ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Z textácie § 258 ods. 1 CSP vyplýva, že v súvislosti s výsluchom svedka má svedok nárok na svedočné, ktoré pozostáva z vynaložených hotových výdavkov spojených s jeho výsluchom. Oproti právnej úprave v § 139 ods. 1 OSP sa v rámci svedočného už nespomína náhrada za stratu úšlého zárobku, čo nasvedčuje záveru, že svedkovi sa už podľa novej procesnej úpravy nepriznáva náhrada za stratu ušlého zárobku. Napriek tejto výslovnej právnej úpravy sa v rozhodovacej praxi možno stretnúť s opačným prístupom, ktorý sa opiera o znenie vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len "Spravovací poriadok"). Konkrétne ide o ustanovenia § 72 až 75 Spravovacieho poriadku. S týmto prístupom nemožno celkom súhlasiť, keďže z právnej úpravy celkom jasne vyplýva, že v rámci svedočného sa rozlišuje medzi hotovými výdavkami a stratou na zárobku, pričom CSP zreteľne upustil od kategórie ušlého zárobku. Navyše Spravovací poriadok je iba podzákonný právny predpis, ktorý nemôže ísť nad rámec toho čo je ustanovené zákonom (musí byť v medziach zákona, resp. upravovať to, čo je už v zákone obsiahnuté detailnejším vykonávacím spôsobom). V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že Spravovací poriadok upravuje iba výpočet straty na zárobku, avšak toto právo svedkovi nepriznáva. Ide preto iba o legislatívnu nedôslednosť, ktorá spočíva v tom, že Spravovací poriadok nebol v tomto smere uvedený do súladu s novou procesnou úpravou.