Civilný sporový poriadok

§ 419 (Prípustnosť dovolania)

TRETIA HLAVA

DOVOLANIE

Prípustnosť dovolania

§ 419

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dôvodová správa k zákonu č. 160/2015 Z.z.:

V navrhovanej právnej úprave prípustnosti tohto konania sa vypustila požiadavka právoplatnosti napádaného rozhodnutia kvôli plynutiu lehôt pre každú sporovú stranu inak, t.j. od doručenia rozhodnutia. Vyriešili sa tým aplikačné problémy v prospech sporovej strany, ktorá presne vie, kedy začína a končí lehota na podanie dovolania, teda plynutie lehoty už nebude viazané na moment tzv. absolútnej právoplatnosti, teda moment vyznačenia doložky právoplatnosti, ktorý je závislý na doručení všetkých subjektov vystupujúcich na obidvoch procesných stranách.

Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201111.07.2023 o 14:42:16Reagovať
Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie návrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými slovami, nedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ uplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu. Takto by totiž nastala celkom absurdná situácia, kedy by dovolací súd preskúmaval rozsudok odvolacieho súdu (teda jeho zákonnú správnosť a spravodlivosť), hoci by však tento odvolací súd nemal žiaden dôvod, pre ktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola známa (zrejmá), pretože ju dovolateľ nepoužil a „vyčkal“ by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale aj materiálne, teda obsahovo vecne (argumentačne), čo znamená, že dovolateľ môže v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietol už v rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím súdom v jeho neprospech. Dovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho konania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu urobiť mohol, a tak poskytol príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť. (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 8Cdo/90/2019, sp.zn. 4Cdo/40/2019, sp.zn. 4Cdo/167/2019, sp.zn. 4Cdo/110/2018).
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201101.02.2023 o 09:59:10Reagovať
"Ak najvyšší súd odmietne dovolanie v dôsledku nesprávnej interpretácie jeho skutočného obsahu, zamedzí tak sťažovateľovi prístup k dovolaciemu súdu, v dôsledku čoho zasiahne do jeho základného práva na súdnu ochranu." I. ÚS 415/2022 _________ "Ak sa dovolací súd nevysporiada s riadne nastolenou právnou otázkou, ktorej vyriešenie môže ovplyvniť výsledok sporu, uvedený nedostatok zaťažuje jeho napadnuté uznesenie vadou arbitrárnosti." II. ÚS 241/2022 _________ "Úlohou najvyššieho súdu je dôsledné skúmanie obsahu odôvodnenia podaného dovolania vo väzbe na rationes decidendi napadnutého odvolacieho rozhodnutia (I. ÚS 336/2019) s následným záverom, či možno z dovolania vyabstrahovať právnu otázku podľa § 421 CSP, (a) či od tejto otázky záviselo napadnuté rozhodnutie a (b) či ide o otázku, ktorá napĺňa niektoré z písmen a) až c) v § 421 ods. 1 CSP (I. ÚS 336/2019). Ide o to pokúsiť sa autenticky porozumieť dovolateľovi – jeho textu ako celku, ale na druhej strane nemožno dotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Ide o dialóg, ale nie o právnu pomoc. Nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu dovolacej otázky (porov. Tiež Hlušák, M. Glosa k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 6/2017 zo 6. 3. 2017 In. Súkromné právo 3/2017, s. 129; Gešková, K. Glosa k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 158/2017 odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ‒ a/ako otázka zásadného právneho významu. In. Súkromné právo 4/2018, s. 170).“ III. ÚS 446/2022
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201122.07.2022 o 14:13:32Reagovať
Vybočením z pravidiel upravujúcich dovolacie konanie je postup dovolacieho súdu, ktorý pri posudzovaní prípustnosti dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci bez náležitého vymedzenia právnej otázky dovolateľom túto otázku vyabstrahoval z dovolania, pričom zároveň takto sformulovaná právna otázka nebola otázkou, na ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie, a dovolateľ ani len netvrdil, že sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola absentujúca otázka vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 291/2021 z 30. septembra 2021)
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201122.07.2022 o 14:12:12Reagovať
Pokiaľ dovolací súd, posudzujúc dovolanie podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), vyvodil jeho prípustnosť z § 420 písm. f) CSP a z tohto dovolacieho dôvodu rozhodnutie odvolacieho súdu aj zrušil napriek tomu, že dovolateľ v dovolaní explicitne uplatnil dôvody prípustnosti dovolania výlučne podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, takéto rozhodnutie vykazuje znaky svojvoľného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s princípom právnej istoty a ústavným imperatívom zakotveným v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 277/2021 z 30. septembra 2021)
Právnik od roku Reagovať