ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

V novej úprave sporového konania sú opravné prostriedky obsiahnuté v štvrtej časti Civilného sporového poriadku; sú nimi:

• odvolanie (§§ 355 – 396)
• žaloba na obnovu konania (§§ 397 – 418)
• dovolanie (§§ 419 – 457)
• dovolanie generálneho prokurátora (§§ 458 – 465)

Pre novú úpravu odvolania je typické (áno, už sa opakujeme) to,  čo pre celý Civilný sporový poriadok – v niektorých otázkach preberá súčasnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku (prípadne aj s menšími vylepšeniami) a kde – tu sa objaví úplne zásadná zmena.

Upravené podobne (alebo teda trochu lepšie) ako dnes sú:

• prípustnosť odvolania proti rozsudku, kedy platí, že odvolanie je zásadné prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie  s obmedzeniami pri rozsudkoch vydaných osobitným procesným postupom (kontumačný rozsudok, rozsudok na základe uznania/vzdania sa nároku);

• odvolanie bude môcť podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, ďalej intervenient, ktorý ho môže podať pri nerozlučnom spoločenstve s takouto stranou bez jej súhlasu, inak vždy len s jej súhlasom a v presne stanovených prípadoch (prokurátor vstúpil do konania, alebo podal žalobu) prokurátor; 

• lehota na podanie odvolania (aj voči rozsudku a uzneseniu) sa nemení a bude 15 – dňová od doručenia rozhodnutia. Viac alebo menej platia aj pravidlá o inej dĺžke lehoty pri nesprávnom poučení zo strany súdu. CSP výslovne upravuje, že odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania - to platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania;

• podanie odvolania má samozrejme suspenzívne účinky a devolutívne účinky – obdobne platia dnešné pravidlá o čiastočnej  právoplatnosti výrokov;

• dispozičné úkony v odvolacom konaní (späťvzatie odvolania/žaloby, zmena a vzájomných návrh v odvolacom konaní) budú rovnako obmedzené resp. budú podliehať rovnakým pravidlám ako dnes;

• vykonávanie prvotných úkonov spojených s podaným odvolaním bude prináležať súdu prvej inštancie (t. j. odstránenie vád odvolania, vyrubenie súdneho poplatku, doručovanie odvolania na vyjadrenie);

• zachováva sa autoremedúra pri uzneseniach - ide o prípady ak bolo odvolanie podané proti uzneseniu, súd prvej inštancie môže uznesenie zrušiť, ak odvolaniu v celom rozsahu vyhovie a z uznesenia nenadobudla doposiaľ práva iná osoba ako odvolateľ;

Zo zmien si skúsime naservírovať tie najpodstatnejšie či najzaujímavejšie:

Výrazne sa mení koncepcia prípustnosti odvolania proti uzneseniam prvoinštančných súdov. Nechajme hovoriť dôvodovú správu: „Zavedenie sťažnosti ako systémového opatrenia na odbremenenie súdov odvolacích (druhoinštančných) umožnilo zákonodarcovi taxatívnym výpočtom vymedziť prípustnosť odvolania voči uzneseniam (porovn. § 350). Ustanovenie koncepčne mení prípustnosť odvolania voči uzneseniu súdu prvej inštancie v tom zmysle, že sa taxatívnou enumeráciou stanovuje okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Proti akémukoľvek uzneseniu neuvedenému v odseku 1 odvolanie prípustné nebude. V prípade, ak uznesenie uvedené v odseku 1 vydá súdny úradník, odvolanie prípustné nebude. Proti takémuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá nie je opravným prostriedkom, ale osobitným prostriedkom procesnej obrany, podobne ako odpor, námietky a pod.“

Ďalší posun možno vidieť pri náležitostiach odvolania - v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, výslovne platí, že súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. Odvolacími dôvodmi môže byť len to, že:

1. neboli splnené procesné podmienky,
2. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
3. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
4. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
5. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
6. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
7. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
8. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Okrem týchto dôvodov je ešte ďalším odvolacím dôvodom proti rozhodnutiu vo veci samej aj to, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré mu predchádzalo má niektorú z uvedených vád, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Snáď najzásadnejšia zmena je viditeľná pri dôvode pod písmenom b) – podľa autorov zákona: „Odvolací dôvod podľa § 358 ods. 1 písm. b) je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou ESĽP, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán.“

Upravujú sa aj „novoty v odvolacom konaní“ – bude platiť, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Dôvodovka má k tejto téme toto: „Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Modifikácia práva novôt v CSP vyplýva predovšetkým z prispôsobenia terminológie a celkovej koncepcie nového procesného kódexu.“

Pokiaľ ide o  konanie a rozhodovanie odvolacieho súdu (kvôli lepšej prehľadnosti túto tému uvádzame komplexne, teda aj bez zmien) platí, že odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi a ex offo bude prihliadať len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

V súlade s pravidlami pre neúplnú apeláciu bude súd viazaný aj skutkovým stavom a to tak ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Môže tak spraviť, ak:  

• má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (dokazovanie zopakuje sám);
• vykonanie ďalších dôkazov navrhla strana, napriek tomu dôkazy súd prvej inštancie nevykonal (súd dokazovanie doplní);
• je to potrebné na zistenie či sú splnené procesné podmienky – v takomto prípade môže súd dokazovanie vykonať aj bez návrhu.

Pojednávanie nariadi odvolací súd vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Možnosti rozhodnutia odvolacieho súdu sú nasledovné:

• odmietnutie odvolania (podané oneskorene, neoprávnenou osobou, neprípustnosť alebo ak nemá predpísané náležitosti a pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať);  

• potvrdenie rozhodnutia – súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne;

• zrušenie rozhodnutia – len vtedy ak: 

1. neboli splnené procesné podmienky,
2. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
3. súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
4. nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak sú dané odvolacie dôvody pri  právoplatnom uznesení súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo meritórnemu rozhodnutiu, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

Pri vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie  viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

Jednou z najvýznamnejších zmien je, že odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak

1. rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a
2. odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

Súd teda nemôže druhýkrát rozhodnúť zrušujúcim uznesením, ale bude musieť rozhodnutie potvrdiť alebo zmeniť (prípadne odvolanie odmietnuť) – vo svojej podstate ide o veľmi významný posun smerom k urýchleniu a zefektívneniu konania, pri ktorom (zatiaľ) nevidíme možnosť (tak ako sa to  v praxi rado robí) obísť ho.

• zmena rozhodnutia (ak nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie a zrušenie)            

Z obsahovej a formálnej stránky odôvodnení rozhodnutí bude platiť nasledovné:

• odvolací súd v písomnom vyhotovení rozhodnutia uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávanej veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní, deň a miesto vyhlásenia;

• v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté;

• pri potvrdení prvoinštančného rozhodnutia platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody;

• odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení takisto vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní –  ide vlastne o reakciu na judikatúru ústavného súdu a ESĽP podľa ktorej strana konania musí dostať odpoveď na zásadné podstatné skutkoví či právne tvrdenia, ktoré v konaní uvádzala;

• ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať dôkladné odôvodnenie tohto odklonu – táto požiadavka by nepriamo mohla prispieť k stabilite judikatúry;

• a malá kuriozitka: jednotlivé odseky odôvodnenia rozhodnutia sa označujú arabskými číslicami.

Výslovne sa upravuje aj odlišné stanovisko (separátne vótum, kontra vótum) -  ak rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo prijaté jednomyseľne, sudca, ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím odvolacieho senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu a aby sa doručilo stranám.

Pri trovách odvolacieho konania platí, že ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie; ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Šaňo Bröstl ml.

ilustračné foto: redakcia