Pri potulkách slovenským Trestným zákonom som natrafil na trestný čin, ktorého skutkovú podstatu som si musel niekoľkokrát opakovane prečítať, aby som sa uistil, či ešte dokážem správne vnímať právnický text. Ide o trestný čin odloženia dieťaťa podľa § 205 Trestného zákona, ktorý znie nasledovne: „Kto odloží dieťa, o ktoré má povinnosť starať sa a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc, na mieste, kde mu nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky“. Podľa prísnejšej (kvalifikovanej) skutkovej podstaty tohto trestného činu „Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, alebo b) na dieťati mladšom ako tri roky“.
Nie náhodou je zvýraznená časť skutkovky „na mieste, kde mu nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia“. Áno čítate správne je tam slovo NEHROZÍ. Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že trestného činu odloženia dieťaťa sa dopustí rodič aj vtedy, ak svoje dieťa uloží do detskej postieľky a odíde do druhej izby alebo ak ho zverí starým rodičom na čas potrebný pre vybavenie určitých povinností alebo ho nechá „poťažkať“ svojim známym, uloží do detského kočíka a pod. Domnievam sa, že zákonodarca takéto situácie trestať neplánoval, avšak formuláciou tejto skutkovej podstaty pre to vytvoril priestor. Predpokladám, že mal na mysli situácie typu, kedy si rodič odbehne do obchodu a dieťa nechá doma samé bez akéhokoľvek dozoru – ak bolo úmyslom normotvorcu postihnúť prípady, ktoré sa vzhľadom na znaky trestného činu nedali posudzovať ako trestný čin opustenia dieťa, kde sa vyžaduje vystavenie nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví (§ 206 Trestného zákona), v takom prípade som toho názoru, že táto skutková podstata mala byť legislatívne inak (kvalitnejšie) vyprecizovaná.
Vo všeobecnosti sa dieťaťom na účely Trestného zákona rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov – v kontexte skutkovej podstaty odloženia dieťaťa sa pojem dieťa bude vykladať užšie a to v spojení s časťou skutkovej podstaty, podľa ktorej musí ísť o dieťa, „ktoré si nemôže zadovážiť pomoc“. Súdna prax zaň považuje dieťa útleho veku, ktoré nie je schopné vlastnými silami čeliť situácii, v ktorej sa ocitlo (spravidla ide o dieťa do 6 rokov), alebo aj staršie dieťa, ak pre svoju nesamostatnosť a stupeň svojho telesného i duševného vývoja, ako aj podmienky prostredia, kde ostalo odložené, nie je spôsobilé sa vymaniť z danej situácie (R 47/1978). Pôjde teda o dieťa, ktoré vzhľadom na svoj vek, životné skúsenosti, stupeň vyspelosti, zdravotný stav a pod. nemá nádej si účinne zadovážiť pomoc.
Pod odložením dieťaťa sa chápe aktívne a úmyselné konanie páchateľa spočívajúce vo fyzickom uložení, ponechaní alebo vzdaní sa dieťaťa na mieste, kde mu nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia. Problematické bude v tomto smere posúdenie, aké miesto sa považuje za nie nebezpečné, nakoľko pre dieťa, ktoré si nevie samo zadovážiť pomoc môže byť prakticky nebezpečné akékoľvek miesto, t.j. aj také, ktoré je vo všeobecnosti bezpečné. Miesto, kde dieťaťu nebude hroziť nebezpečenstvo je spravidla také miesto, kde nepôsobia nepriaznivé vonkajšie vplyvy, resp. miesto vzhľadom na povahu ktorého je možné rozumne predpokladať, že tam dieťaťu bude včas poskytnutá pomoc (napr. odloženie v nemocnici alebo inom viditeľnom verejnom mieste).
O trestný čin odloženia dieťaťa nepôjde v prípade, ak bolo dieťa (novorodenec) uložené na špeciálnom (zákonom na to určenom) mieste, ktorým sú tzv. hniezda záchrany. Podľa ustanovenia § 11 ods. 12 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Ak zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti, ktoré prevádzkuje novorodenecké oddelenie, zriadi na účely záchrany novorodencov verejne prístupný inkubátor, možno novorodenca do neho odložiť“. V spojení s ustanovením § 28 Trestného zákona je takéto odloženia dieťaťa považované za okolnosť vylučujúcu protiprávnosť, pretože ide o výkon práva vyplývajúceho zo všeobecne záväzného právneho predpisu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ponechanie v zdravotníckom zariadení mimo verejne prístupného inkubátora nie je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť.
Páchateľom trestného činu odloženia dieťaťa môže byť iba špeciálny subjekt a to osoba, ktorá má povinnosť starať sa o dieťa, pričom je právne irelevantné, či ide zákonnú, zmluvnú alebo povinnosť vyplývajúci z úradného rozhodnutia (napr. rodič, opatrovník, osvojiteľ pestún, vychovávateľka v materskej škôlke a pod.).
Vzhľadom na dikciu § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona je možné nedokonalosť tejto skutkovej podstaty odstrániť racionálnym a spoločensky akceptovaným výkladom, aby nedochádzalo k absurdnému trestnoprávnemu postihovaniu a to využitím tzv. materiálneho korektívu upraveného v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona (k princípu ultima ratio v aplikačnej rovine bližšie pozri TU). Materiálny korektív umožňujúci posúdenie trestnosti z pohľadu stupňa závažnosti konkrétneho prípadu nemožno použiť pri kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu odloženia dieťaťa (ods. 2), pretože v tomto prípade ide v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 Trestného zákona o zločin, kde sa uplatňuje čisto formálne chápanie trestného činu.
Hodnotenie samotnej skutkovky nechávame bokom, nech si o jej potrebe utvorí názor každý sám. Po stručnom rozbore skutkovej podstaty trestného činu odloženia dieťaťa si však dovolíme všetkým rodičom a iným povinným osobám poskytnúť zopár rád ako sa vyhnúť trestnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu odloženia dieťaťa, resp. ako sa vyhnúť prísnejšiemu trestu.
Základná rada znie: Nikdy neodkladajte dieťa, o ktoré máte povinnosť sa starať! Najistejší spôsob, ktorý možno odporučiť ako prevenciu pred spáchaním tohto trestného činu je tzv. klokanka (nemyslíme samicu klokana ale toto). Preto ak budete chcieť vyhovieť povedzme starej mame a predísť rodinným nezhodám, hľadajte kompromis a neodkladajte jej dieťa na ruky, ale umožnite jej dieťa iba pohladkať. Ďalším riešením by mohlo byť použitie tzv. baby vysielačiek alebo baby monitorov, kedy by odpadlo kritérium, že dieťa si nemôže zadovážiť pomoc; ibaže by ste naučili dieťa hneď po narodení vytočiť 112-stku a namiesto slov mama a tata, vysloviť adresu pobytu a pomoc.
Iná rozumná rada nám po prečítaní tejto skutkovej podstaty nenapadá – ak sa však predsa rozhodnete dieťa odložiť, pamätajte na nasledovné „odkladacie zásady“, ktoré Vám umožnia vyhnúť sa prísnejšiemu trestu, ktorý nastáva v prípade, ak tento čin spáchate (i) závažnejším spôsobom konania alebo (ii) na dieťati mladšom ako tri roky.
(i) Závažnejším spôsobom konania sa v súlade s ustanovením § 138 Trestného zákona rozumie páchanie trestného činu:
a) so zbraňou,
b) po dlhší čas,
c) surovým alebo trýznivým spôsobom,
d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy,
e) vlámaním,
f) ľsťou,
g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,
h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona,
i) organizovanou skupinou, alebo
j) na viacerých osobách.
Ad a): Ak ste nositeľom zbrojného preukazu a nosíte zbraň pri sebe, tak ju pri odkladaní dieťaťa radšej odložte bokom.
Ad b): Ak ste odložili dieťa do postieľky, aby ste mohli vybehnúť so susedom na pivo, povedzte barmanovi, že dnes to chcete rýchlo, nie cez penu.
Ad c): Ak dieťa odkladáte do detského kočíka, najprv mu dajte napiť a napapkať a následne ho s citom položte, nie vhoďte.
Ad d): Nikdy neodkladajte dieťa nasilu, ale iba s jeho predchádzajúcim súhlasom a nevyhrážajte sa mu, že bude odložené, jednoducho ho iba odložte bez akéhokoľvek komentára.
Ad e): Na účely odloženia dieťaťa radšej použite vlastný byt.
Ad f): Nelákajte dieťa do odkladacieho priestoru na cukríky ani iné benefity – povedzte mu na rovinu, že bude odložené.
Ad g): Tak tomuto sa vzhľadom na povahu veci nevyhnete.
Ad h): Nepotešíme Vás, ale platí rovnaký záver ako pod ad g).
Ad i): Vzhľadom na to, že organizovanou skupinou sa rozumie spolčenie najmenej troch osôb, pričom rodičia sú v zásade dvaja, tak rodičia, ktorí sa dopustili odloženia dieťaťa v spolupáchateľstve si môžu s kľudom vydýchnuť. Ak však nedajbože spolupracujete s inými mamičkami (min. dvoma) na spoločnom odkladaní detí, alebo ste viac ako trojčlenným kolektívom vychovávateliek v škôlke, kde ukladáte deti do postieľok, príp. ako zdravotné sestry „knedlíkujete“ deti do postieľok v pôrodnici, tak Vám odporúčame vykonávať túto aktivitu iba v dvojčlenných skupinkách.
Ad j): Ak máte viacero detí (aspoň tri), vždy odkladajte najviac dve deti súčasne.
(ii) Na dieťati mladšom ako tri roky - s odkladaním dieťaťa počkajte až po dovŕšení troch rokov.
Na záver si možno položiť vo vzťahu k existencii trestného činu odloženia dieťaťa mimo jeho legislatívnej neperfektnosti niekoľko otázok. Je s prihliadnutím na princíp ultima ratio v trestnom práve nevyhnutné trestnoprávne postihovať tento druh správania sa? Nie je v tomto smere účinnejšie za účelom zabezpečenia práva dieťaťa na rodičovskú starostlivosť použiť iné, mimotrestné právne prostriedky?
V naznačenom kontexte sa prikláňam k názoru vyslovenému v odbornej literatúre (MENCEROVÁ, I.: Zásada subsidiarity trestnej represie a trestný čin „odloženie dieťaťa“; Justičná revue, 62, 2010, č. 12, s. 1332 – 1336), že uložením trestnej sankcie rodičovi nezabezpečíme právo dieťaťa na rodičovskú starostlivosť! Právo detí na rodičovskú starostlivosť a výchovu, garantované ústavou, sa zabezpečuje nástrojmi, ktoré poskytuje Zákon o rodine, a v prípade, že je to potrebné, štát zasahuje do zabezpečenia riadnej starostlivosti a výchovy prostriedkami, ktoré mu tento zákon umožňuje – výchovnými opatreniami takého charakteru, ktoré síce rešpektujú právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany rodičov, avšak svojím účinkom (napomenutím, dohľadom, obmedzením a pod.) smerujú k tomu, aby výchova a starostlivosť boli vykonávané riadne a v prospech dieťaťa (ak sa nejaví potrebným vážnejší zásah do vzťahu rodičov a detí zo strany štátu v záujme ochrany maloletého dieťaťa).
Po prečítaní tohto článku sa Vám iste uľaví, keď Vaše dieťa konečne dovŕši 18 rokov veku – v takom prípade sa Vaša situácia rapídne zmení a to tak, že dieťa nielenže budete môcť odložiť, ale v prípade nadmerného parazitovania rovno sa ho aj zbaviť.
K aplikačnej praxi prokurátorov pri rozhodovaní o trestnom čine odloženia dieťaťa viac TU.
Poznámka redakcie: Tento článok vznikol ešte pred nedávno medializovanou tragickou udalosťou, ktorá tematicky súvisí s obsahom tohto článku. V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť, že článok žiadnym spôsobom nereaguje na túto udalosť, jej tragickosť neznižuje ani nijako neironizuje, ale iba poukazuje na absurdnosť a legislatívnu nedôslednosť právnej úpravy v tejto otázke.
Tomáš Čentík, 6. augusta 2015
ilustračné foto: pixabay.com
