva sa nemožno domáhať, pokiaľ je predmetné spracúvanie potrebné z niektorého z dôvodov, ktoré sú v ňom vymenované a medzi ktorými sa v písmene a) tohto odseku 3 uvádza okrem iného uplatnenie práva na informácie.
55 Poskytovateľ vyhľadávača, ktorému je predložená žiadosť o odstránenie odkazu, tak musí overiť, či je zahrnutie odkazu na predmetnú internetovú stránku do zoznamu výsledkov zobrazovaného v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania mena dotknutej osoby potrebné pre výkon práva na informácie chráneného článkom 11 Charty v prípade tých používateľov internetu, ktorí by potenciálne mohli mať záujem o prístup na túto internetovú stránku prostredníctvom takéhoto vyhľadávania [pozri analogicky rozsudok z 24. septembra 2019, GC a i. (Odstránenie odkazu na citlivé údaje), C‑136/17, EU:C:2019:773, bod 66].
56 Okolnosť, že článok 17 ods. 3 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov výslovne stanovuje, že právo dotknutej osoby na vymazanie je vylúčené, ak je spracúvanie potrebné okrem iného na uplatnenie práva na informácie, ktoré garantuje článok 11 Charty, je vyjadrením skutočnosti, že právo na ochranu osobných údajov nie je absolútnym právom, ale musí sa, ako to zdôrazňuje odôvodnenie 4 tohto nariadenia, posudzovať vo vzťahu k jeho funkcii v spoločnosti a musí byť vyvážené s ostatnými základnými právami, a to v súlade so zásadou proporcionality [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2019, GC a i. (Odstránenie odkazu na citlivé údaje), C‑136/17, EU:C:2019:773, bod 57, ako aj citovanú judikatúru].
57 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 52 ods. 1 Charty pripúšťa, že výkon práv a slobôd uznaných v článkoch 7 a 8 tejto Charty môže byť obmedzený, ak je také obmedzenie stanovené zákonom, rešpektuje podstatu týchto práv a slobôd, je dodržaná zásada proporcionality, je nevyhnutné a skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných [rozsudok z 24. septembra 2019, GC a i. (Odstránenie odkazu na citlivé údaje), C‑136/17, EU:C:2019:773, bod 58, ako aj citovaná judikatúra].
58 Všeobecné nariadenie o ochrane údajov, a osobitne jeho článok 17 ods. 3 písm. a) teda výslovne zakotvuje požiadavku vyváženia medzi základnými právami na ochranu súkromia a ochranu osobných údajov zaručených článkami 7 a 8 Charty na jednej strane a základným právom na informácie zaručeným článkom 11 Charty na druhej strane [rozsudok z 24. septembra 2019, GC a i. (Odstránenie odkazu na citlivé údaje), C‑136/17, EU:C:2019:773, bod 59].
59 Treba dodať, že článok 7 Charty, týkajúci sa rešpektovania súkromného a rodinného života, obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným článkom 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), a že ochrana osobných údajov zohráva zásadnú úlohu pri výkone práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zakotveného v článku 8 ESĽP (rozsudok ESĽP, 27. júna 2017, Satakunnan Markkinapörssi oy a satamedia oy v. Fínsko, CE:ECHR:2017:0627JUD000093113, bod 137). V súlade s článkom 52 ods. 3 Charty je tak potrebné priznať uvedenému článku 7 rovnaký zmysel a rozsah, aké sú priznané článku 8 ods. 1 EDĽP, tak ako ho vykladá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. To isté platí pre článok 11 Charty a článok 10 EDĽP (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2019, Buivids, C‑345/17, EU:C:2019:122, bod 65 a citovanú judikatúru).
60 Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že pokiaľ ide o uverejňovanie údajov, na účely uskutočnenia vyváženia práva na ochranu súkromného života a práva na slobodu prejavu a na informácie treba zohľadniť niekoľko relevantných kritérií, akými sú napríklad prínos k diskusii vo verejnom záujme, to, či je dotknutá osoba verejne známa, predmet reportáže, predchádzajúce správanie dotknutej osoby, obsah, formu a dôsledky uverejnenia, spôsob a okolnosti, za ktorých boli informácie získané, ako aj ich pravdivosť (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 27. júna 2017, Satakunnan Markkinapörssi Oy a Satamedia Oy v. Fínsko, CE:ECHR:2017:0627JUD000093113, bod 165).
61 Práve s ohľadom na tieto úvahy je potrebné preskúmať, za akých podmienok je poskytovateľ vyhľadávača povinný vyhovieť žiadosti o odstránenie odkazu, a teda odstrániť zo zoznamu výsledkov zobrazovaného po zadaní mena dotknutej osoby do vyhľadávača odkaz na internetovú stránku, na ktorej sa nachádzajú osobné údaje tejto osoby, z dôvodu, že obsah, na ktorý je zriadený odkaz, obsahuje tvrdenia, ktoré uvedená osoba považuje za nesprávne [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2019, GC a i. (Odstránenie odkazu na citlivé údaje), C‑136/17, EU:C:2019:773, bod 60].
62 V tejto súvislosti treba poukázať v prvom rade na to, že hoci práva dotknutej osoby chránené článkami 7 a 8 Charty vo všeobecnosti prevažujú nad legitímnym záujmom používateľov internetu, ktorí majú potenciálne záujem na tom, aby mali k predmetnej informácii prístup, táto rovnováha môže závisieť od relevantných okolností každého jednotlivého prípadu, predovšetkým od povahy tejto informácie a od jej citlivosti pre súkromie dotknutej osoby, ako aj od záujmu verejnosti disponovať uvedenou informáciou, ktorý sa môže líšiť najmä v závislosti od úlohy, ktorú táto osoba zohráva vo verejnom živote [rozsudky z 13. mája 2014, Google Spain a Google, C‑131/12, EU:C:2014:317, bod 81, ako aj z 24. septembra 2019, GC a i. (Odstránenie odkazu na citlivé údaje), C‑136/17, EU:C:2019:773, bod 66].
63 Konkrétne ak dotknutá osoba zohráva úlohu vo verejnom živote, táto osoba musí preukázať zvýšenú mieru tolerancie, keďže je nevyhnutne a s plnou znalosťou veci vystavená drobnohľadu verejnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 6. októbra 2022, Khural a Zeynalov v. Azerbajdžan, CE:ECHR:2022:1006JUD005506911, bod 41 a citovanú judikatúru).
64 Otázka správnosti alebo nesprávnosti obsahu, na ktorý je zriadený odkaz, je tiež relevantnou skutočnosťou v rámci posúdenia podmienok uplatnenia stanovených v článku 17 ods. 3 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, a to na účely posúdenia, či právo používateľov internetu na informácie a sloboda prejavu poskytovateľa obsahu môže prevážiť nad právami žiadateľa o odstránenie odkazu.
65 V tejto súvislosti, tak ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 30 svojich návrhov, hoci za určitých okolností môže právo na slobodu prejavu a na informácie prevážiť nad právami na ochranu súkromia a na ochranu osobných údajov, najmä ak dotknutá osoba zohráva úlohu vo verejnom živote, tento vzťah sa v každom prípade obracia v prípade, že sa aspoň časť informácií, ktoré sú uvedené v žiadosti o odstránenie odkazu a ktorých dôležitosť nie je s ohľadom na celý obsah zanedbateľná, ukáže byť nesprávnou. V takomto prípade by totiž právo šíriť informácie a právo dostávať informácie nebolo možné zohľadňovať, pretože tieto nemôžu zahŕňať aj právo na šírenie takýchto informácií a na prístup k nim.
66 Treba dodať, že hoci otázka, či tvrdenia uvedené v obsahu, na ktorý je zriadený odkaz, sú alebo nie sú správne, je relevantná pre uplatnenie článku 17 ods. 3 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, treba rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami. Hoci je totiž vecnú správnosť prvých uvedených možné dokázať, pri druhých uvedených sa ich správnosť preukázať nedá (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 23. apríla 2015, Morice v. Francúzsko, CE:ECHR:2015:0423JUD002936910, bod 126).
67 Ďalej treba na jednej strane určiť, či a prípadne v akom rozsahu je úlohou osoby, ktorá podala žiadosť o odstránenie odkazu, aby poskytla dôkazy na podporu svojho tvrdenia týkajúceho sa nesprávnosti informácií uvedených v obsahu, na ktorý je zriadený odkaz, a na druhej strane, či sa poskytovateľ vyhľadávača musí snažiť o to, aby on sám objasnil skutočnosti s cieľom stanoviť správnosť alebo nesprávnosť v ňom uvedených informácií, ktoré sú údajne nesprávne.
68 Pokiaľ ide v prvom rade o povinnosti osoby, ktorá žiada o odstránenie odkazu z dôvodu nesprávnosti obsahu, na ktorý je zriadený odkaz, tejto osobe prináleží preukázať zjavnú nesprávnosť informácií nachádzajúcich sa v uvedenom obsahu, alebo prinajmenšom časti týchto informácií, ktorých dôležitosť nie je s ohľadom na celý obsah zanedbateľná. S cieľom zabrániť tomu, aby táto osoba znášala nadmerné bremeno, ktoré by mohlo narušiť potrebný účinok práva na odstránenie odkazu, však tejto osobe prináleží poskytnúť iba také dôkazy, pri ktorých je od nej vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci možné primerane požadovať, aby ich na účely preukázania tejto zjavnej nesprávnosti zisťovala. V tejto súvislosti tejto osobe v zásade nemôže byť už v štádiu pred podaním žaloby uložená povinnosť, aby na podporu svojej žiadosti o odstránenie odkazu podanej poskytovateľovi vyhľadávača predložila súdne rozhodnutie vydané proti editorovi predmetnej internetovej stránky, a to ani v podobe rozhodnutia vydaného v konaní o nariadení predbežného opatrenia. Uloženie takejto povinnosti uvedenej osobe by totiž malo za dôsledok to, že by táto osoba znášala neprimerané bremeno.
69 Pokiaľ ide v druhom rade o povinnosti a zodpovednosť poskytovateľa vyhľadávača, je pravda, že tento sa na účely overenia toho, či v nadväznosti na žiadosť o odstránenie odkazu môže byť obsah naďalej zahrnutý v zozname výsledkov vyhľadávania uskutočneného prostredníctvom jeho vyhľadávača, musí opierať o všetky práva a záujmy, o ktoré ide, ako aj o všetky okolnosti prejednávanej veci.
70 V rámci posúdenia podmienok uplatnenia stanovených v článku 17 ods. 3 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov však tento poskytovateľ nemôže byť na účely posúdenia dôvodnosti tejto žiadosti povinný vykonávať aktívnu úlohu pri zisťovaní skutkových okolností, ktoré nie sú podložené žiadosťou o odstránenie odkazu.
71 Pri vybavovaní takejto žiadosti tak poskytovateľovi dotknutého vyhľadávača nemožno uložiť povinnosť vyšetrovať skutkové okolnosti a na tento účel zorganizovať kontradiktórnu výmenu názorov s poskytovateľom obsahu s cieľom získať chýbajúce informácie týkajúce sa správnosti obsahu, na ktorý je zriadený odkaz. Takáto povinnosť by totiž tým, že by poskytovateľa vyhľadávača nútila, aby sám prispel k preukázaniu správnosti alebo nesprávnosti obsahu, na ktorý je zriadený odkaz, zaťažovala tohto poskytovateľa bremenom presahujúcim to, čo od neho možno rozumne očakávať vzhľadom na jeho zodpovednosť, právomoci a možnosti v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 53 tohto rozsudku. Uvedená povinnosť by tak so sebou prinášala vážne riziko toho, že na obsahy, ktoré zodpovedajú legitímnej a prevažujúcej potrebe poskytovať informácie verejnosti, budú zrušené odkazy, a že sa tak sťaží ich vyhľadávanie na internete. V tejto súvislosti by existovalo skutočné riziko odradzujúceho účinku na výkon slobody prejavu a práva na informácie, ak by poskytovateľ vyhľadávača kvázi systematicky odstraňoval takéto odkazy s cieľom vyhnúť sa tomu, že by musel znášať bremeno vyšetrovania relevantných skutkových okolností na účely stanovenia správnosti alebo nesprávnosti obsahu, na ktorý je zriadený odkaz.
72 V prípade, že osoba, ktorá podala žiadosť o odstránenie odkazu, predloží relevantné a dostatočné dôkazy, ktoré môžu podporiť jej žiadosť a preukazujú zjavnú nesprávnosť informácií uvedených v obsahu, na ktorý je zriadený odkaz, alebo prinajmenšom časti týchto informácií, ktorých dôležitosť nie je s ohľadom na celý tento obsah zanedbateľná, tak poskytovateľ vyhľadávača je povinný tejto žiadosti o odstránenie odkazu vyhovieť. To isté platí v prípade, že dotknutá osoba predloží súdne rozhodnutie prijaté proti editorovi internetovej stránky, ktoré je založené na konštatovaní, že informácie nachádzajúce sa v obsahu, na ktorý je zriadený odkaz a ktorých dôležitosť nie je s ohľadom na celý tento obsah zanedbateľná, sú prinajmenšom na prvý pohľad nesprávne.
73 Naopak v prípade, že sa nesprávnosť takýchto informácií nachádzajúcich sa v obsahu, na ktorý je zriadený odkaz, nezdá byť zjavnou so zreteľom na dôkazy poskytnuté dotknutou osobou, takejto žiadosti o odstránenie odkazu nie je poskytovateľ vyhľadávača pri neexistencii takéhoto súdneho rozhodnutia povinný vyhovieť. Pokiaľ predmetné informácie môžu prispieť k diskusii vo verejnom záujme, je potrebné so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu priznať právu na slobodu prejavu a na informácie osobitný význam.
74 Treba dodať, že v súlade s tým, čo bolo uvedené v bode 65 tohto rozsudku, by bolo tiež neprimerané, ak by sa uskutočňovalo odstraňovanie odkazov na články, čo by malo za dôsledok sťaženie prístupu ku všetkým týmto článkom na internete, v situácii, keď sa ukážu byť nesprávnymi len niektoré informácie, ktorých dôležitosť je s ohľadom na celý obsah uvedený v týchto článkoch zanedbateľná.
75 Napokon je potrebné uviesť, že pokiaľ poskytovateľ vyhľadávača žiadosti o odstránenie odkazu nevyhovie, dotknutá osoba musí mať možnosť sa obrátiť na dozorný orgán alebo súdny orgán, aby tieto uskutočnili nevyhnutné overenia a nariadili tomuto prevádzkovateľovi prijať potrebné opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. mája 2014, Google Spain a Google, C‑131/12, EU:C:2014:317, bod 77). Predovšetkým súdnym orgánom totiž prináleží, aby zabezpečili zvažovanie protichodných záujmov, keďže tieto sú najpovolanejšie na vykonanie komplexného a dôkladného vyváženia, ktoré zohľadňuje všetky kritériá a všetky skutočnosti stanovené príslušnou judikatúrou Súdneho dvora, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva.
76 V prípade, že sa začne správne alebo súdne konanie týkajúce sa údajnej nesprávnosti informácií uvedených v obsahu, na ktorý je zriadený odkaz, a existencia tohto konania bola poskytovateľovi dotknutého vyhľadávača oznámená, je povinnosťou tohto poskytovateľa, aby predovšetkým s cieľom poskytovať používateľom internetu stále relevantné a aktualizované informácie pridal do výsledkov vyhľadávania upozornenie týkajúce sa existencie takéhoto konania.
77 So zreteľom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 17 ods. 3 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci vyváženia, ktoré treba vykonať medzi právami uvedenými v článkoch 7 a 8 Charty na jednej strane a právami uvedenými v článku 11 Charty na druhej strane, na účely preskúmania žiadosti o odstránenie odkazu, ktorá je adresovaná poskytovateľovi vyhľadávača a v ktorej sa žiada, aby sa zo zoznamu výsledkov vyhľadávania odstránil odkaz vedúci k obsahu zahŕňajúcemu tvrdenia, ktoré osoba, ktorá žiadosť podala, považuje za nesprávne, toto odstránenie odkazu nepodlieha podmienke, aby otázka správnosti obsahu, na ktorý je zriadený odkaz, bola vyriešená aspoň predbežne v rámci žaloby podanej touto osobou proti poskytovateľovi obsahu.
O druhej otázke
O práve uplatniteľnom ratione temporis
78 Svojou druhou otázkou vnútroštátny súd žiada o výklad článku 12 písm. b) a článku 14 prvého odseku písm. a) smernice 95/46, ako aj článku 17 ods. 3 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov. V tejto súvislosti spresňuje, že hoci žiadosť, aby Google natrvalo odstránila odkazy na články, o aké ide vo veci samej, patrí z hľadiska ratione temporis do pôsobnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov, žiadosť o to, aby Google ukončila zobrazovanie fotografií žalobcov vo veci samej obsiahnutých v článku zo 4. júna 2015 vo forme miniatúr, patrí z hľadiska ratione temporis do pôsobnosti smernice 95/46, keďže tieto fotografie na rozdiel od uvedených odkazov už prostredníctvom internetového vyhľadávača prevádzkovaného spoločnosťou Google ku dňu nadobudnutiu platnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov neboli zobrazované.
79 V tejto súvislosti nie je opodstatnené rozlišovať medzi ustanoveniami smernice 95/46 a ustanoveniami všeobecného nariadenia o ochrane údajov uvedenými v druhej prejudiciálnej otázke, keďže na účely výkladu, ktorý má Súdny dvor poskytnúť v rámci prejednávanej veci, treba všetky tieto ustanovenia považovať za ustanovenia s podobným rozsahom (pozri analogicky rozsudok z 1. augusta 2022, Vyriausioji tarnybinės etikos komisija, C‑184/20, EU:C:2022:601, bod 58 a citovanú judikatúru).
80 Preto je s cieľom poskytnúť užitočné odpovede na druhú otázku potrebné túto otázku preskúmať tak z hľadiska smernice 95/46, ako aj z hľadiska všeobecného nariadenia o ochrane údajov.
O prípustnosti
81 Google vyjadruje pochybnosti, aj pokiaľ ide o prípustnosť druhej otázky z dôvodu, že problém, ktorý táto otázka nastoľuje, je hypotetický. V prvom rade totiž predmetom sporu vo veci samej nie je návrh na to, aby sa z výsledkov vyhľadávania uskutočneného na základe zadania mena žalobcov vo veci samej odstránili obrázky, ale žiadosť o všeobecný zákaz zobrazovania miniatúr predstavujúcich fotografie, ktoré ilustrujú jeden z troch článkov, o aké ide vo veci samej. V druhom rade na stránke g‑net nie sú miniatúry dostupné už od septembra 2017 a články od 28. júna 2018. Napokon od roku 2018 zaviedla Google novú verziu svojho vyhľadávača obrázkov, podľa ktorej sa na stránke výsledkov zobrazuje pri každej miniatúre skrátený názov internetovej stránky, na ktorú konkrétne je zriadený odkaz, ako aj internetová adresa alebo jej časť v podobe dodatočného odkazu.
82 Na základe zásad vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora, ktorá je pripomenutá v bodoch 41 a 42 tohto rozsudku, treba v prvom rade konštatovať, že v predmetnom prípade zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, zjavným spôsobom nevyplýva, že by výklad ustanovení smernice 95/46 a všeobecného nariadenia o ochrane údajov, tak ako ho požaduje vnútroštátny súd v rámci posudzovania dôvodnosti návrhu na ukončenie zobrazovania fotografií, nemal súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej.
83 Pokiaľ ide konkrétne o skutočnosť, že fotografie a články, o aké ide vo veci samej, sa už na stránke g‑net neobjavujú, treba poukázať na to, že tak ako uviedol vnútroštátny súd, odstránenie týchto obsahov sa zdá byť iba dočasné, tak ako o tom svedčí informácia uvedená na internetovej stránke, podľa ktorej prístup k týmto článkom nie je „dočasne“ možný. Za týchto okolností nemožno vylúčiť, že uvedené články budú znovu sprístupnené „online“ v budúcnosti a že na ne bude vyhľadávač prevádzkovaný spoločnosťou Google znova obsahovať odkazy, a to tým viac, že táto spoločnosť stále usudzuje, že návrh na odstránenie odkazov, o aký ide vo veci samej, je nedôvodný, a trvá na tom, aby sa mu nevyhovelo.
84 Navyše záujem na odpovedi Súdneho dvora týkajúcej sa výkladu príslušných ustanovení smernice 95/46 a všeobecného nariadenia o ochrane údajov v rámci návrhu na ukončenie zobrazovania fotografií, o aké ide vo veci samej, vo forme miniatúr, nemôže byť spochybnený ani tou okolnosťou, na ktorú sa odvoláva Google, že žalobcovia vo veci samej neobmedzili svoj návrh na vyhľadávanie na základe zadania ich mena, a ani tou skutočnosťou, že Google zaviedla novú verziu svojho vyhľadávača obrázkov, podľa ktorej sa na stránke výsledkov zobrazuje pri každej miniatúre skrátený názov internetovej stránky, na ktorú konkrétne je zriadený odkaz, ako aj internetová adresa alebo jej časť v podobe dodatočného odkazu.
85 Po prvé totiž aj za predpokladu, že žiadosť žalobcov vo veci samej o ukončenie zobrazovania fotografií, na ktorých figurujú, vo forme miniatúr nie je obmedzená na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania ich mena, nič to nemení na skutočnosti, že táto žiadosť sa vzťahuje aj na zobrazenie vyplývajúce z takéhoto vyhľadávania. Za týchto okolností nemožno usudzovať, že výklad požadovaný na základe tejto druhej otázky zjavne nemá žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej.
86 Po druhé, pokiaľ ide o zavedenie dodatočného odkazu vo vyhľadávaní obrázkov, označujúceho internetovú stránku ich pôvodného uverejnenia, v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora prináleží vnútroštátnym súdom, aby stanovili skutkový stav, na základe ktorého sa má spor vo veci samej vyriešiť, a aby rozhodli, do akej miery je v tejto súvislosti relevantný neskorší vývoj dotknutého vyhľadávača.
87 Z uvedeného vyplýva, že druhá otázka je prípustná.
O veci samej
88 Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 12 písm. b) a článok 14 prvý odsek písm. a) smernice 95/46, ako aj článok 17 ods. 3 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, majú vykladať v tom zmysle, že v rámci vyváženia, ktoré treba vykonať na jednej strane medzi právami uvedenými v článkoch 7 a 8 Charty a na druhej strane právami uvedenými v článkoch 11 a 16 Charty, na účely preskúmania žiadosti o odstránenie odkazu adresovanej poskytovateľovi vyhľadávača, ktorou sa žiada, aby sa z výsledkov vyhľadávania obrázkov, uskutočneného na základe zadania mena fyzickej osoby, odstránili fotografie zobrazené vo forme miniatúr, na ktorých táto osoba figuruje, treba rozhodujúcim spôsobom zohľadniť pôvodný kontext uverejnenia týchto fotografií na internete.
89 Takto položená otázka patrí do rámca žiadosti o to, aby sa z výsledkov vyhľadávania obrázkov vykonaného na základe mien žalobcov vo veci samej odstránili fotografie zobrazené vo forme miniatúr, ktoré ilustrovali článok uverejnený na stránke g‑net 4. júna 2015. V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd konkrétne pýta, či na účely posúdenia dôvodnosti tejto žiadosti treba zohľadniť iba informatívnu hodnotu miniatúr ako takých v neutrálnom kontexte zoznamu výsledkov, alebo či je potrebné zohľadniť aj pôvodný kontext uverejnenia fotografií, ktorý nevyplýva len zo samotného zobrazenia miniatúr v rámci zoznamu výsledkov.
90 Hneď na úvod treba konštatovať, že tak ako uviedol generálny advokát v bode 53 svojich návrhov, vyhľadávanie obrázkov uskutočnené prostredníctvom internetového vyhľadávača na základe zadania mena osoby podlieha rovnakým zásadám, ako sú zásady uplatniteľné na vyhľadávanie internetových stránok a informácií, ktoré sú na nich obsiahnuté. Judikatúra Súdneho dvora pripomenutá v bodoch 49 až 61 tohto rozsudku sa teda vzťahuje aj na vybavovanie žiadosti o odstránenie odkazu, ktorou sa žiada o to, aby sa z výsledkov vyhľadávania obrázkov odstránili fotografie zobrazené vo forme miniatúr.
91 V tejto súvislosti treba v prvom rade konštatovať, že zobrazovanie fotografií fyzických osôb vo výsledkoch vyhľadávania obrázkov vo forme miniatúr predstavuje spracovanie osobných údajov, za ktoré musí poskytovateľ dotknutého vyhľadávača ako „prevádzkovateľ“ v zmysle článku 2 písm. d) smernice 95/46 a článku 4 bodu 7 všeobecného nariadenia o ochrane údajov zodpovedať v rámci svojich povinností, právomocí a možností, z hľadiska dodržiavania požiadaviek stanovených v týchto ustanoveniach.
92 Ďalej treba spresniť, že položená otázka sa týka špecifického spôsobu vyhľadávania obrázkov ponúkaného niektorými vyhľadávačmi, akým je aj ten vo veci samej a prostredníctvom ktorého môže používateľ internetu vyhľadávať informácie akejkoľvek povahy, vyjadrené vo forme grafického obsahu (fotografie, zobrazenia farieb, vzory, grafy, tabuľky atď.). Pri takomto vyhľadávaní vyhľadávač vytvára zoznam výsledkov pozostávajúci z miniatúr, ktorý prostredníctvom odkazu odkazuje na internetové stránky, na ktorých sa nachádzajú použité vyhľadávacie pojmy, a zároveň aj grafický obsah zahrnutý do tohto zoznamu.
93 V tejto súvislosti bolo rozhodnuté, že pokiaľ zahrnutie do zoznamu výsledkov, ktorý sa zobrazí v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania mena určitej osoby, určitej internetovej stránky a informácií, ktoré sú na nej obsiahnuté a týkajú sa tejto osoby, citeľne zjednodušuje prístupnosť týchto informácií každému používateľovi internetu, ktorý uskutočňuje vyhľadávanie týkajúce sa tejto osoby, a môže mať rozhodujúcu rolu pri šírení týchto informácií, toto zahrnutie môže predstavovať väčší zásah do základného práva na rešpektovanie súkromného života údajového subjektu, než ich uverejnenie editorom tejto internetovej stránky (rozsudok z 13. mája 2014, Google Spain a Google, C‑131/12, EU:C:2014:317, bod 87).
94 Platí to pritom tým viac v prípade zobrazovania fotografií dotknutej osoby vo forme miniatúr v nadväznosti na vyhľadávanie prostredníctvom zadania mena, keďže toto zobrazenie je takej povahy, že môže predstavovať mimoriadne významný zásah do práv na ochranu súkromia a osobných údajov tejto osoby, uvedených v článkoch 7 a 8 Charty.
95 Podobizeň konkrétneho jednotlivca je totiž jedným z hlavných znakov jeho osobnosti, keďže vyjadruje jeho jedinečnosť a umožňuje mu odlíšiť sa od ostatných osôb. Právo osoby na ochranu jej podobizne tak predstavuje jednu zo základných podmienok jej osobného rozvoja a predpokladá predovšetkým kontrolu tejto osoby nad nakladaním s jej podobizňou, ktorá zahŕňa predovšetkým možnosť tejto osoby odmietnuť jej šírenie. Z uvedeného vyplýva, že hoci sloboda prejavu a právo na informácie nepochybne zahŕňajú uverejnenie fotografií, ochrana práva na súkromie má v tomto kontexte osobitný význam, keďže fotografie môžu sprostredkovávať obzvlášť osobné, či dokonca intímne informácie o osobe alebo jej rodine (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 7. februára 2012, Von Hannover v. Nemecko (CE:ECHR:2012:0207JUD004066008, body 95, 96 a 103, ako aj citovanú judikatúru).
96 Preto v prípade, že je poskytovateľovi vyhľadávača predložená žiadosť o odstránenie odkazu, ktorou sa žiada, aby sa z výsledkov vyhľadávania obrázkov vykonaného na základe zadania mena osoby odstránili fotografie zobrazené vo forme miniatúr, na ktorých táto osoba figuruje, daný poskytovateľ musí overiť, či je zobrazenie predmetných fotografií nevyhnutné na výkon práva chráneného článkom 11 Charty na informácie používateľov internetu, ktorí majú potenciálne záujem o prístup k týmto fotografiám prostredníctvom takéhoto vyhľadávania [pozri analogicky rozsudok z 24. septembra 2019, GC a i. (Odstránenie odkazu na citlivé údaje), C‑136/17, EU:C:2019:773, bod 66].
97 V tejto súvislosti platí, že prispievanie k diskusii vo všeobecnom záujme je základným faktorom, ktorý treba zohľadniť pri vyvažovaní protichodných základných práv, na účely posúdenia, či majú prevážiť práva dotknutej osoby na rešpektovanie jej súkromia a na ochranu jej osobných údajov alebo práva na slobodu prejavu a na informácie.
98 Keďže pritom vyhľadávač zobrazuje fotografie dotknutej osoby mimo kontextu, v ktorom sú uverejnené na internetovej stránke, na ktorú je zriadený odkaz, a to najčastejšie na účely ilustrácie textových prvkov, ktoré táto stránka obsahuje, treba stanoviť, či sa tento kontext napriek tomu musí zohľadniť pri vyvažovaní protichodných práv a záujmov, ktoré sa má vykonať.
99 V tomto rámci, tak ako uviedol generálny advokát v bode 54 svojich návrhov, otázka, či má uvedené posúdenie zahŕňať aj obsah internetovej stránky, na ktorej sa nachádza fotografia, o ktorej odstránenie zobrazovania vo forme miniatúry sa žiada, závisí od predmetu a povahy predmetného spracúvania.
100 Pokiaľ ide v prvom rade o predmet daného spracúvania, treba poukázať na to, že uverejnenie fotografií ako neverbálneho prostriedku komunikácie môže mať na používateľov internetu výraznejší efekt ako uverejnenia textov. Fotografie sú totiž ako také dôležitým prostriedkom na pritiahnutie pozornosti používateľov internetu a môžu vzbudiť záujem o prístup k článkom, ktoré ilustrujú. Predovšetkým z dôvodu tej skutočnosti, že fotografie je často možné interpretovať viacerými spôsobmi, pritom ich zobrazenie v zozname výsledkov vyhľadávania ako miniatúr môže v súlade s tým, čo bolo zdôraznené v bode 95 tohto rozsudku, spôsobiť obzvlášť závažný zásah do práva dotknutej osoby na ochranu jej podobizne, čo treba v rámci vyvažovania protichodných práv a záujmov vziať do úvahy.
101 Preto je potrebné uskutočniť osobitné vyváženie protichodných práv a záujmov podľa toho, či ide na jednej strane o články opatrené fotografiami, ktoré uverejnil editor internetovej stránky a ktoré v prípade, že sú vložené do ich pôvodného kontextu, ilustrujú informácie poskytnuté v týchto článkoch a názory, ktoré sú v nich vyjadrené, a na druhej strane o fotografie zobrazené vo forme miniatúr v zozname výsledkov zo strany poskytovateľa vyhľadávača mimo rámca kontextu, v ktorom boli tieto fotografie uverejnené na pôvodnej internetovej stránke.
102 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že nielenže sa dôvod odôvodňujúci uverejnenie osobných údajov na internetovej stránke nevyhnutne nemusí prekrývať s dôvodom, ktorý sa vzťahuje na činnosť vyhľadávača, ale že aj v takom prípade sa výsledok vyváženia dotknutých práv a záujmov, ktoré sa má vykonať, môže líšiť v závislosti od toho, či ide o spracovanie uskutočnené poskytovateľom vyhľadávača alebo spracovanie uskutočnené editorom tejto internetovej stránky, keďže na jednej strane legitímne záujmy odôvodňujúce tieto spracovania môžu byť odlišné, a na druhej strane dôsledky, ktoré majú uvedené spracovania na údajový subjekt a najmä na jeho súkromný život, nevyhnutne nie sú rovnaké (rozsudok z 13. mája 2014, Google Spain a Google, C‑131/12, EU:C:2014:317, bod 86).
103 Pokiaľ ide v druhom rade o povahu spracovania uskutočneného poskytovateľom vyhľadávača, treba konštatovať, tak ako na to poukázal generálny advokát v bode 55 svojich návrhov, že tým, že poskytovateľ vyhľadávača vyhľadá fotografie fyzických osôb uverejnené na internete a zobrazí ich vo výsledkoch vyhľadávania obrázkov vo forme miniatúr, ponúka službu, ktorá zahŕňa spracovanie osobných údajov, ktoré je autonómne a samostatné vo vzťahu ku spracovaniu zo strany editora internetovej stránky, z ktorej sú fotografie vyňaté, ako aj ku spracovaniu, za ktoré tento poskytovateľ rovnako zodpovedá, týkajúcemu sa uvedenia odkazu na túto stránku.
104 V dôsledku uvedeného je nevyhnutné vykonať autonómne posúdenie činnosti poskytovateľa vyhľadávača spočívajúcej v zobrazení výsledkov vyhľadávania obrázkov vo forme miniatúr, vzhľadom na to, že dodatočné porušenie základných práv, ktoré vyplýva z takejto činnosti, môže byť mimoriadne intenzívne z toho dôvodu, že pri vyhľadávaní prostredníctvom mena dochádza ku zhromaždeniu všetkých informácií týkajúcich sa dotknutej osoby, ktoré sa nachádzajú na internete. V rámci tohto autonómneho posúdenia treba zohľadniť skutočnosť, že zobrazenie fotografií vo forme miniatúr na internete predstavuje samo osebe výsledok, ktorý používateľ internetu hľadá, a to bez ohľadu na jeho následné rozhodnutie navštíviť či nenavštíviť pôvodnú internetovú stránku.
105 Treba dodať, že takéto špecifické zváženie, ktoré zohľadňuje autonómnu povahu spracúvania, ktoré uskutočňuje poskytovateľ vyhľadávača, nemá vplyv na prípadnú relevantnosť textových prvkov, ktoré môžu byť priamo pripojené k zobrazeniu fotografie v zozname výsledkov vyhľadávania, keďže takéto prvky sú spôsobilé objasniť informačnú hodnotu tejto fotografie pre verejnosť, a teda mať vplyv na vyváženie práv a záujmov, o aké ide.
106 V predmetnom prípade z konštatovaní uvedených v rozhodnutí vnútroštátneho súdu vyplýva, že hoci fotografie žalobcov vo veci samej prispievajú v kontexte článku zo 4. júna 2015, do ktorého patria, ku sprostredkovaniu informácií a názorov, ktoré sú v ňom vyjadrené, tieto fotografie majú mimo tohto kontextu, pokiaľ sa objavujú iba vo forme miniatúr v zozname výsledkov, ktorý je zobrazený v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené vyhľadávačom, len malú informačnú hodnotu. Z toho vyplýva, že ak by sa žiadosť o odstránenie odkazu na tento článok mala zamietnuť z dôvodu, že sloboda prejavu a právo na informácie musia prevážiť nad právami žalobcov vo veci samej na rešpektovanie ich súkromia a ochranu ich osobných údajov, touto skutočnosťou by nijako nebolo dotknuté riešenie, ktoré treba zvoliť vo vzťahu k žiadosti o odstránenie týchto fotografií zobrazených v zozname výsledkov vo forme miniatúr.
107 Naopak, ak by sa žiadosti o odstránenie odkazu na článok zo 4. júna 2015 malo vyhovieť, zobrazovanie fotografií obsiahnutých v tomto článku vo forme miniatúr by sa malo odstrániť. V prípade ponechania tohto zobrazovania by bol totiž ohrozený potrebný účinok odstránenia odkazu na článok, keďže používatelia internetu by prostredníctvom odkazu, ktorý obsahujú miniatúry, na internetovú stránku, na ktorej je uverejnený článok, z ktorého pochádzajú, aj naďalej mali prístup k celému tomuto článku.
108 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 12 písm. b) a článok 14 prvý odsek písm. a) smernice 95/46, ako aj článok 17 ods. 3 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov sa majú vykladať v tom zmysle, že v rámci vyváženia, ktoré treba uskutočniť na jednej strane medzi právami uvedenými v článkoch 7 a 8 Charty a na druhej strane právami uvedenými v článku 11 Charty, na účely preskúmania žiadosti o odstránenie odkazu adresovanej poskytovateľovi vyhľadávača, ktorou sa žiada, aby sa z výsledkov vyhľadávania obrázkov, uskutočneného na základe zadania mena fyzickej osoby, odstránili fotografie zobrazené vo forme miniatúr, na ktorých táto osoba figuruje, je potrebné zohľadniť informatívnu hodnotu týchto fotografií bez ohľadu na kontext ich uverejnenia na internetovej stránke, z ktorej sú vyňaté, no s prihliadnutím na všetky textové prvky, ktoré sú priamo pripojené k zobrazeniu týchto fotografií vo výsledkoch vyhľadávania a ktoré sú spôsobilé objasniť informačnú hodnotu týchto fotografií.
O trovách
109 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
1. Článok 17 ods. 3 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov),
sa má vykladať v tom zmysle, že:
v rámci vyváženia, ktoré treba vykonať medzi právami uvedenými v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie na jednej strane a právami uvedenými v článku 11 Charty základných práv na druhej strane, na účely preskúmania žiadosti o odstránenie odkazu, ktorá je adresovaná poskytovateľovi vyhľadávača a v ktorej sa žiada, aby sa zo zoznamu výsledkov vyhľadávania odstránil odkaz vedúci k obsahu zahŕňajúcemu tvrdenia, ktoré osoba, ktorá žiadosť podala, považuje za nesprávne, toto odstránenie odkazu nepodlieha podmienke, aby otázka správnosti obsahu, na ktorý je zriadený odkaz, bola vyriešená aspoň predbežne v rámci žaloby podanej touto osobou proti poskytovateľovi obsahu.
2. Článok 12 písm. b) a článok 14 prvý odsek písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov a článok 17 ods. 3 písm. a) nariadenia 2016/679
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
v rámci vyváženia, ktoré treba uskutočniť na jednej strane medzi právami uvedenými v článkoch 7 a 8 Charty základných práv a na druhej strane právami uvedenými v článku 11 Charty základných práv, na účely preskúmania žiadosti o odstránenie odkazu adresovanej poskytovateľovi vyhľadávača, ktorou sa žiada, aby sa z výsledkov vyhľadávania obrázkov, uskutočneného na základe zadania mena fyzickej osoby, odstránili fotografie zobrazené vo forme miniatúr, na ktorých táto osoba figuruje, je potrebné zohľadniť informatívnu hodnotu týchto fotografií bez ohľadu na kontext ich uverejnenia na internetovej stránke, z ktorej sú vyňaté, no s prihliadnutím na všetky textové prvky, ktoré sú priamo pripojené k zobrazeniu týchto fotografií vo výsledkoch vyhľadávania a ktoré sú spôsobilé objasniť informačnú hodnotu týchto fotografií.
Celý text rozhodnutia je dostupný TU.
Spracovanie rozhodnutia: Tomáš Čentík
