I. Základným pravidlom, ktorým sa riadi cestná premávka, je pravidlo prednosti v jazde. To pravidlo spočíva v povinnosti účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel zmeniť smer jazdy alebo rýchlosť jazdy. Obžalovaný pritom podľa názoru odvolacieho súdu vstúpil do križovatky až potom, čo sa presvedčil, že vozidlá idúce po hlavnej ceste nebudú musieť zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Venoval zvýšenú pozornosť vjazdu do križovatky práve z pohľadu predídenia vzniku možných nehôd aj vzhľadom na povahu tejto križovatky (hlavnej cesty a účelovej komunikácie).
II. Zároveň platí to, že vodič, ktorý dáva prednosť v jazde vozidlám na hlavnej ceste, nemusí dať prednosť absolútne všetkým vozidlám, ktoré v ľubovoľnej vzdialenosti vidí, ale len tým, ktoré sú tak blízko, že vojdením do križovatky by im vyvolal nebezpečenstvo nutnej náhlej zmeny smeru alebo rýchlosti jazdy. Vodič na základe svojich skúseností v podstate len odhaduje, ktoré vozidlo je ešte v dostatočnej vzdialenosti, že mu umožňuje vojsť na hlavnú cestu, a ktoré už mu to neumožňuje. Pri tejto svojej úvahe však vychádza z rýchlosti, ktorá je na danom úseku zákonom povolená.
III. Vo všeobecnosti taktiež platí, že ak vodič (účastník cestnej premávky) prekračuje rýchlosť, musí si byť vedomý, že jednak zabraňuje ostatným účastníkom cestnej premávky dodržať predpisy (napr. dať mu prednosť v jazde v súlade s pravidlami cestnej premávky), a jednak si sám sebe znemožňuje zabrániť dopravnej nehode.
IV. Naopak to bol poškodený, kto mal možnosť zrážke zabrániť, a to v situácií, ak by nepredbiehal v úseku, kde je to zakázané, s vysokým prekročením maximálne dovolenej rýchlosti jazdy v obci pred ním jazdiace vozidlo zn. Audi, ktoré sa pohybovalo rýchlosťou cca 50 až 55 km/h. Poškodený na začiatku reakcie na obžalovaného podľa znalca jazdil (počiatočnou) rýchlosťou minimálne 97 km/h, pričom takýto záver podporuje graficky zadokumentovaný tachometer motocykla po zrážke, ktorý sa „zasekol“ na rýchlosti 90 km/h, keď poškodený pred zrážkou ešte brzdil.
V. Od účastníka cestnej premávky nemožno očakávať, že prispôsobí svoje správanie tomu, ak sa po hlavnej ceste v obci pohybuje motocyklista „pretekárskou rýchlosťou“ - temer raz takou rýchlosťou, ako je najvyššia dovolená rýchlosť jazdy, čo prakticky neumožňuje ostatným účastníkom cestnej premávky bezpečne používať vozovku za účelom prepravy po nej. Obec nie je „pretekárskou dráhou“. Takéto porušenia dopravných predpisov zbavujú poškodeného jeho práva očakávať, že iní účastníci cestnej premávky budú reagovať tak, že mu dajú prednosť.
(rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/90/2020 z 09. novembra 2020)
zdroj: pixabay.com
Z odôvodnenia:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný S. K. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože dňa 30. júna 2018 v čase asi okolo 15.00 hodiny viedol po účelovej komunikácii, vedúcej od lazov Q. v X. N. C., okres Prievidza, motorové vozidlo značky KIA Rio evidenčné číslo P pričom v kilometri 25,17 v Obci N. C., pri vychádzaní z tejto účelovej komunikácie na hlavnú cestu 11/574, pri odbočovaní vpravo, smerom na Ilavu nedal prednosť v jazde motocyklistovi Mgr. Z. Z. idúcemu na motocykli Kawasaki evidenčné číslo S po tejto hlavnej ceste, smerom od Ilavy do Prievidze, ktorý v tom čase predchádzal iné motorové vozidlo jazdiace rovnakým smerom, čím obžalovaný porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 20 ods. 1 a § 21 ods. 1 Zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho došlo k zrážke ich motorových vozidiel, pri ktorej motocyklista Mgr. Z. Z. utrpel zranenia - zlomeninu dolnej časti stehnovej kosti vľavo (otvorená), zlomeninu jabĺčka vľavo (otvorená s posunutím kostných úlomkov), vykĺbenie ľavého kolena (zadné, úplné) a tržne zmliaždené rany oboch kolien s predpokladanou dobou liečby a sťažením obvyklého spôsobu života v trvaní 7 - 8 mesiacov.
Bol za to odsúdený podľa §§ 157 ods. 2, 38 ods. 3 a 36 písm. j) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa §§ 49 ods. 1 písm. a) a 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 13 mesiacov. Podľa §§ 61 ods. 2, 38 ods. 3 a 36 písm. j) Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 12 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obžalovaný odvolanie, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Odvolanie smerovalo proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a odvolaním napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení skutku a chybnom rozhodnutí o vine. Od začiatku trestného stíhania tvrdí, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil poškodený Mgr. Z. Z., ktorý opakovaným a mimoriadne závažným spôsobom porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke. Vedel, že bol povinný dať prednosť vozidlám pohybujúcim sa na hlavnej ceste a pred výjazdom na hlavnú cestu preto zastavil. Pozrel sa vpravo a videl, že po hlavnej ceste smerom od Ilavy ide v pravom jazdnom pruhu osobný automobil a ľavý jazdný pruh, do ktorého mienil vojsť, je voľný. Pozrel sa vľavo a keďže ani z tejto strany neprichádzalo žiadne vozidlo, začal pomaly vychádzať na hlavnú cestu. Vtedy sa náhle spoza osobného vozidla prichádzajúceho sprava objavil motocykel, ktorý sa priblížil vysokou rýchlosťou tak, že nemal možnosť už reagovať a došlo k prudkému nárazu - k zrážke. Náraz bol mimoriadne silný, pretože jeho vozidlo bolo posunuté o 1-2 metre dozadu, aktivovali sa oba predné airbagy a vozidlo bolo tak poškodené, že muselo byť odpísané. Zo znaleckého posudku Ing. O. a jeho dodatkov je celkom najdôležitejšie zistenie, že poškodený jazdil na motocykli v okamihu, keď začal reagovať na situáciu a brzdiť, rýchlosťou cca 103 km/h. Poškodený predbiehal vozidlo zn. Audi, ktoré viedol svedok U. v bezprostrednej blízkosti križovatky, ktorá bola označená dopravnou značkou P-8 (hlavná cesta) a P-15, ktorá znázorňuje križovatku a jej tvar. Z tejto dopravnej značky je zrejmé, že ide o križovatku, kde sa hlavná cesta kríži dokonca až s tromi vedľajšími cestami. Poškodený porušil ustanovenia §§ 15 ods. 5 písm. g) a 16 ods. 4 Zák. č 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keď enormne a v krátkom čase zrýchlil tak, že prekročil maximálne povolenú rýchlosť v obci o viac ako 100 %, a aj predbiehal na zakázanom mieste - v blízkosti križovatky. Tieto jeho hrubé porušenia boli jedinou príčinou dopravnej nehody, ktoré však súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku „bagatelizoval“. Naopak on ako vodič zachoval všetku potrebnú opatrnosť. Nemohol predpokladať, že spoza sprava prichádzajúceho vozidla Audi vyrazí obrovskou rýchlosťou motocykel poškodeného. Ak by poškodený jazdil dovolenou rýchlosťou v obci a nepredchádzal v križovatke, k dopravnej nehode by nedošlo. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol o jeho oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného pri splnení všetkých zákonných podmienok, obhajca obžalovaného navrhol napadnutý rozsudok v zmysle písomného návrhu zrušiť aj podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. Prítomný prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a dospel k takému záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba a ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o výrok o vine, odvolací súd dospel v rámci svojej prieskumnej povinnosti a odvolacích námietok obžalovaného, majúcich relevantnú oporu vo vykonanom dokazovaní, k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o vine nemožno považovať za správne.
V prvom rade odvolací súd uvádza, že základným pravidlom, ktorým sa riadi cestná premávka, je pravidlo prednosti v jazde. To pravidlo spočíva v povinnosti účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel zmeniť smer jazdy alebo rýchlosť jazdy. Obžalovaný pritom podľa názoru odvolacieho súdu vstúpil do križovatky až potom, čo sa presvedčil, že vozidlá idúce po hlavnej ceste nebudú musieť zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Venoval zvýšenú pozornosť vjazdu do križovatky práve z pohľadu predídenia vzniku možných nehôd aj vzhľadom na povahu tejto križovatky (hlavnej cesty a účelovej komunikácie).
Zároveň platí to, že vodič, ktorý dáva prednosť v jazde vozidlám na hlavnej ceste, nemusí dať prednosť absolútne všetkým vozidlám, ktoré v ľubovoľnej vzdialenosti vidí, ale len tým, ktoré sú tak blízko, že vojdením do križovatky by im vyvolal nebezpečenstvo nutnej náhlej zmeny smeru alebo rýchlosti jazdy. Vodič na základe svojich skúseností v podstate len odhaduje, ktoré vozidlo je ešte v dostatočnej vzdialenosti, že mu umožňuje vojsť na hlavnú cestu, a ktoré už mu to neumožňuje. Pri tejto svojej úvahe však vychádza z rýchlosti, ktorá je na danom úseku zákonom povolená.
Vo všeobecnosti taktiež platí, že ak vodič (účastník cestnej premávky) prekračuje rýchlosť, musí si byť vedomý, že jednak zabraňuje ostatným účastníkom cestnej premávky dodržať predpisy (napr. dať mu prednosť v jazde v súlade s pravidlami cestnej premávky), a jednak si sám sebe znemožňuje zabrániť dopravnej nehode.
Odvolací súd na verejnom zasadnutí zopakoval veľmi podstatný dôkaz, ktorý už bol vykonaný aj súdom prvého stupňa - oboznámil časť záverov znaleckého posudku znalca Ing. E. O., CSc. z odboru cestná doprava.
Z takto opakovaného dokazovania vyplýva, že na začiatku reakcie poškodeného Mgr. Z. Z. (motocyklistu) na dopravnú situáciu tento jazdil (počiatočnou) rýchlosťou cca 103 km/h, tzn. 97 až 109 km/h v tolerančnom rozpätí výpočtu 5%. V momente nárazu motocykla do vozidla obžalovaného mal motocykel nárazovú rýchlosť cca 87 km/h, tzn. 82 až 92 km/h v tolerančnom rozpätí výpočtu 5%.
Aj z pohľadu vyššie uvedeného obžalovaný nebol povinný prispôsobiť svoju techniku a spôsob jazdy skutočnosti, že poškodený prichádzajúci z jeho pravej strany po istý čas aj v zákryte pred ním idúceho vozidla zn. Audi, ktoré bolo len o niečo nižšie ako výška sedadla motocykla a výška motocyklistu jazdiaceho na ňom a ktoré jazdilo taktiež v pravom jazdnom pruhu, náhle a v krátkom čase začne predbiehací manéver a prekročí maximálne dovolenú rýchlosť jazdy v obci, a to dokonca v mieste, kde je predchádzanie zakázané. Obžalovaný nemohol predvídať a vidieť, že poškodený jazdí s vysokým prekročením dovolenej rýchlosti jazdy, resp. že pred zrážkou dokonca zrýchľuje, čím skracuje čas, počas ktorého ho môže iný účastník cestnej premávky registrovať, pretože tú istú dráhu prejde za podstatne kratší čas. Obžalovaný preto neporušil zákonnú povinnosť „dať prednosť v jazde“.
Odvolací súd je preto toho názoru, že technika a spôsob jazdy obžalovaného boli správne a nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom dopravnej nehody.
Naopak to bol poškodený Mgr. Z. Z., kto mal možnosť zrážke zabrániť, a to v situácií, ak by nepredbiehal v úseku, kde je to zakázané, s vysokým prekročením maximálne dovolenej rýchlosti jazdy v obci pred ním jazdiace vozidlo zn. Audi, ktoré sa pohybovalo rýchlosťou cca 50 až 55 km/h. Poškodený na začiatku reakcie na obžalovaného podľa znalca jazdil (počiatočnou) rýchlosťou minimálne 97 km/h, pričom takýto záver podporuje graficky zadokumentovaný tachometer motocykla po zrážke, ktorý sa „zasekol“ na rýchlosti 90 km/h, keď poškodený pred zrážkou ešte brzdil.
Od účastníka cestnej premávky nemožno očakávať, že prispôsobí svoje správanie tomu, ak sa po hlavnej ceste v obci pohybuje motocyklista „pretekárskou rýchlosťou“ - temer raz takou rýchlosťou, ako je najvyššia dovolená rýchlosť jazdy, čo prakticky neumožňuje ostatným účastníkom cestnej premávky bezpečne používať vozovku za účelom prepravy po nej. Obec nie je „pretekárskou dráhou“.
Znalec tiež zistil, že ak by poškodený v momente, keď videl vchádzať do hlavnej cesty obžalovaného, jazdil maximálne dovolenou rýchlosťou jazdy v obci (50 km/h) a na vojdenie obžalovaného na hlavnú cestu by reagoval brzdením, mal možnosť pred miestom zrážky zastaviť a k zrážke by nedošlo.
Príčinou dopravnej nehody bolo správanie sa poškodeného ako účastníka cestnej premávky, ktorý porušil ustanovenia §§ 15 ods. 5 písm. g) a 16 ods. 4 Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Podľa § 15 ods. 5 písm. g) zákona pred bodkočiarkou vodič nesmie predchádzať pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky. Podľa § 16 ods. 4 zákona vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h, a ak ide po diaľnici v obci najviac 90 km/h.
Takéto porušenia dopravných predpisov podľa názoru odvolacieho súdu zbavujú poškodeného jeho práva očakávať, že iní účastníci cestnej premávky budú reagovať tak, že mu dajú prednosť.
O zistenia znalca vyplynuvšie z opakovaného dokazovania (ním najnižšie vypočítané rýchlosti motocykla poškodeného) odvolací súd zároveň upravil inak správne zistený skutok uvedený v obžalobe v kontexte svojho rozhodnutia uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to aj v tej časti, že obžalovaný neporušil, ale (podľa obžaloby) mal porušiť ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 20 ods. 1 a § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď mal nedať prednosť v jazde poškodenému - motocyklistovi Mgr. Z. Z..
Keďže obžalovanému nebola preukázaná žiadna z foriem zavinenia podľa §§ 15 a 16 Tr. zák., rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Celý text rozhodnutia je dostupný TU.
Spracovanie právnej vety a výňatok z odôvodnenia: Tomáš Čentík
