Skutočnosť, že valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodlo o vylúčení spoločníka zo spoločnosti, hoci v písomnej pozvánke takýto bod programu nebol uvedený a nebol ani dodatočne zaradený do programu so súhlasom všetkých spoločníkov, zakladá bez ďalšieho dôvod na určenie neplatnosti takéhoto rozhodnutia súdom.
Pozvánka musí obsahovať návrh programu konania valného zhromaždenia. Z uvedeného je zrejmé, že program valného zhromaždenia musí byť spoločníkom oznámený vopred, a to v rovnakej lehote, aká sa vyžaduje na zvolanie valného zhromaždenia. To znamená, že zaradiť nový bod programu nemožno bez súhlasu všetkých spoločníkov. Pokiaľ k takejto zmene programu valného zhromaždenia dôjde a valné zhromaždenie napriek tomu prijme v tomto bode rozhodnutie, sú dané zákonné predpoklady pre postup podľa § 131 ods. 1 OBZ.
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1. januára 2002, sp. zn. 1 Obo 154/02 - in: Zo súdnej praxe 4/2003, str. 116)
zdroj: pixabay.com
Z odôvodnenia rozhodnutia:
Dňa 27. júla 1995 sa konalo valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti A., s.r.o. P., ktoré okrem iného prijalo uznesenie o vylúčení jedného zo spoločníkov zo spoločnosti podľa § 121 ods. 1 v spojení s § 113 ods. 2 až 4 OBZ, pretože si nesplnil svoju povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti. Toto rozhodnutie bolo prijaté bez toho, aby bolo rokovanie o prípadnom vylúčení spoločníka výslovne zaradené do programu, ktorý bol uvedený v písomnej pozvánke. Vylúčený spoločník preto podal proti spoločnosti žalobu o určenie neplatnosti tohto uznesenia valného zhromaždenia pre rozpor so zákonom ( § 129 ods. 1 OBZ).
Krajský súd, ktorý vo veci konal ako súd prvého stupňa podľa § 9 ods. 3 písm. c) bod 1 OSP (v znení platnom v čase začatia konania), rozsudkom z 3. decembra 2001 jeho žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného o jeho vylúčení zo spoločnosti zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na valnom zhromaždení žalovaného, ktoré sa konalo dňa 10. apríla 1995, prijali spoločníci žalovaného rozhodnutie, ktorým schválili príplatkovú povinnosť spoločníkov na krytie straty za rok 1994 v zmysle čl. 23 spoločenskej zmluvy. Valné zhromaždenie zároveň schválilo termín splatenia príplatku. Žalobca sa uvedeného valného zhromaždenia nezúčastnil, jeho právny zástupca sa ospravedlnil z neúčasti na valnom zhromaždení. Žalobca doporučenými listami bol oboznámený s rozhodnutím valného zhromaždenia z 10. apríla 1995 o príplatkovej povinnosti na krytie straty spoločnosti za rok 1994. Listom z 26. apríla 1995 žalovaný oznámil žalobcovi predĺženie termínu na splnenie jeho príplatkovej povinnosti. Žalobca svoju povinnosť nesplnil. Zo zápisnice z valného zhromaždenia konaného 27. júla 1995 je zrejmé, že už pri hodnotení hospodárskej situácie spoločnosti k 30. júnu 1995 bolo konštatované, že žalobca si neplnil príplatkovú povinnosť na krytie strát spoločnosti za rok 1994 aj napriek tomu, že pôvodný termín bol 18. apríla 1995, na jej splnenie bol dodatočne vyzvaný listami konateľa spoločnosti z 20. apríla 1995 a 26. apríla 1995, a to pod hrozbou vylúčenia zo spoločnosti. Pod bodom 1 uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného bolo rozhodnuté o vylúčení žalobcu zo spoločnosti podľa ust. § 121 ods. 1 OBZ a čl. 10 písm. h) spoločenskej zmluvy. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je dôvod na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Rozhodnutie o vylúčení spoločníka z obchodnej spoločnosti v zmysle ust. § 121 ods. 1 OBZ v nadväznosti na ust. § 113 ods. 4 OBZ je v kompetencii valného zhromaždenia, a o tejto záležitosti mohlo valné zhromaždenie rozhodnúť aj pri prerokovaní hospodárskej situácie spoločnosti k 30. júnu 1995. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav, že programom valného zhromaždenia zvolaného na 27. júla 1995 bolo:
1) Hospodárska situácia spoločnosti k 30. júnu 1995,
2) Informácia o postupe VÚB Trnava v súvislosti s uplatňovaním záložného práva,
3) Rôzne.
Správne tiež zistil, že valné zhromaždenie spoločnosti A., s.r.o. rozhodlo o vylúčení žalobcu zo spoločnosti žalovaného na valnom zhromaždení 27. júla 1995, čo jednoznačne vyplýva zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného konaného 27. júla 1995. Poukázal na ust. § 129 ods. 1 OBZ, ktorý určuje, že termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom najmenej 15 dní pred dňom jeho konania, a to písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podľa § 131 ods. 1 OBZ môže každý spoločník spoločnosti požiadať do troch mesiacov súd, aby vyslovil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, pokiaľ je v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou, prípadne so stanovami. Z uvedených ustanovení Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že program valného zhromaždenia musí byť spoločníkom oznámený vopred, a to v rovnakej lehote, aká sa vyžaduje na zvolanie valného zhromaždenia. To znamená, že zaradiť nové veci do programu valného zhromaždenia nemožno bez súhlasu všetkých spoločníkov. Tvrdí preto, že uznesenie valného zhromaždenia žalovaného z 27. júla 1995 je v rozpore s ust. § 129 ods. 1 OBZ, pretože valné zhromaždenie 27. júla 1995 rozhodlo o veci, ktorá nebola na programe tohto valného zhromaždenia. Uviedol tiež, že okrem toho, že napadnuté uznesenie je nezákonné, neboli splnené ani zákonom vyžadované podmienky na jeho vylúčenie zo spoločnosti. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a rozhodnúť v súlade s podaným návrhom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP a rozsudok v napadnutej časti podľa § 220 ods. 1 OSP zmenil tak, že návrhu vyhovel v celom rozsahu.
Po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, hoci správne zistil skutkový stav. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o vylúčení žalobcu zo spoločnosti žalovaného, prijaté na valnom zhromaždení konanom dňa 27. júla 1995. Uvedená skutočnosť je zrejmá zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného z 27. júla 1995. Súd prvého stupňa správne zistil na základe vykonaného dokazovania, že programom valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zvolaného na 27. júla 1995 bolo:
1) hospodárska situácia spoločnosti k 30. júna 1995,
2) informácia o postupe VÚB Trnava v súvislosti s uplatňovaním záložného práva,
3) rôzne.
Správne tiež konštatoval, že valné zhromaždenie žalovaného konané 27. júla 1995 rozhodlo o vylúčení žalobcu z obchodnej spoločnosti žalovaného. Podľa § 129 ods. 1 OBZ valné zhromaždenie spoločnosti sa má uskutočniť v lehote určenej v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom najmenej 15 dní pred dňom jeho konania, a to písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú inak. Podľa § 131 ods. 1 OBZ každý spoločník, konateľ likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže požiadať súd, aby vyslovil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Podľa článku 12, bod 3 spoločenskej zmluvy, všetci spoločníci musia byť na valné zhromaždenie písomne pozvaní tak, aby pozvánku obdržali najneskôr 5 dní pred dňom konania valného zhromaždenia. Pozvánka musí obsahovať návrh programu konania valného zhromaždenia. Z uvedeného je zrejmé, že program valného zhromaždenia musí byť spoločníkom oznámený vopred, a to v rovnakej lehote, aká sa vyžaduje na zvolanie valného zhromaždenia. To znamená, že zaradiť nový bod programu nemožno bez súhlasu všetkých spoločníkov. Pokiaľ k takejto zmene programu valného zhromaždenia dôjde a valné zhromaždenie napriek tomu prijme v tomto bode rozhodnutie, sú dané zákonné predpoklady pre postup podľa § 131 ods. 1 OBZ. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného z 27. júla 1995 o vylúčení žalobcu zo spoločnosti žalovaného bolo prijaté v rozpore s ust. § 129 ods. 1 OBZ a spoločenskou zmluvou pre nedodržanie ustanovených formálnych náležitostí pri zvolávaní valného zhromaždenia, preto je v namietanom bode neplatné. Odvolací súd preto odvolaniu žalobcu vyhovel a zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že vyslovil neplatnosť uznesenia o jeho vylúčení ako spoločníka zo spoločnosti žalovaného, prijaté na valnom zhromaždení 27. júla 1995.
Z ustanovenia § 121 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva možnosť, aby si spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným v spoločenskej zmluve dohodli, že valné zhromaždenie spoločnosti môže uložiť jej spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad rámec ich vkladu. Pre prípad, že by spoločník takúto povinnosť nesplnil, a to ani v dodatočnej lehote napriek výzve pod hrozbou vylúčenia, zákon umožňuje spoločnosti postupovať rovnako ako pri omeškaní spoločníka s platením vkladu, teda valné zhromaždenie môže rozhodnúť o vylúčení spoločníka zo spoločnosti. Keďže ide nesporne o závažné rozhodnutie, bude zrejme namieste požiadavka, aby rokovanie o vylúčení spoločníka bolo uvedené v písomnej pozvánke, ak sa ňou valné zhromaždenie zvoláva, ako samostatný bod programu, prípadne môže byť zaradené do programu až priamo na valnom zhromaždení, ale potom iba so súhlasom všetkých spoločníkov. Ako vyplýva z komentovaného rozhodnutia, súd prvého stupňa prijal obranu žalovaného, že rozhodnutie o vylúčení spoločníka mohlo byť prijaté v rámci prejednávania hospodárskej situácie spoločnosti, ktoré bolo uvedené v pozvánke ako jeden z bodov programu. Odvolací súd sa však s jeho záverom nestotožnil a podmienil platnosť rozhodnutia o vylúčení spoločníka vopred oznámeným samostatným bodom programu.
Komentár:
V komentovanom rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatoval, že program valného zhromaždenia musí byť spoločníkom oznámený vopred, a to v rovnakej lehote, aká sa vyžaduje na zvolanie valného zhromaždenia. To znamená, že zaradiť nový bod programu na rokovanie valného zhromaždenia, t. j. hlasovanie a rozhodovanie o záležitosti, ktorá nebola uvedená v pozvánke na valné zhromaždenie, nemožno bez súhlasu všetkých spoločníkov. Pokiaľ k takejto zmene programu valného zhromaždenia dôjde a valné zhromaždenie napriek tomu prijme k tomuto bodu rozhodnutie, sú dané zákonné predpoklady pre postup podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. na napadnutie platnosti uznesenia valného zhromaždenia žalobou na súde.
Dôvodom neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia môže byť teda aj prijatie uznesenia o otázke, ktorá nebola zaradená do programu rokovania valného zhromaždenia v pozvánke na valné zhromaždenie.
V súlade s ustanovením § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“): „Termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.“ Z pozvánky musí byť zrejmé, kde, kedy, a najmä s akým programom sa uskutoční valné zhromaždenie.
Zákon ustanovuje, že valné zhromaždenie sa zvoláva na základe písomnej pozvánky. Keďže ide o ustanovenie dispozitívneho charakteru, spoločenská zmluva v môže určiť aj iný spôsob zvolania valného zhromaždenia (napr. elektronickými prostriedkami – e-mailom).
Pokiaľ ide o doručovanie pozvánky na valné zhromaždenie, na jej doručovanie nemožno aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku. Pokiaľ sa v spoločenskej zmluvy uvádza, že doručovanie sa má vykonať tak, aby spoločníci pozvánku „obdržali“, toto znenie nie je možné vykladať tak, že aj skutočne za každých okolností z hľadiska riadneho doručovania pozvánky táto sa aj skutočne fyzicky musí dostať do rúk spoločníka. Pri takomto výklade by spoločník mohol kedykoľvek zmariť konanie valného zhromaždenia, napr. tým, že zásielku odmietne prevziať, alebo neoznámi spoločnosti, na akej adrese sa zdržuje a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2007, sp. zn. 1 Obdo V 63/2005 – dostupné TU).
Podľa ustálenej judikatúry jedným z dôvodov na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môže byť aj nedodržanie postupu na zvolanie valného zhromaždenia určeného zákonom alebo spoločenskou zmluvou. O taký prípad nejde, ak písomná pozvánka bola zaslaná spoločníkovi v súlade so spoločenskou zmluvou poštou na ním udanú adresu jeho bydliska tak, aby ju dostal v určenej lehote pred konaním valného zhromaždenia, aj keď si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol. Uložením zásielky na pošte sa pozvánka dostala do dispozície spoločníka, čím bol naplnený postup pre zvolávanie valného zhromaždenia upravený spoločenskou zmluvou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, 5Obdo/2/2017 z 30.01.2018 – publikované v zbierke pod č. R87/2018 – dostupné TU).
Rozšírenie, resp. zmena programu valného zhromaždenia je spravidla možná, avšak len za súhlasu všetkých spoločníkov. Prejavom vôle spoločníka, vo vzťahu ku ktorému nebol dodržaný formálny postup o tom, že na jeho dodržaní netrvá, je však prípadná formálna chyba pri zvolávaní valného zhromaždenia zhojená (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Obdo V 30/2001). V opačnom prípade sa spoločníci vystavujú riziku možného napadnutia prijatých uznesení práve žalobou o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia už len z toho dôvodu, že spoločník nemal zachovanú lehotu na prípravu na valné zhromaždenie, pretože prerokovávaný bod nebol súčasťou pozvánky.
K možnosti rozhodovať na valnom zhromaždení aj o programe, ktorý nebol v pozvánke, je teda možné spraviť záver, že tento postup je prípustný, avšak iba v prípade, že na formálnych náležitostiach, t. j. na formálnom postupe ostatní spoločníci netrvajú. Tento prejav vôle spoločníkov musí byť v zápisnici o valnom zhromaždení dostatočne zachytený, teda urobí sa tak, aby bolo z neho jednoznačne zrejmé, že všetci spoločníci s týmto postupom súhlasia.
Významné je to najmä v tom prípade, ak sa nevyžaduje kvórum (t. j. najnižší počet spoločníkov, ktorý je potrebný na prijatie určitého rozhodnutia) pre uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia. Spoločník, ktorému je doručená pozvánka s určitým program valného zhromaždenia sa totiž vzhľadom na jednotlivé body programu môže rozhodnúť, že sa valného zhromaždenia nezúčastní, pretože sa majú prejednávať otázky, ktoré z pohľadu jeho záujmov nie sú relevantné, pričom dôjde k odhlasovaniu takých bodov, s ktorými by inak nesúhlasil a hlasoval by proti. Alebo sa zúčastní valného zhromaždenia, ale pre absenciu určitého bodu programu v pozvánke nebol na jeho prejednávanie pripravený, t. j. nemohol si zabezpečiť dostatočné informácie pre vyhodnotenie správnosti rozhodnutia a jeho dopady na spoločnosť. Preto je logické, že nedostatok pozvánky je možné zhojiť jedine súhlasom všetkých spoločníkov.
Tento záver možno vyvodiť aj z ustanovenia § 129 ods. 1 ObchZ, zmyslom ktorého je ochrana záujmov spoločníkov v tom, aby každý z nich mal reálnu možnosť zúčastniť sa na valnom zhromaždení a uplatniť svoje základné právo. Týmto sa má zabezpečiť najmä to, aby každý spoločník mal možnosť v primeranej lehote dozvedieť sa o konaní valného zhromaždenia, rozhodnúť sa, či sa na ňom zúčastní, prípadne sa na rokovanie pripraviť.
Právna úprava totiž predpokladá, že väčšinu svojich práv (právo hlasovať na valnom zhromaždení, právo kontroly, právo na informácie) realizuje spoločník na valnom zhromaždení. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa spoločník o konaní valného zhromaždenia riadne a včas dozvedel a hlavne, aby sa dozvedel o programe, ktorý má byť predmetom rokovania valného zhromaždenia.
Na základe vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že ak bol na valnom zhromaždení prerokovaný bod, ktorý nebol súčasťou programu obsiahnutého v pozvánke na valné zhromaždenie a tomto bode hlasovalo a prijalo valné zhromaždenie rozhodnutie, tak súdna prax na túto skutočnosť hľadí ako na dôvod, na základe ktorého možno vysloviť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia. Dôvodom na vyslovenie neplatnosti bude rozpor so zákonom, konkrétne s § 129 ods. 1 ObchZ (obdobne § 184 ods. 4 ObchZ pri akciovej spoločnosti), ktorý ustanovuje, že termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote stanovenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. O záležitostiach, ktoré neboli na programe valného zhromaždenia uvedeného v pozvánke, nemôže valné zhromaždenie rozhodovať, s výnimkou, ak sú prítomní všetci spoločníci a tento postup schvália.
Spracovanie a komentár k rozhodnutiu: Tomáš Čentík, 29. apríl 2020
Ilustračné foto: pixabay.com
Vzor citácie: ČENTÍK, T.: Nesúlad pozvánky a predmetu valného zhromaždenia z pohľadu (ne)platnosti uznesenia valného zhromaždenia. Publikované 7. mája 2020. Dostupné na http://www.ulpianus.sk/judikatura-s-komentarom/nesulad-pozvanky-a-predmetu-valneho-zhromazdenia-z-pohladu-neplatnosti-uznesenia-valneho-zhromazdenia/. ISSN:2644-528X
