Civilný sporový poriadok ustanovuje, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
V otázke zákonnosti nová úprava prináša výrazný progres – nezákonnosť dôkazu nebude chápaná absolútne, ale podľa jedného zo základných princípov (článok 16 odsek 2 v spojení s článkom 3 odsek 1 CSP) môže byť výnimočne vykonaný aj dôkaz získaný v rozpore so zákonom. Podľa dôvodovej správy pôjde o tie prípady, ak bude v konkrétnom prípade po tzv. teste proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv zistené, že právo protistrany je ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva (napríklad na obrazový záznam tajne zaznamenané video zachytávajúce domáce násilie môže byť ako dôkaz prípustné, nakoľko prevažuje právo na ochranu zdravia nad právom na ochranu osobnosti).Nový kódex menuje, nie však taxatívne, nasledovné dôkazné prostriedky:
- výsluch strany
- výsluch svedka
- listina
- odborné vyjadrenie a znalecký posudok
- obhliadka
Výsluch strany môže súd nariadiť na návrh a to k tvrdeným skutočnostiam, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Po novom sa pripúšťa písomný výsluch strany - súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný.
Pri výsluchu svedka bude platiť, že ak ho navrhne strana, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní, o čom musí vopred upovedomiť súd a protistranu. Ak strana účasť nevie zabezpečiť, požiada súd o predvolanie svedka – popri identifikátoroch a adrese svedka (súd si pomôže adresou evidovanou v registri obyvateľov SR, ak adresa nie je strane známa resp. ak sa nepodarí ho predvolať zo stranou uvedenej adresy) musí v návrhu uviesť aj skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom preukázané.
Ak súd svedka predvolá, v predvolaní označí strany a predmet konania – platí zaujímavé pravidlo, že ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka zamietne. Sme zvedaví ako to ovplyvní dĺžku konania, dnes je totiž mnoho prieťahov spôsobených aj tým, že svedkovia sa na súd nedostavujú a súdy sa viac alebo menej nečinne prizerajú.
V mnohom pre výsluch svedka platia aj dnes uplatňované pravidlá, rozdiel je v tom, že sú explicitne zakotvené v texte zákona – po dostavení sa svedka na pojednávanie sú zistí totožnosť svedka a vzťah ku stranám, nasledovať má poučenie o svedočnom (podľa novej úpravy sa trojdňová lehota na jeho uplatnenie predlžuje na desať dní). Súd potom vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu. Následne môžu svedkovi klásť otázky strany, súd a so súhlasom súdu aj iné subjekty prítomné na pojednávaní – kladenie otázok súdom a ostatnými subjektmi je subsidiárne, aktivita má byť na stranách sporu.
Zakazujú sa otázky, ktoré navádzajú na odpoveď, otázky klamlivé, otázky nesúvisiace s predmetom konania ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede – predovšetkým pri otázkach nesúvisiacich s predmetom konania (ktoré nie sú nezriedkavé) sa výslovnému zákazu tešíme, vytvára sa tým prekážka siahodlhým bezobsažným výpovediam.
Súd tiež musí dbať, aby výpoveď svedka nebola ovplyvnená jeho prítomnosťou na pojednávaní; každého svedka vyslúchne samostatne v neprítomnosti svedkov, ktorých ešte nevyslúchol. Súd tiež môže pristúpiť ku konfrontácii svedkov, ak si ich výpovede odporujú.
Pre odopretie výpovede svedka a zachovávanie povinnosti mlčanlivosti v súvislosti s výpoveďou platí prakticky to isté čo dnes.
Aj pri svedkoch bude možnosť uskutočniť písomný výsluch svedka. Súd tak môže urobiť výnimočne z dôvodov hospodárnosti. Trovy spojené s písomnou výpoveďou svedka znáša strana, ktorá jeho výsluch navrhla.
Pri listinných dôkazných prostriedkov súd postupuje tak, že listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah – aj tu je zakotvené pravidlo veríme, že prispievajúce k rýchlosti konania:, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené nemusí súd dôkaz listinou vykonávať. Zachováva sa aj inštitút verejnej listiny.
V prípade posudzovania odborných otázok, si súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Odborné posúdenie bude mať prednosť pred znaleckým posudkom (v mene rýchlosti konania a úspory nákladov) – ten sa bude požadovať len na posúdenie skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje odborné vyjadrenie. Súd potom na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; za trefu do čierneho považujeme predpísanie toho, že znalec sa nevyjadruje k právnemu posúdeniu veci, čo je ešte stále bežné pri mnohých znaleckých posudkoch.
Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.
Znalecký posudok sa vyhotovuje písomne a ak súd nerozhodne inak, písomný znalecký posudok súd doručí stranám; v odôvodnených prípadoch ich len upovedomí o predložení znaleckého posudku znalcom. Ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku.
Novinkou je súkromný znalecký posudok, ktorý chápeme ako vyjadrenie zámeru preniesť procesnú aktivitu na strany konania a minimalizovať náklady štátu. Ide o znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak má takýto znalecký posudok všetky predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Tiež platí, že súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie súkromného znaleckého posudku, pokiaľ je vypracúvaný počas súdneho konania.
Pri obhliadke CSP rozlišuje medzi vecami, ktoré možno dopraviť na súd (vykonáva sa na pojednávaní) a pri ktorých to možné nie je (vykonáva sa na mieste, s tým, že súd predvolá tých, ktorí sa predvolávajú na pojednávanie). Kto má vec, ktorá má byť predmetom obhliadky, je povinný ju na vyzvanie súdu predložiť alebo sprístupniť. Vo výzve ho súd poučí, že ak vec nepredloží alebo nesprístupní, môže mu byť uložená poriadková pokuta.
Šaňo Bröstl ml.
ilustračné foto: redakcia
