Civilný sporový poriadok
§ 351
(1) Navrhovateľ zodpovedá za škodu alebo inú ujmu, ktorá vznikla zabezpečením dôkazného prostriedku, ibaže by ku škode alebo inej ujme došlo aj inak.
(2) Právo podľa odseku 1 možno uplatniť žalobou na náhradu škody alebo inej ujmy do troch mesiacov odo dňa
a) zrušenia uznesenia o zabezpečení dôkazného prostriedku z dôvodu, že navrhovateľ nepodal žalobu vo veci samej
b) právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku,
c) právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku alebo
d) právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
(3) Zmeškanie lehoty podľa odseku 2 nemožno odpustiť.
(4) Právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy sa uspokojí zo zábezpeky zloženej navrhovateľom; ak táto zábezpeka nepostačuje na uspokojenie všetkých poškodených, súd ju rozdelí medzi nich pomerne. Povinnosť navrhovateľa nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky, nie je dotknutá.
(5) Po uspokojení nároku podľa odseku 1 zvyšnú časť zloženej zábezpeky súd vráti navrhovateľovi.
Dôvodová správa k zákonu č. 160/2015 Z.z.:
V tomto ustanovení sa zakotvuje objektívna zodpovednosť navrhovateľa za zabezpečenie tohto dôkazného prostriedku s prípustným liberačným dôvodom, ktorý spočíva v skutočnostiach, ktoré nastali tzv. vis maior (odsek 1).
Zavedenie objektívnej prekluzívnej lehoty troch mesiacov v odseku 2 je odôvodnené právnou istotou dotknutých subjektov a princípom procesnej ekonómie. Priznaná náhrada ujmy sa uhradí zo zloženej zábezpeky ak medzitým zábezpeka nebola vrátená. V takom prípade sa úspešný žalobca musí uspokojiť z iného majetku škodcu.
