Nedávno som započul podnikateľa z autobranže lamentovať nad tým, či teda záruka pri jazdených autách platí, alebo nie a že mu to nikto nevie celkom jasne zodpovedať.
Čo nás zarazilo hneď na úvod hľadania rozuzlenia je rozpor medzi dvoma ustanoveniami Občianskeho zákonníka - § 619 odsek 2 Občianskeho zákonníka znie: „Ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o použité veci, zodpovedá predávajúci za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruka).“
Hneď o riadok ďalej (§ 620 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka) sa však dočítate, že „(1) Záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto lehoty. (2) Ak ide o použitú vec, kupujúci a predávajúci sa môžu dohodnúť aj na kratšej záručnej dobe, nie však kratšej než 12 mesiacov“.
Rozumné vysvetlenie sme sa snažili nájsť z rôznych hľadísk, vychádza nám to však len tak, že v roku 2004 kedy bola prijatá „spotrebiteľská novela“ Občianskeho zákonníka (zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorým bola do Občianskeho zákonníka začlenená úprava spotrebiteľských zmlúv) nedošlo k zmene § 619 odsek 2 Občianskeho zákonníka (v znení, ktoré bolo prijaté ešte v roku 1991). Uvedená novela 2004 vychádzala z európskej legislatív (v otázke záruky zo smernice Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách), ktorá jednoznačne zakotvuje záručnú dobu pre použité veci v trvaní minimálne jedného roka.
Z ustanovení § 620 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa nášho názoru, celkom jednoznačne vyplýva, že aj pri predaji použitých vecí platí 24 mesačná záručná doba, no zmluvné strany ju môžu dohodou skrátiť, nie však na menej ako 12 mesiacov; vysporiadať sa s § 619 odsek 2 Občianskeho zákonníka možno na základe interpretačného pravidla lex posterior derogat legi priori.
Ak však niekto § 620 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka argumentuje v prospech bezvýnimočného uplatňovania zákonnej záručnej doby pri predaji ojazdených vozidlách pravdepodobne prehliada dve dôležité okolnosti.
V prvom rade to, že citovaný paragraf je v Občianskom zákonníku zaradený v rámci úpravy kúpnej zmluvy v štvrtom diely (§ 612 a nasl.) označenom ako „Osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode (Spotrebiteľské kúpne zmluvy)“. V ňom uvedené pravidlá sa vzťahujú iba na „podnikateľský predaj spotrebiteľom“, alebo aby sme boli celkom presní (viď § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka) na zmluvy uzavreté medzi dodávateľom, ktorým je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom, ktorým sa rozumie je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Všimnite si napríklad predajcov štandardných automobilových značiek, ktorí predávajú predvádzacie vozidlá či jazdené vozidlá v rámci osobitných programov či špecializovaných portálov (napríklad s dodatkom, že 100 % preverené vozidlá, garantované kilometre a podobne). Pri nich ide o typický príklad, kedy sa zákonná záruka (v trvaní minimálne 12 mesiacov, ak to tak bude dohodnuté – ak nebude o záruke v zmluve uvedené nič, platí 24 mesiacov) bude uplatňovať.
Preto ak si auto budete kupovať od suseda či dobrého známeho, alebo od súkromného inzerenta na bazárovom portáli, zákonná záruka sa neuplatní – v tomto prípade ide, slovami Imricha Feketeho, o neobchodné kúpne zmluvy či kúpne zmluvy o použitých veciach medzi občanmi. Nič však nebráni tomu, aby si aj takéto zmluvné strany záručnú dobu dohodli.
Druhú vec, ktorú je potrebné si uvedomiť je, že v mnohých autobazároch predajcovia vystupujú ako sprostredkovatelia (alebo v obdobnej právnej pozícii) a v skutočnosti kúpnu zmluvu uzavierate priamo s osobou, ktorá dané vozidlo ponúka na predaj a to či už priamo alebo v zastúpení prevádzkovateľom autobazáru. Bez ohľadu na to, či je predávajúci fyzickou alebo právnickou osobou, ani tu sa neuplatní zákonná záruka, pretože nejde o podnikateľský predaj a opäť sa uzaviera len neobchodná kúpna zmluva.
Samozrejme, pri osobných motorových vozidlách platí ešte jedna vec – ak je vozidlo ešte v záruke od samotného výrobcu (dnes sú štandardom dvoj alebo trojročné záruky limitované určitým počtom kilometrov – spravidla je možné za príplatok tieto záruky predĺžiť) vždy sa uplatní táto záruka. Ak teda kúpite ojazdené vozidlo pred uplynutím tejto záručnej doby, prípadné vady si môžete uplatniť priamo v autorizovanom servise resp. v servise.
Dnešná otázka má, nie ako obvykle, pomerne jednoznačnú odpoveď – stačí sa len prešprtať systematikou a históriou právnej úpravy. Pre úplnosť ešte dodajme, že pri použitých motorových vozidlách bude platiť § 624 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak má použitá vec vadu, za ktorú predávajúci zodpovedá, má kupujúci namiesto práva na výmenu veci právo na primeranú zľavu.
A samozrejme, to čo platí pre ojazdené motorové vozidlá platí aj pre ostatné použité veci.
Šaňo Bröstl ml.
ilustračné foto: pixabay.com
