V prípade webového portálu nejde o periodickú tlač. Periodickou tlačovou sú vydania (výtlačky), a nie obsah internetových informačných serverov.
(rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co/162/2019 z 17. decembra 2020)
zdroj: pixabay.com
Z odôvodnenia:
10. Predpokladom vzniku práva na opravu bude nepravdivosť skutkového tvrdenia o konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, a to bez toho, aby sa nepravdivé skutkové tvrdenie súčasne dotýkalo napr. cti fyzickej osoby, dobrej povesti právnickej osoby alebo aby malo negatívny dopad na fyzickú alebo právnickú osobu. Žiadosť o uverejnenie opravy musí byť žiadateľom podpísaná, keď súčasťou žiadosti musí byť písomný návrh znenia opravy, z ktorého musí byť zrejmé, že opravou sa má nepravdivé skutkové tvrdenie len uviesť na pravú mieru, resp. vyvrátiť, a to uvedením pravdivého skutkového tvrdenia. Opravou sa nemá hodnotiť nepravdivé skutkové tvrdenie, ani jeho dopad na žiadateľa o uverejnenie opravy alebo na verejnosť. Návrh znenia opravy nemôže obsahovať žiadne názory či komentáre žiadateľa o uverejnenie opravy, ani žiadosť o ospravedlnenie vydavateľa. Ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom opravovanému nepravdivému skutkovému tvrdeniu, vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinní dohodnúť so žiadateľom znenie návrhu opravy, nakoľko oprava nepravdivého skutkového tvrdenia je opravou vydavateľa alebo tlačovej agentúry. Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinní uverejniť opravu do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače, pripravovanom po doručení žiadosti. Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinní uverejniť opravu v navrhnutom znení alebo v znení dohodnutom so žiadateľom o uverejnenie opravy. Dohoda prichádza do úvahy najmä vtedy, ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom nepravdivému skutkovému tvrdeniu, ktoré má byť opravené, napr. ak obsahuje ospravedlnenie, či hodnotiace úsudky žiadateľa o uverejnenie opravy. Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra nie sú oprávnení sami zasahovať do obsahu navrhnutého znenia opravy, s výnimkou opravy gramatických chýb. Agentúra alebo tlačové spravodajstvo nie je povinní uverejniť opravu len v taxatívne vymedzených prípadoch uvedených v ustanovení § 7 ods. 6 Tlačového zákona.
11. Po zopakovaní dokazovania odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie zistil, že žalovaný uverejnil článok dňa 25.1.2018, žiadosť o uverejnenie opravy bola doručená žalovanému dňa 16.2.2018 / t.j. v lehote 30 dní /, tento opravu neuverejnil v zmysle § 7 ods. 4 citovaného zákona do 8 dní alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti o uverejnenie opravy. Ak teda žalobca podal žalobu o uloženie povinnosti uverejniť opravu na súde dňa 23.3.2018 podal ho včas t.j. v lehote 30 dní, keďže táto by vzhľadom na lehotu 8 dní na uverejnenie opravila najskôr uplynula až dňa 24.3.2018 čo znamená, že žalobca dodržal prekluzívne lehoty v zmysle § 7 ods. 2, § 10 ods. 3 citovaného Tlačového zákona. Následne potom odvolací súd skúmal či výroky 1/ až 5/ obsahujú nepravdivé skutkové tvrdenia o žalobcovi a či bol naplnený niektorí z taxatívnych dôvodov uvedených v ustanovení § 7 ods. 6 Tlačového zákona, kedy vydavateľ nie je povinný uverejniť opravu.
11.1. Odvolací súd po zopakovaní a vyhodnotení dokazovania dospel k záveru v súlade so súdom prvej inštancie, že v prípade výroku 1/ ide o hodnotiaci úsudok (v tomto smere je aj dôvodná obrana žalovaného) na ktorý výrok sa potom ustanovenia o tlačovej oprave nevzťahujú. Zároveň dospel k záveru, na rozdiel od prvoinštančného súdu, že v prípade výrokov 2/,3/,4/,5/ tieto obsahujú nepravdivé skutkové tvrdenia , ktoré sa týkajú žalobcu a v prípade uverejnenia tlačovej opravy pri týchto výrokoch v zmysle § 7 ods. 6 Tlačového zákona neexistuje žiadny z taxatívne vymedzených dôvodov pre ktoré by žalovaný nebol povinný tlačovú opravu uverejniť.
12. K odlíšeniu skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov odvolací súd dodáva, že pokiaľ skutkové tvrdenie popisuje určitý fakt (skutočnosť), objektívne existujúcu realitu, ktorá je aj zistiteľná dokazovaním a pravdivosť ktorej môže byť preverená, hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny postoj, názor jeho autora na určitý fakt, na ktorý jeho autor vyjadruje svoj názor, postoj, tak, že tento fakt hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe autorovi vlastných kritérií. Pravdivosť hodnotiaceho úsudku nie je možné dokazovať práve preto, že vychádza zo subjektívneho hodnotenia určitého faktu jeho autorom.
12.1. Predmetný výrok 1/ ktorý bol uverejnený na strane 11 predmetného vydania periodika (Na otázku, či je stotožnený so zatváraním baní, hovorí, že „ ťažiť uhlie, ktoré pomaly nebude mať nijakú výhrevnosť, je zbytočné“. Hoci pre ľudí to podľa neho bude ťažké, keď nebude robota.) podľa názoru odvolacieho súdu obsahuje úvahu, hodnotiaci úsudok zamestnanca dcérskej spoločnosti HBP, a.s. L. B., pretože jazykové vyjadrenie tohto výroku nezodpovedá jazykovému vyjadreniu skutkového tvrdenia. V použitom jazykovom vyjadrení zamestnanec L. B. , ktorému bola aj otázka autorov článku adresovaná vyslovuje svoj subjektívny názor a zaujíma postoj k určitému faktu (ťaženie uhlia v súvislosti s jeho výhrevnosťou) a tieto informácie hodnotí a podáva tu vlastnú úvahu o tom, že považuje za zbytočné ťažiť uhlie, ktoré nemá nijakú výhrevnosť. Odvolací súd má zato, že takémuto tvrdeniu potom nie je možné priradiť pravdivostnú hodnotu.
12.2. Žalovaný počas konania na súde prvej inštancie ako aj v rámci odvolacieho konania zastával názor, že aj v príde výroku 4/ ide o hodnotiaci úsudok, s ktorým názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Výrok 4/ uverejnený na strane 12 vydania periodika (Obyvatelia obce Opatovce nad Nitrou sa až donedávna nezaťažovali tým, čo zostane po baniach. Netýkalo sa ich to. Dnes však protestujú proti otvoreniu dvanásteho ťažobného úseku. „Stojí osem rokov (ťažba sa v dvanástom úseku plánuje na roky 2023 až 2030, pozn. TREND), počas ktorých by sa tu ťažilo, za to, aby aj ďalšia dedina bola zničená?“ pýta sa Y. U., starostka obce Opatovce nad Nitrou.) obsahuje skutkové tvrdenia, že obec Opatovce nad Nitrou bude plánovanou ťažobnou činnosťou zničená. Bez ohľadu autora tejto informácie (Y. U., starostka obce Opatovce nad Nitrou) je to konštatácia existencie určitého faktu (obec bude ťažobnou činnosťou zničená), ktorý fakt je prezentovaný ako kategorický a nesporný a ktorý objektívne a preukázateľne existuje nezávisle od toho, kto prejav vo forme skutkového tvrdenia urobil a pravdivosť úplnosť a presnosť tohto tvrdenia možno preveriť dokazovaním. V použitom jazykovom vyjadrení bez akýchkoľvek pochybností absentuje prvok subjektívneho hodnotenia (zaujatie postoja k určitému faktu) a hodnotenie faktu z hľadiska správnosti a prijateľnosti na základe subjektívnych kritérií autorov článku. 12.2.1. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú obranu žalovaného, že v prípade výroku 4/ ide o vyjadrenie respondenta Y. U., starostky obce Opatovce nad Nitrou a preto sa žalobca nemôže domáhať opravy tohto skutkového tvrdenia. Odvolací súd zastáva názor , že autor alebo zdroj nepravdivého skutkového tvrdenia sú z hľadiska práva na opravu irelevantní a nemajú žiadny vplyv na povinnosť vydavateľa uverejniť opravu. Predmetom opravy je aj nepravdivé skutkové tvrdenie prevzaté z iného zdroja, bez ohľadu na to, či je tento zdroj uvedený alebo nie, ako aj nepravdivé skutkové tvrdenie, ktoré je obsiahnuté v informáciách poskytnutými orgánmi verejnej moci, v rozhovore či v listoch čitateľov. Žalovaný ako povinný subjekt sa nemôže exkulpovať ani tvrdením, že pri preberaní článku konal v dobrej viere, lebo ide o objektívnu zodpovednosť. (pozri napr. Tlačový zákon Komentár, autori X., X., G., Nakladateľstvo C.H.Beck, str. 77).
12.3. Odvolací súd zároveň dodáva, že nebude bližšie hodnotiť výroky 2/,3/,5/, keďže v prípade týchto výrokov nebolo medzi stranami sporu sporné, že tieto výroky obsahujú skutkové tvrdenia.
13. Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď si osvojil obranu žalovaného, že nepravdivosť výrokov 2/ až 5/ nebola preukázaná. Odvolací súd zastáva názor, že skutkové tvrdenie vo výrokoch 2/,3/,4/,5/ sú nepravdivé skutkové tvrdenia, keďže žalovaný nepreukázal pravdivosť týchto skutkových tvrdení. V konaní o uloženie povinnosti uverejniť tlačovú opravu musí žiadateľ t.j. žalobca okrem iného tvrdiť a preukázať, že o ňom bolo v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve uverejnené skutkové tvrdenie. Postačí, aby tvrdil, že skutkové tvrdenie je nepravdivé. Dokazovať to nemusí, dôkazné bremeno znáša vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra. Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra môžu neuverejniť opravu len zo zákonných dôvodov. Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra, ak odmietajú uverejniť opravu, musia tvrdiť a preukázať okrem iného, že skutkové tvrdenie je pravdivé. Ide o dôkaz pravdy, teda o dôkaz, ktorý smeruje k preukázaniu pravdivosti skutkového tvrdenia. Subjektívne presvedčenie vydavateľa o „svojej pravde" nie je dôkazom (pozri Nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 9/96 z 11. novembra 1997;zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 140, pod číslom 359/1997).
13.1. Žalovaný k pravdivosti výrokov 2/,4/,5/ nepredložil vôbec žiadny dôkaz. K výroku 2/ a k jeho pravdivosti predložil články s ministrom hospodárstva Petrom Žigom zo dňa 6.7.2017 a zo dňa 14.6.2018 v ktorých sa podľa žalovaného malo potvrdiť, že termín zavretia baní je rok 2030. V predmetných článkoch sa ale minister hospodárstva nevyjadruje v tom zmysle, že termín definitívneho zavretia baní je rok 2030 ale sa vyjadruje, že rok 2030 je termínom ukončenia platnosti všeobecného hospodárskeho záujmu na výrobe elektriny z hnedého uhlia a tiež uviedol, len to, že v roku 2030 dôjde k ukončeniu podpory baní ale nie k zavretiu baní, Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný ani týmito dôkazmi nepreukázal pravdivosť výroku 2/.
13.2. Existencia tvrdenej skutočnosti je podmienená existenciou dôkaznej povinnosti, nedodržanie ktorej nie je procesne sankcionované, avšak prejaví sa v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore, o aký prípad sa jedná i v súdenej veci, keďže žalovaný nepreukázal pravdivosť výrokov 2/,3/,4/,5/.
14. Odvolací súd má zato, že neobstojí obrana žalovaného nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu hlavne čo sa týka výroku 5/ na ktorú skutočnosť upozorňoval žalovaný už počas konania na súd prvej inštancie, keď mal zato, že tento výrok sa netýka žalobcu, ale územného plánu.
14.1. Právo na opravu môže uplatniť tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba. Aktívne vecne legitimovanou osobou je však len taká osoba, ktorú možno presne určiť, a to na základe skutkového tvrdenia, ktoré sa namieta. Nie je potrebné, aby bola osoba označená presne menom a priezviskom, alebo presným názvom (obchodným menom). Postačí, ak na základe namietaného skutkového tvrdenia nevznikajú žiadne pochybnosti o identite osoby, ktorej sa namietané skutkové tvrdenie dotýka. Tak je tomu v prípade, ak je fyzická osoba alebo právnická osoba označená nejakým iným charakteristickým znakom alebo viacerými identifikačnými znakmi, na základe ktorých je možné zistiť, koho sa skutkové tvrdenie týka.
14.2. Odvolací súd zastáva názor, že zohľadnením väzby nadpisu (Téma Hornonitrianske bane), úvodu článku (Hornonitrianske bane Prievidza) na vecný obsah a text článku je potrebné konštatovať, že celý článok sa venuje žalobcovi - Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., v skratke HBP , keď v obsahu článku je žalobca na viacerých miestach priamo spomenutý svojím celým svojim názvom Hornonitrianske bane Prievidza ,názvom Hornonitrianska bane, resp. skratkou HBP (napr.nastranenastrane11predmetného vydania periodika celkovo 5 krát, na strane 12 celkovo 7 krát), ktorá skutočnosť predstavuje jednoznačný charakteristický znak a identifikátor žalobcu. Žalobcu teda je možné na základe nepravdivých skutkových tvrdení, ktorých opravy sa žalobca domáha priamo určiť a podľa názoru odvolacieho súdu neexistuje žiadna pochybnosť o identite žalobcu ako právnickej osoby, ktorej sa namietané skutkové tvrdenia dotýkajú.
15. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalovaného čo sa týka uverejnenia opravy výroku 3/, ktoré právo na uverejnenie opravy výroku 3/ sa vyčerpalo s dôvodu, že nepresný údaj o cene uhoľnej energie bol opravený na webovej stránke a čom založil do spisu Článok z portálu zo dňa 17.7.2018.
15.1. Ako už bolo vyššie uvedené viackrát dôvody kedy vydavateľ nie je povinný uverejniť opravu sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 7 ods. 6 Tlačového zákona. Jedným z dôvodov kedy nie je daná povinnosť vydavateľa uverejniť opravu je v zmysle písm. c) citovaného ustanovenia § 7 ods. 6 skutočnosť, že vydavateľ periodickej tlače predtým, ako mu bola doručená žiadosť o uverejnenie opravy, uverejnili opravu z vlastného podnetu alebo na žiadosť niektorej z osôb uvedených v § 10 ods. 4 Tlačového zákona a dodržal pritom podmienky ustanovené týmto zákonom na uverejnenie opravy.
15.2. Odvolací súd v prvom rade poukazuje nato, že Článok bol na portály uverejnený až dňa 17.7.2018 a žalovaný nepreukázal uverejnenie opravy na spomínanom webovom portáli, keď za preukázanie opravy nie je možné považovať len to, že suma 26€ za MWh bola prečiarknutá a bola uvedená nová suma 4,3559 €. Nadovšetko takýmto spôsobom nemohla byť oprava výroku 3/ tak ako to uvádza žalovaný skonzumovaná pretože vydavateľ periodickej tlače je v zmysle § 7 ods. 5 Tlačového zákona povinný uverejniť tlačovú opravu v rovnakej periodickej tlači ako bola navrhnutá alebo dohodnutá v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie a s označením "oprava". Uvedené náležitosti v danom prípade uverejneným na webovom portáli neboli v žiadnom prípade dodržené, keď v prípade webového portálu nejde o periodickú tlač za ktorú je možné považovať noviny, časopisy alebo iná tlač, vydávaná pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave, najmenej dvakrát v kalendárnom roku (§ 2 ods. 1 tlačového zákona). Vydanie periodickej tlače je súbor rovnakých alebo iba regionálnymi časťami alebo jazykom sa odlišujúcich výtlačkov periodickej tlače (§ 2 ods. 2 tlačového zákona). Nakoľko periodickou tlačovou sú vydania (výtlačky), periodickou tlačovou nie je obsah internetových informačných serverov. Naviac v predmetnom článku, ktorý bol uverejnený na portály absentuje aj tá skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o „ opravu“.
16. Odvolací súd s nestotožňuje zo závermi súdu prvej inštancie, ani s obranou žalovaného, že požadované znenie opravy vo výrokoch 1/, 2/, 3/, 5/ prekračuje zákonom vymedzený rozsah znenia opravy ktorá skutočnosť rovnako bola jedným z dôvodov na zamietnutie žaloby.
16.1. Podľa názoru odvolacieho súdu požadovaný text opráv vo vzťahu k výrokom 2/,3/,5 (k textu opravy vzhľadom na charakter výrok 1/ ako hodnotiace úsudku nie je potrebné sa ďalej vyjadrovať) zodpovedá ustanoveniam Tlačového zákona (požadovaný text opráv obsahuje najmä popis nepravdivého skutkového tvrdenia, konštatovanie, že skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie pravdivého skutkového tvrdenia) a tieto rovnako sledujú účel práva na opravu v zmysle Tlačového zákona. Namietané skutkové tvrdenie môže žiadateľ citovať a vtedy je popis jednoznačný. Namietané skutkové tvrdenie môže však žiadateľ popísať aj inak obšírnejšie a môže ho dokonca aj parafrázovať. Ak teda žalobca nepravdivé skutkové tvrdenia v žiadosti o opravu popísal viacerými slovami ako je samostatné nepravdivé skutkové tvrdenie (čo je aj daný prípad pri výrokoch 2/,5/) neznamená to, že takéto znenie opravy nemá náležitosti v zmysle § 7 ods. 3 Tlačového zákona keď je dôležité len to, že popis identifikuje konkrétne skutkové tvrdenie alebo konkrétne skutkové tvrdenia čo v danom prípade splnené bolo.
16.2. Nadovšetko odvolací súd zastáva názor, že ak by ak súčasťou žiadosti o opravu boli aj hodnotiace úsudky, ospravedlnenia žiadateľa o uverejnenie opravy (čo nie je daný prípad), t.j. ak by návrh znenia opravy nezodpovedal svojím obsahom opravovanému nepravdivému skutkovému tvrdeniu, vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinný v zmysle § 7 ods. 5 Tlačového zákona dohodnúť so žiadateľom znenie návrhu opravy, nakoľko oprava nepravdivého skutkového tvrdenia je opravou vydavateľa alebo tlačovej agentúry. Predmetná Dohoda v zmysle tlačového zákona prichádza do úvahy najmä vtedy, ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom nepravdivému skutkovému tvrdeniu, ktoré má byť opravené, napr. ak obsahuje ospravedlnenie, či hodnotiace úsudky žiadateľa o uverejnenie opravy. Uvedený právny názor vychádza z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu rozsudok sp. zn. 9Co/411/2011 zo dňa 21.2.2013, rozsudok 9Co/280/2011 zo dňa 27.10.2011, ktorý rozsudok bol preskúmavaný na základe dovolania žalovaného Najvyšším súdom SR, ktorý Uznesením sp. zn. 7Cdo/33/2012 zo dňa 20.6.2012 dovolanie odmietol a preto nie je dôvod aby sa odvolací súd od uvedeného právneho názoru odchýlil.
17. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalovaný ako vydavateľ periodickej tlače uverejnil dňa 25.1.2018 v 4.čísle týždenníka Z. článok s názvom „Ako sa Horná Nitra pripravuje na koniec baníctva“, ktorý obsahuje vo výrokoch 2/,3/,4/,5/ nepravdivé skutkové tvrdenia, ktorých opravu žalobca žiadal v žiadosti o opravu a ktoré sa týkajú žalobcu ako právnickej osoby. Zároveň dospel k záveru, že žalobca dodržal prekluzívne lehoty v zmysle § 7 ods. 2, § 10 ods. 3 citovaného Tlačového zákona a že v danom prípade nebol splnený ani jeden z taxatívnych dôvodov uvedených v ustanovení § 7 ods. 6 tlačového zákona, kedy vydavateľ nie je povinný uverejniť opravu. Rovnako odvolací súd dospel záveru, že v prípade uverejneného výroku 1/ tento obsahuje hodnotiaci úsudok na ktorý výrok sa potom ustanovenia zákona o Tlačovej oprave nevzťahujú.
18. Odvolací súd vzhľadom na uvedené závery napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 O.s.p. zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia t.j. uložil žalovanému povinnosť v prípade výrokov 2/,3/,4/,5/ najbližšom printovom vydaní týždenníka Z. uverejniť spôsobom podľa § 7 ods. 5 zákona Tlačového zákona opravu a vo zvyšnej časti žalobu t.j. uverejnenie opravy výroku 1/ ako nedôvodnú zamietol.
19. Záverom odvolací súd len dodáva, že je dôvodná námietka žalobcu o prekvapivosti rozhodnutia a porušenia jeho práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie zmenil svoje vyslovené predbežné právne posúdenie bez akejkoľvek novej argumentácie k tejto otázke. Odvolací súd má zato, že prípadnej prekvapivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie sa ten v koho neprospech rozhodnutie bolo vydané môže čeliť včas podaným odvolaním k čomu aj zo strany žalobcu došlo. Tento nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie napravil odvolací súd v odvolacom konaní a to postupom keď bolo nariadené odvolacie pojednávanie a aj samotným rozhodnutím vo veci samej v zmysle § 388 C.s.p., keď mal zato, že nie je daný dôvod na zrušenie veci v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C. s.p.
Stručný komentár:
Zverejňovanie správ na internetových portáloch, resp. v online prostredí sa nepovažuje za vydávanie periodickej tlače. Rovnako ani osoba, ktorá prevádzkuje webový portál sa nepovažuje na účely tlačového zákona za vydavateľa periodickej tlače. Periodická tlač je definovaná v tlačovom zákone ako noviny, časopisy alebo iná tlač, vydávaná pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave, najmenej dvakrát v kalendárnom roku. Z dikcie tlačového zákona (jeho jazykového výkladu) vyplýva, že za periodickú tlač možno podľa platnej právnej úpravy považovať výlučne periodikum, ktoré je vydávané v tlačenej forme. Tlačový zákon sa nevzťahuje na elektronické verzie novín ani na spravodajské internetové portály.
Vymedzenie pôsobnosti tlačového zákona je mimoriadne dôležité, pretože od neho závisí použitie inštitútov ako sú napr. právo na opravu, právo na odpoveď atď.
V tejto súvislosti možno považovať takto vymedzenú pôsobnosť tlačového zákona za zastaralú a nekorešpondujúcu s realitou súčasnej modernej doby, kedy sa webové stránky stávajú navštevovanejšími a čitanejšími ako sú klasické noviny. Ťažko obhájiteľná je najmä skutočnosť, že na online spravodajské platformy sa nevzťahujú rovnaké podmienky ako na ich tlačený náprotivok, čo vytvára nerovnocenné postavenie len z dôvodu formy publikovania. Pritom z účelu jednotlivých inštitútov tlačového zákona vyplýva, že relevantný je práve obsah šírených informácií prostredníctvom médií (právo na opravu, právo na odpoveď, právo na dodatočné oznámenie) a ochrana iných významných hodnôt typických pre novinárske remeslo (ochrana zdroja a obsahu informácií).
Myslím, že úplne opodstatnene a legitímne sa môže osoba dotknutá článkom na internete pohoršovať, že jej zákon nepriznáva napríklad právo na opravu, pričom internet je omnoho viac dostupnejší a hromadnejší ako tlač. Nehovoriac o tom, že niektoré (ak nie všetky) vydavateľstvá prevádzkujú paralelne tlačené noviny (časopisy) a internetové spravodajstvo s rovnakým obsahom – aký význam potom má to, že sa dotknutá osoba domôže opravy v tlačenej verzii a vo vzťahu k elektronickej verzii na opravu nemá zákonný nárok.
Právna úprava by si v tomto smere vyžadovala výraznú reformu aj vo vzťahu k online spravodajstvu, ktoré nie je explicitne regulované
Alebo sa môžeme inšpirovať Českou republikou, kde ústavný súd zrovnoprávnil tlačoviny a internet prostredníctvom judikatúry, keď vyslovil, že právo na odpoveď a dodatočné oznámenie môže uplatniť aj osoba, ktorá sa stala predmetom správ na internete (viac k téme odporúčam článok: KOCHAN, R. Právo na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie – od tlačoviny k internetu. In: Bulletin slovenskej advokácie, č. 12/2021 – dostupné aj online na www.sak.sk).
Celý text rozhodnutia je dostupný TU.
Spracovanie právnej vety, výňatok z odôvodnenia a komentár: Tomáš Čentík
