Máte rezervovanú a vyplatenú dovolenku v krajine, v ktorej by mohla byť ohrozená Vaša bezpečnosť a život, o čom ste v čase objednania zájazdu ani len nemohli tušiť? Chcete takúto dovolenku stornovať a žiadať vrátenie plnej sumy peňazí? Ak áno, tak sa poďte spolu s nami pozrieť na možnosti, ktoré ponúka právny poriadok.
Vzhľadom na aktuálne udalosti vo svete vystupuje v súvislosti s dovolenkovým obdobím do popredia celkom zaujímavá otázka a to či možno zo strany objednávateľa zrušiť dovolenku z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie v cieľovej destinácii. Pod nepriaznivou bezpečnostnou situáciou budeme rozumieť závažné prekážky ako napríklad vojnové konflikty, príp. teroristické útoky, demonštrácie, občianske nepokoje, zvýšené pôsobenie prírodných živlov (napr. nadmerný výskyt hurikánov), ktoré sú objektívne spôsobilé ohroziť zdravie alebo život objednávateľa.
V kontexte nepriaznivej bezpečnostnej situácie a nárokov objednávateľa na zrušenie dovolenky a vrátenie ceny zájazdu je dôležité skúmať, či objednávateľ v čase zájazdu vedel, resp. mohol vedieť o tejto nepriaznivej situácii (či ho cestovná kancelária o tom informovala, príp. to bolo všeobecne známe) a či bol s touto situáciou uzrozumený a napriek tomu chcel podstúpiť toto riziko na vlastnú zodpovednosť. V týchto prípadoch možno polemizovať nad možnosťou zrušenia dovolenky objednávateľom a následným požadovaním vrátenia ceny zájazdu. V ostatných prípadoch by mala objednávateľovi prirodzene vzniknúť možnosť zrušiť zájazd a žiadať vrátenie ceny zájazdu bez akejkoľvek polemiky.
Posledne uvedená situácia nastáva v prípade, ak objednávateľ zájazdu v čase uzatvorenia zmluvy o obstaraní zájazdu (ďalej len „cestovná zmluva“) o nepriaznivej bezpečnostnej situácii nevedel a pri vynaložení náležitej starostlivosti ani nemohol pre informačný deficit vedieť alebo táto situácia nastala až po uzatvorení cestovnej zmluvy, resp. ak so všetkých okolností vyplýva, že o takúto dovolenku nemal záujem.
Relevantné právne predpisy, Občiansky zákonník (§ 741a - § 741k) a zákon č. 281/2001 Z.z. o o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zájazdoch“) sú v tejto otázke skúpe, resp. neposkytujú relevantnú odpoveď – z tohto dôvodu je potrebné aplikovať všeobecné právne inštitúty.
Je potrebné rozlišovať prípady či nepriaznivá bezpečnostná situácia existovala už v čase uzavretia cestovnej zmluvy alebo až po jej uzavretí. V prvom prípade možno uvažovať o neplatnosti cestovnej zmluvy. Rozlišovať ďalej môžeme neplatnosť relatívnu a absolútnu.
Relatívna neplatnosť môže byť daná podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak bola cestovná zmluva uzavretá v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a druhý účastník zmluvného vzťahu (cestovná kancelária) tento omyl vyvolal alebo o ňom musel vedieť. Objednávateľ totiž vychádza z logického predpokladu ako rozhodujúcej skutočnosti, že dovolenková destinácia, ktorá je predmetom zájazdu je bezpečná, nakoľko cieľom dovolenky je oddych, zotavenie, nabratie nových síl a pokoj, čo istotne nie je zlučiteľné s nepriaznivou bezpečnostnou situáciou ako sú napríklad teroristické útoky (pričom tejto skutočnosti si musí byť vedomá aj cestovná kancelária). Ak sa objednávateľ úspešne dovolá relatívnej neplatnosti vznikne mu nárok na vrátenie ceny zájazdu z titulu bezdôvodného obohatenia.
Absolútna neplatnosť zmluvy prichádza do úvahy podľa ustanovenia § 37 ods. 2 a § 39 OZ. Nemožnosť, resp. nedovolenosť plnenia spočíva v tom, že ak by cestovná kancelária mala zabezpečovať zájazd do nebezpečnej krajiny, mohlo by dôjsť teoreticky aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia (§ 284 a nasl. Trestného zákona). Takýto právny úkon (resp. jeho predmet) a jeho reálne plnenie je takisto v rozpore so zásadou neminem laedere (nikoho nepoškodzovať), ktorá znamená, že cestovná kancelária si má počínať tak, aby nedochádzalo ku škode na zdraví a majetku (prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ), t.j. jej povinnosťou je predchádzať ohrozeniu a porušeniu práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a zakladá nárok objednávateľa na vrátenie ceny zájazdu z titulu bezdôvodného obohatenia rovnako ako pri relatívnej neplatnosti.
Vznik nepriaznivej bezpečnostnej situácie po uzavretí cestovnej zmluvy nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale iné právne dôsledky spojené s aplikáciou ďalších právnych inštitútov odlišných od neplatnosti zmluvy.
Z obdobných dôvodov ako pri absolútnej neplatnosti možno uvažovať nad nemožnosťou plnenia podľa § 575 OZ (plnenie musí byť totiž dovolené a možné) – rozdiel spočíva v tom, že pri absolútnej neplatnosti ide o počiatočnú nemožnosť plnenia, ktorá spôsobuje, že právny úkon pre svoju neplatnosť nevyvoláva žiadne právne účinky predpokladané zákonom, pričom pri nemožnosti plnenia podľa § 575 OZ ide o následnú nemožnosť plnenia (po vzniku cestovnej zmluvy), pričom právny úkon je platný avšak spôsobuje zánik záväzku (cestovnej zmluvy). Za nemožnosť plnenia sa však nepovažuje prípad, ak plnenie možno uskutočniť až po dojednanom čase (§ 575 ods. 2 OZ) – v prípade zájazdu nebude táto výnimka aplikovateľná, nakoľko cestovná zmluva je svojou povahou tzv. fixná zmluva (§ 518 OZ), ktorá sa nemožnosťou plnenia automaticky zrušuje. Objednávateľ má v takom prípade právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré bude pozostávať zo zaplatenej ceny zájazdu.
Ďalším do úvahy pripadajúcim právnym prostriedkom je uplatnenie zodpovednosti za vady v zmysle ustanovenia § 499 a nasl. OZ – vychádza sa z toho, že cestovná kancelária zodpovedá za to, že zájazd bude spĺňať obvyklé vlastnosti (vrátane bezpečnosti miesta zájazdu) a bude uskutočniteľný v súlade s povahou a účelom cestovnej zmluvy, t.j. bude naplnený účel dovolenky (zájazdu). Nepriaznivá bezpečnostná situácia je svojou povahou neodstrániteľnou vadou, t.j. objednávateľ bude oprávnený uplatniť ako nárok zo zodpovednosti za vady buď (i) zrušenie zmluvy alebo (ii) výmenu zájazdu za iný kvalitatívne porovnateľný zájazd. V prípade zrušenia zmluvy má objednávateľ právo na vrátenie ceny zájazdu.
Aby cestovná kancelária predišla porušeniu svojej povinnosti poskytnúť zájazd riadne (t.j. najmä bezpečne) a s tým spojeným negatívnym následkom (zániku zmluvy pre nemožnosť plnenia alebo zodpovednosti za vady), mala by pristúpiť k náhradnému riešeniu, ktoré predpokladá § 741e OZ. Cestovná kancelária v takom prípade zmení cieľovú destináciu ako podstatnú podmienku zmluvy (pojem podstatná podmienka nie je definovaný – možno ním však rozumieť také podmienky, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie objednávateľa o kúpe zájazdu) a navrhne objednávateľovi zmenu cestovnej zmluvy. Následne má objednávateľ právo rozhodnúť, či so zmenou zmluvy súhlasí alebo či od zmluvy odstúpi bez zaplatenia zmluvných pokút; rozhodnutie objednávateľa musí písomne oznámiť cestovnej kancelárii v lehote určenej cestovnou kanceláriou. Cestovná kancelária môže tiež pred začatím zájazdu od zmluvy odstúpiť z dôvodu zrušenia zájazdu podľa § 741g ods. 1 OZ.
Po odstúpení od cestovnej zmluvy z vyššie uvedených dôvodov má objednávateľ právo žiadať, aby mu cestovná kancelária na základe novej zmluvy poskytla iný zájazd najmenej v kvalite, ktorá zodpovedá službám dohodnutým v pôvodnej zmluve, ak cestovná kancelária môže takýto zájazd ponúknuť – ak to nie je možné, tak má právo na vrátenie ceny zájazdu, ktorú zaplatil a to bez nároku cestovnej kancelárie na odpočítanie zmluvnej pokuty. Cestovná kancelária má v zmysle ustanovenia § 741h ods. 1 OZ nárok na zmluvnú pokutu, iba v prípade odstúpenia od zmluvy pre porušenie povinností na strane objednávateľa alebo z dôvodu odstúpenia od zmluvy objednávateľom, hoci cestovná kancelária neporušila zmluvné a zákonné povinnosti.
V prípade, že cestovná kancelária neuplatní postup podľa ustanovení § 741e OZ, § 741g ods. 1 OZ a § 741h ods. 1 OZ môže odstúpiť od cestovnej zmluvy objednávateľ, avšak bez nároku cestovnej kancelárie na zmluvnú pokutu - cestovná kancelária totiž porušila svoju základnú povinnosť poskytnúť zájazd v požadovanej kvalite a za rozumne akceptovateľných bezpečnostných podmienok.
Ak by ste cestovná kancelária uplatňovala v prípade odstúpenia objednávateľa od zmluvy zmluvnú pokutu (v praxi nazývanú ako tzv. storno poplatok) išlo by o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 OZ – zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 OZ je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. Takéto uplatňovanie práva na zmluvnú pokutu by nemalo požívať právnu ochranu.
Tomáš Čentík, 14. júla 2015
ilustračné foto: pixabay.com
