Určite každý z Vás pozná minimálne aspoň z počutia (príp. z filmu) situáciu, keď sa v rámci určitého kolektívu (napr. partia kamarátov, spolužiakov, kolegov v práci a pod.) „vyžrebuje“ určitý jedinec ako obeť súca na nedobrovoľné opojenie alkoholom alebo inou omamnou látkou. Cieľom tohto na prvý pohľad nevinného zámeru je spravidla pobavenie sa na účet tejto osoby.
V našom príbehu bude hlavnou postavou oraganizujúcou tento druh zábavy (v úlohe škodcu) Alan Garner z filmu HANGOVER (v slovenskom preklade známeho tiež ako „Vo štvorici po opici“) a prechodne nepríčetnou osobou jeden zo zvyšnej trojice protagonistov Phil, Stu alebo Doug. Vzhľadom na nevinnosť obete si vyberieme Stua.
Pohnútky privedenia tretej osoby do stavu nepríčetnosti môžu byť rozmanité, avšak ich spojítkom bude vždy zábava na cudzí účet. Môže ísť napríklad o okúsenie pocitu, aké to je ukradnúť tigra patriaceho Mikovi Tysonovi alebo očakávanie, že kolega z práce bude na firemnej akcii bodovať v „hode šabľou“ na svojho šéfa, príp. ukradne policajné auto a podrobí ho menšiemu "vylepšeniu fejsliftu". Pri tejto zábavke však môžu vzniknúť rôzne škody (ujmy na majetku tretích osôb), ktoré bude potrebné za splnenie zákonných predpokladov nahradiť. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, ktorý subjekt bude za napáchanú škodu zodpovedať – bude to osoba, ktorá fyzicky túto škodu spôsobila (terminológiou trestného práva tzv. živý nástroj) alebo osoba, ktorá túto osobu priamo spôsobujúcu škodu priviedla do stavu nepríčetnosti?
Nepríčetnosťou budeme rozumieť stav, keď škodca nebude schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, pričom pôjde o situáciu, keď škodca inak deliktuálne spôsobilý bude uvedený do stavu prechodnej deliktuálnej nespôsobilosti.
Metodika vyvolania stavu nepríčetnosti u tretej osoby môže byť pomalá alebo rýchla. Pomalou metódou bude systematické primiešavanie alkoholu po malých dávkach (takých, aby nedošlo k odhaleniu) do nejakého nealkoholického nápoja. Rýchlou metódou (tzv. Alanova metóda) bude nenápadné zamiešanie omamnej alebo psychotropnej látky do nápoja.
Práve na vyššie uvedené situácie pamätá ustanovenia § 423 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), podľa ktorého „Kto sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, je povinný nahradiť škodu v tomto stave spôsobenú; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedajú tí, ktorí ho do tohto stavu úmyselne priviedli“.
Ustanovenie § 423 OZ rozlišuje tri zodpovedné subjekty: (i) výlučná zodpovednosť osoby, ktorá sa vlastnou vinou uviedla do stavu nepríčetnosti, (ii) výlučná zodpovednosť osoby, ktorá inú osobu priviedla do stavu nepríčetnosti a (iii) spoločná (solidárna) zodpovednosť osôb pod (i) a (ii). V kontexte tohto článku sa budeme zaoberať zodpovednými osobami uvedenými pod (ii) a (iii).
Občiansky zákonník vychádza z premisy, že za spôsobenú škodu nemožno spraviť zodpovedným toho, kto pre duševnú poruchu (trvalú alebo dočasnú) nie je spôsobilý posúdiť následky svojho konania alebo nie je schopný svoje správanie ovládať. Na túto skutočnosť reflektuje ustanovenie § 423 OZ tým, že postihuje túto osobu za tzv. predštádium spôsobenia škody, t.j. rozhodujúce je jej zavinenie za uvedenie sa do stavu prechodnej nepríčetnosti – v tomto prípade sa hovorí o prechodnej deliktuálnej nespôsobilosti. Toto ustanovenie teda dopadá na situácie, kedy fyzická osoba inak deliktuálne spôsobilá, nie je v dôsledku časovo obmedzenej (momentálnej) poruchy svojich duševných funkcií v okamihu, kedy došlo k spôsobeniu škody príčetná, pričom do tohto stavu bola uvedená vlastným (postačuje aj nevedomá nedbanlivosť tejto osoby) alebo cudzím zavinením (vyžaduje sa úmyselné zavinenie osoby, ktorá ju priviedla do stavu nepríčetnosti). Zavinenie sa teda vzťahuje k požitiu omamných látok a nie k vzniku škody.
Úmyselným zavinením bude typický príklad „opitia sa na guráž“, teda prípad ak sa osoba privedie do stavu nepríčetnosti s cieľom spôsobiť škodu (priamy úmysel) alebo prípad, keď osoba vie, že je v opitosti agresívna (demoluje všetok do cesty jej prichádzajúci živý aj mŕtvy inventár) a napriek tomu sa opije (hoci nie s plánom chcieť spôsobiť škodu), ale pre prípad vzniku škody s tým je uzrozumená (nepriamy úmysel). Pri nedbanlivostnom zavinení sa osoba spravidla spolieha (bez primeraných dôvodov), že k škode nedôjde (vedomá nedbanlivosť) alebo ani nevie, že k škode môže dôjsť, hoci vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery by to vedieť mala a mohla (nevedomá nedbanlivosť). O zavinenie však nepôjde, ak osoba požívajúca omamné látky nevie, že ide o látky s takýmto účinkom (napr. jej niekto zamení tabletky alebo uvedie ju do omylu alebo jej zamieša omamné látky bez jej vedomia do nápoja).
Zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 423 OZ je vo svojej podstate špecifickou skutkovou podstatou prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), nakoľko ide o zodpovednosť za zavinenie, ktorá sa vzťahuje k požitiu alkoholu alebo drog, t.j. nie k vlastnému konaniu, ktorým bola spôsobená škoda. Osoba, ktorá nie je schopná ovládnuť svoje konanie (vôľová zložka) alebo posúdiť jeho následky (rozumová zložka), nemá spôsobilosť k zavineniu – to však neznamená, že tejto osobe nemožno pričítať zavinenie na tom, že sa dostala do takého stavu, v ktorom spôsobila škodu.
Typickým príkladom prechodnej duševnej poruchy je stav opitosti alebo nadrogovanosti. Podľa súdnej praxe musí ísť ale o ťažší stav, ktorý nezodpovedá bežným reakciám ľudského organizmu na alkohol, resp. iné omamné látky (R 24/1972). Stav miernej opitosti (podnapitosti), v ktorom sú zachované obvyklé rozpoznávacie a rozumové mechanizmy nepredstavuje duševnú poruchu a vylučuje aplikáciu § 423 OZ (R 27/1977) – v tomto prípade prichádza do úvahy zodpovednosť podľa všeobecných ustanovení zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ).
Pokiaľ tretia osoba (nazvime ju Alan) priviedla úmyselne škodcu (nazvime ho Stu) do stavu nepríčetnosti, t.j. podieľala sa na vzniku nespôsobilého stavu, zodpovedá Alan poškodenému spoločne a nerozdielne so Stuom (solidárna zodpovednosť), okrem výnimky v zmysle § 438 ods. 2 OZ, kedy súd môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody – to však platí len vtedy, ak zavinenie na tomto stave možno pričítať aj Stuovi. Ak Stu nemal ani potuchy, že mu Alan do drinku primiešal čarovný prášok alebo pilulku, v tom prípade bude samostatne zodpovedný iba Alan (napr. došlo k požitiu alkoholu alebo drog bez jeho vedomia, resp. nedobrovoľne). Z toho vyplýva, že solidárna zodpovednosť bude prichádzať do úvahy iba v tom prípade, ak možno Stuovi pričítať spoluzavinenie na tomto stave (minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti). Dokonca aj samotný Stu si môže uplatniť u Alana nárok na náhradu škody, ak v stave nepríčetnosti spôsobil škodu aj sebe samému za predpokladu, že mu nemožno pričítať zavinenie ohľadne uvedenia do stavu nepríčetnosti.
Po prečítaní vyššie uvedeného by ste mali vždy pamätať na to, že každý podobný druh zábavy Vás v konečnom dôsledku môže vyjsť draho a to sme sa ešte nezmienili o trestnoprávnych aspektoch tohto konania.
Tomáš Čentík, 26. augusta 2015
Ilustračné foto: pixabay.com
