Predstavte si nasledovnú situáciu: správny orgán vo vašej veci (napríklad vo veci prejednania priestupku) nariadi ústne pojednávanie, na ktoré vás ako účastníka konania predvolá. V určený termín sa dostavíte k správnemu orgánu. Priebeh pojednávania si chcete nahrať, preto vyberiete diktafón, vyložíte ho na stôl a zapnete ho. V tom vás iniciatívna pracovníčka správneho orgánu dôrazne upozorní, že z priebehu pojednávania nie je možné vyhotoviť zvukový záznam a že svoj diktafón môžete pekne vypnúť a odložiť ho odkiaľ ste ho vybrali. Ste v rozpakoch, neviete čo máte robiť. Má na to správny orgán právo? Skutočne je pravda, že z pojednávania pred správnym orgánom nie je možné vyhotoviť zvukový záznam?
Pre a proti
Procesný postup správnych orgánov v správnych konaniach upravuje množstvo predpisov z jednotlivých odvetví správneho práva, ako napríklad zákon o priestupkoch, zákon o katastri nehnuteľnosti, stavebný zákon, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a iné. Vo vzťahu k týmto osobitným predpisom má zákon č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) postavenie všeobecného predpisu o správnom konaní, ktorý sa na konania pred správnymi orgánmi použije v prípade, ak osobitné zákony neobsahujú špeciálnu úpravu alebo ak použitie správneho poriadku vo svojich ustanoveniach výslovne nevylučujú.
Vzhľadom na možné špecifiká obsiahnuté v osobitných zákonoch sa tento príspevok bude venovať výlučne možnosti nahrávania priebehu ústneho pojednávania zvukovým záznamovým zariadením v podmienkach správneho poriadku, bez ohľadu na prípadnú odlišnú právnu úpravu v osobitných zákonoch.
V prvom rade je potrebné uviesť, že možnosť nahrávania priebehu ústneho pojednávania pred správnym orgánom nie je v správnom poriadku explicitne upravená, čo spôsobuje viaceré aplikačné problémy a nejednotnosť postupov správnych orgánov pri riešení tejto otázky.
Častými argumentmi pri odopretí možnosti nahrávania pojednávania pred správnym orgánom sú odkazy na § 21 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého je ústne pojednávanie neverejné, ako aj tvrdenia, že zákonné ustanovenia správneho poriadku výslovne neumožňujú účastníkom nahrávanie priebehu ústneho pojednávania.
Ako príklad použitia uvedených argumentov v praxi možno spomenúť konanie pred Krajským súdom v Bratislave, vedené pod sp. zn.: 5S/148/2013. V rozoberanom prípade mal žalobca, ako účastník konania o priestupku záujem vyhotoviť si zvukový záznam z priebehu ústneho pojednávania pred správnym orgánom. Zo strany správneho orgánu mu však vyhotovenie zvukového záznamu nebolo umožnené s vysvetlením, že procesné pravidlá správneho konania neumožňujú nahrávanie v priebehu pojednávania.
Na to bolo rozhodnutie správneho orgánu dotknutým účastníkom napadnuté správnou žalobou, ktorú však krajský súd zamietol a k námietke žalobcu týkajúcej sa odopretia možnosti vyhotovenia si zvukového záznamu z priebehu pojednávania uviedol:
„Pokiaľ ide o žalobcovu námietku vzhľadom k nahrávaniu výsluchov a ústnych pojednávaní pred správnym orgánom, tunajší súd poukazuje na ustanovenie § 21 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré stanovuje neverejnosť pojednávaní v správnom konaní. Vzhľadom na tento zákonný princíp potom nemožno ani pripustiť účasť verejnosti na ústnych pojednávaniach, nahrávanie ústnych pojednávaní, resp. analogicky nahrávanie svedeckých výpovedí. Súd len nad rámec uvedeného zdôrazňuje, že za účelom presného a úplného zaznamenania vykonaného pojednávania, resp. svedeckej výpovedi sa spisuje zápisnica, keď svedok alebo prítomný účastník konania jej pravdivosť potvrdzuje svojím podpisom.“
Predmetné rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2016, sp. zn.: 10Sžo/95/2015, ktorým sa odvolací súd s odôvodnením Krajského súdu v celom rozsahu stotožnil keď uviedol, že „z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného, je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe.“, čím v zásade postup správneho orgánu odobril aj bez toho, aby bola dôvodnosť námietky spočívajúcej v nemožnosti vyhotovenia zvukového záznamu, v odvolacom konaní priamo riešená.
Naproti tomu stojí názor Konzultačného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre aplikáciu správneho poriadku obsiahnutý v stanovisku zo dňa 16. januára 2003. V uvedenom stanovisku sa ministerstvo vnútra zaoberalo otázkou, či správny orgán bol povinný umožniť zaznamenávanie pojednávania zvukovým záznamovým zariadením v konaní, ktoré sa spravuje správnym poriadkom. Ministerstvo vnútra v stanovisku vyjadrilo jednoznačný záver o tom, že účastník správneho konania má možnosť vyhotoviť si z priebehu ústneho pojednávania zvukový záznam, keď uviedlo:
„Účastníkom konania je ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať (§ 14 ods. 1 správneho poriadku). Správny orgán mu musí dať vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať (§ 3 ods. 2 správneho poriadku). Účastník konania má právo uplatňovať na ústnom pojednávaní svoje pripomienky a námety (§ 22 ods. 2 správneho poriadku), má právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy (§ 23 ods. 1 správneho poriadku), má právo dávať podania, návrhy a vyjadrenia (§ 32 ods. 2 správneho poriadku), má právo navrhovať dôkazy a klásť svedkom a znalcom otázky na ústnom pojednávaní (§ 33 ods. 1 správneho poriadku) a má možnosť pred vydaním rozhodnutia vo veci vyjadriť sa k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku).
Z uvedených procesných oprávnení vyplýva, že účastník konania má právo jednak svojimi úkonmi aktívne spolutvoriť podklad pre rozhodnutie a jednak poznať jeho úplný obsah zachytený v spise. Ak platí, že účastník konania má zákonné právo na úplnú informáciu o podklade pre rozhodnutie ako celku (o obsahu celého spisu), musí mať rovnaké právo aj k jeho jednotlivým častiam (dôkazom). Dôkazom podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku sú aj výpovede a prednesy urobené zúčastnenými osobami na ústnom pojednávaní, a to vrátane vlastných prednesov účastníkov konania.
Účastník konania má právo byť prítomný pri výpovediach a prednesoch všetkých zúčastnených na ústnom pojednávaní a počúvať ich v reálnom čase (§ 21 ods. 2 a § 33 ods. 1 správneho poriadku). Ak platí, že účastník konania má zákonné právo počúvať výpovede a prednesy počas ústneho pojednávania, z nijakého ustanovenia nemožno vyložiť, že ich nemôže počúvať v inom čase a že na ten účel nemôže vyhotoviť ich nahrávky na záznamovom zariadení. Zákon nemá ustanovenie, ktoré by to výslovne, alebo aspoň dostatočne nepriamo vylučovalo. Ani z povinnosti správneho orgánu spísať o priebehu a obsahu ústneho pojednávania zápisnicu nevyplýva, že by sa ústne pojednávanie nemohlo zaznamenať aj iným spôsobom.“
S vyššie uvedeným názorom konzultačného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa stotožnil tiež odbor právnych služieb a odvolacích konaní Ministerstva životného prostredia SR, ktorý pri rozoberaní obdobnej otázky uviedol „Odbor právnych služieb a odvolacích konaní sa stotožňuje s názorom uvedeným v stanovisku Konzultačného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre aplikáciu správneho poriadku zo dňa 16. januára 2003, v zmysle ktorého je účastník konania oprávnený vyhotovovať si zvukový záznam z priebehu ústneho pojednávania. ... Zastávame názor, že na oprávnení účastníka konania vyhotovovať si zvukový záznam nemení nič ani prípadný nesúhlas ostatných účastníkov, resp. zúčastnených osôb (berúc ho úvahy skutočnosť, že správnemu orgánu nie je daná kompetencia o tom rozhodnúť).“
Uvedený názor Konzultačného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky obsahuje pomerne presvedčivé zdôvodnenie, prečo je účastník správneho konania oprávnený vyhotoviť si zvukový záznam z priebehu ústneho pojednávania. Ako je uvedené v predmetnom stanovisku, ak platí, že účastník konania má zákonné právo počúvať výpovede a prednesy v reálnom čase - počas ústneho pojednávania, zároveň platí, že si môže priebeh ústneho pojednávania nahrať, nakoľko z ustanovení správneho poriadku nevyplýva opak. Tento názor by bolo zároveň možné považovať za správny, to však len za predpokladu, že z ustanovení Správneho poriadku skutočne nevyplýva nemožnosť účastníka konania nahrať si priebeh ústneho pojednávania alebo oprávnenie správneho orgánu účastníkovi možnosť nahrať si priebeh pojednávania odoprieť.
Pre odpoveď na otázku, či z ustanovení správneho poriadku vyplýva alebo nevyplýva nemožnosť účastníka nahrať si priebeh ústneho pojednávania alebo oprávnenie správneho orgánu odoprieť účastníkovi možnosť nahrať si priebeh pojednávania je potrebné bližšie si rozobrať § 21 ods. 3 správneho poriadku, čo bude, spolu s možným ústavnoprávnym rozmerom rozoberanej problematiky, predmetom pokračovania tohto príspevku.
Pokračovanie (intepretácia § 21 odsek 3 správneho poriadku, ústanovprávne rozmery problematiky) o týždeň v druhej časti príspevku).
Ján Lengvarský, www.lengvarsky.sk
Ilustračné foto: pixabay.com
