ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

K rozsudku pre zmeškanie žalovaného

Rozsudok pre zmeškanie žalovaného je tzv. kontumačným rozsudkom, ktorý predstavuje „formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, ktorá spočíva predovšetkým v absencii povinnosti tvrdiť a povinnosti dôkaznej, či v nedostavení sa na už nariadené pojednávanie[1]“.

Vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného prichádza do úvahy v dvoch prípadoch:

1.      v prípade ak sa nenariaďuje pojednávanie

O žalobe znejúcej na splnenie povinnosti môže súd aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sú kumulatívne splnené nasledujúce podmienky:

1.  súd uložil žalovanému uznesením povinnosť vyjadriť sa k žalobe v určenej lehote a vo vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
2. v uznesení podľa bodu a) bol žalovaný poučený o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie,
3. uznesenie podľa bodu a) bolo žalovanému doručené do vlastných rúk. 

2.      v prípade, ak sa nariaďuje pojednávanie

O žalobe znejúcej na splnenie povinnosti môže súd na pojednávaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sú kumulatívne splnené nasledujúce podmienky:

1. žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie,
2. žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

„Predpokladom je, že toto pojednávanie nebolo odročené alebo jeho termín nebol zmenený z dôvodov na strane súdu a uskutočnilo sa aspoň v rozsahu postačujúcom na preskúmanie predpokladov na rozhodnutie kontumačným rozsudkom.“[2]

 

K tzv. zjednodušenému odôvodneniu rozsudku pre zmeškania žalovaného

Osobitne sú upravené obsahové náležitosti odôvodnenia rozsudku pre zmeškanie; ktorými sú:

1. stručná identifikácia procesného nároku
2. a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

Vzhľadom na to, že nejde o meritórny rozsudočný výrok o veci samej po vykonaní dokazovania a právneho posúdenia veci, nie je rozsudok pre zmeškanie žalovaného potrebné „odôvodňovať štandardným spôsobom“[3].

Rozsudok pre zmeškanie možno vydať v prípade, ak je v jednej veci viacero žalovaných a nejde o samostatné spoločenstvo podľa § 76 CSP, iba ak podmienky na jeho vydanie spĺňa každý zo žalovaných.

Zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa odlišuje podľa toho, či bol tento rozsudok vydaný bez nariadenia pojednávania alebo priamo na pojednávaní:

1.  v prípade, ak bol rozsudok pre zmeškanie vydaný bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že žalovaný zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia, môže žalovaný podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v ktorom uvedie ospravedlniteľné dôvody zmeškania a k návrhu priloží vyjadrenie. Ak tomuto návrhu súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, vyhovie, je povinný zrušiť rozsudok pre zmeškanie a začať vo veci opäť konať;
2. v prípade, ak bol rozsudok pre zmeškanie vyhlásený priamo na pojednávaní z dôvodu, že sa žalovaný na pojednávanie nedostavil, môže žalovaný podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v ktorom uvedie ospravedlniteľné dôvody zmeškania. Ak tomuto návrhu súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, vyhovie, je povinný zrušiť rozsudok pre zmeškanie a nariadiť nové pojednávanie.

Zrušenie rozsudku pre zmeškanie uskutoční súd uznesením.

Na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaným je ustanovená subjektívna 15dňová lehota, ktorá plynie od okamihu, kedy sa žalovaný o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. Pre porovnanie OSP ustanovoval žalovanému na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie lehotu do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, a to iba v prípade, ak sa nedostavil na pojednávanie.

Za ospravedlniteľné dôvody možno považovať „všetky dôvody, pre ktoré by súd odpustil zmeškanie akejkoľvek inej procesnej lehoty, t. j. všetky prípady náhlych a neočakávaných prekážok v podobe zdravotných, či iných dôvodov, pre ktoré žalovaný zmeškal predpísaný procesný úkon a bolo by preto nespravodlivé sankcionovať ho za porušenie povinnosti, ktoré sám nespôsobil[4]“. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 184/2009 ospravedlniteľným dôvodom „sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť, a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.“.

 

K rozsudku pre zmeškanie žalobcu

Rozsudok pre zmeškanie žalobcu je rovnako tzv. kontumačným rozsudkom, ktorý predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalobcu, ktorou je „strata sporu vo forme zamietavého kontumačného rozsudku“[5].

Vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu pripadá do úvahy iba v prípade, ak sa nariaďuje pojednávanie. O žalobe znejúcej na splnenie povinnosti môže súd na pojednávaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak sú kumulatívne splnené nasledujúce podmienky:

1. žalobca sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie,
2. žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

 

K tzv. zjednodušenému odôvodneniu rozsudku pre zmeškanie žalobcu

Osobitne sú upravené obsahové náležitosti odôvodnenia rozsudku pre zmeškanie; ktorými sú len:

1. stručná identifikácia procesného nároku
2. a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

Rozsudok pre zmeškanie možno vydať v prípade, ak je v jednej veci viacero žalovaných a nejde o samostatné spoločenstvo podľa § 76 CSP, iba ak podmienky na jeho vydanie spĺňa každý zo žalovaných.

Pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu sa uplatní rovnaká právna úprava, aká sa vzťahuje na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v prípade, ak bol rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydaný bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že žalovaný zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia.

V súvislosti s právnou úpravou rozsudku pre zmeškanie žalobcu a rozsudku pre zmeškanie žalovaného je potrebné uviesť, že z OSP vypadáva § 135b ods. 5, ktorým sa zakazuje rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie:

1. vtedy, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi účastníkmi,
2. v spore vzniknutom z medzinárodného obchodného styku,
3. v spore, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom,
4. v spore, v ktorom sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky (k uvedenému pozri § 299 ods. 1 CSP).

Rozsudok pre zmeškanie „nemôže obsahovať výsledky dokazovania alebo hodnotiace úsudky, pretože skutkový základ na toto rozhodnutie sa vytvára len na základe tvrdení žalobcu“[6].

 

K rozsudku pre uznanie nároku

Súd je povinný rozhodnúť na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku v prípade, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť. Uznanie nároku žalovaným je procesným úkonom; „ak žalovaný uzná nárok hmotnoprávnym úkonom voči svojmu žalobcovi, berie túto skutočnosť súd do úvahy pri rozhodovaní veci a posúdi ju podľa okolností konkrétneho prípadu, napr. ako uznanie dlhu či uznanie záväzku“[7]. Z právnej úpravy OSP vypadáva časť ustanovenia § 153a ods. 1, ktorým sa umožňuje rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku aj v prípade, ak žalovaný uzná základ nároku uplatneného žalobou.

Uznanie nároku musí byť výslovným prejavom žalovaného, a to „v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Ak dôjde k uznaniu nároku až po vyhlásení prvostupňového rozhodnutia, bude o tejto skutočnosti rozhodovať odvolací súd a rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že vydá rozsudok na základe uznania nároku.[8]“. Uvedené možno primerane aplikovať aj na inštitút vzdania sa nároku.

V prípade, ak na strane žalovaného vystupuje viacero subjektov, je na vydanie rozsudku pre uznanie nároku potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci žalovaní okrem prípadu, ak by išlo o samostatné spoločenstvo podľa § 76 CSP.

V prípade uznania nároku žalobcu vo forme písomného prejavu žalovaného, nie je potrebné nariadenie pojednávania súdom. „Takáto možnosť neznamená, že súd vôbec nenariadi pojednávanie, ale to, že ak dôjde k uznaniu alebo vzdaniu sa nároku, súd už nemusí rozsudok vynášať na pojednávaní.“[9] Uvedené možno primerane aplikovať aj na inštitút vzdania sa nároku.

 

K tzv. zjednodušenému odôvodneniu rozsudku pre uznanie nároku

Osobitne sú upravené obsahové náležitosti odôvodnenia rozsudku pre uznanie nároku; ktorými sú len:

1.  stručná identifikácia procesného nároku
2.  a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

„V prípade uznania nároku žalovaným súd neskúma hmotnoprávne predpoklady takéhoto uznania. (...) Súd sa preto obmedzí na konštatovanie, že žalovaný uznal nárok uplatnený žalobou.“[10] Uvedené možno primerane aplikovať aj na inštitút vzdania sa nároku.

 

K rozsudku pre vzdanie sa nároku

Súd je povinný zamietnuť žalobu na návrh žalovaného rozsudkom pre vzdanie sa nároku v prípade, ak sa žalobca vzdá svojho nároku úplne alebo sčasti.

V prípade, ak na strane žalobcu vystupuje viacero strán, je na vydanie rozsudku pre vzdanie sa nároku potrebné, aby sa nároku vzdali všetci žalobcovia okrem prípadu, ak by išlo o samostatné spoločenstvo podľa § 76 CSP.

V prípade vzdania sa nároku vo forme písomného prejavu žalobcu, nie je potrebné nariadenie pojednávania súdom.

 

K tzv. zjednodušenému odôvodneniu rozsudku pre uznanie nároku

Osobitne sú upravené obsahové náležitosti odôvodnenia rozsudku pre uznanie nároku; ktorými sú len:

1. stručná identifikácia procesného nároku
2. a právny dôvod vydania rozsudku pre vzdanie sa nároku.

V súvislosti s právnou úpravou rozsudku pre uznanie nároku a rozsudku pre vzdanie sa nároku dôvodová správa uvádza: „Výslovná žalobná žiadosť procesných strán sa odstránila, pretože sa upúšťa od iracionálnej právnej úpravy, podľa ktorej boli voči uznanému nároku prípustné prostriedky procesnej obrany. Predkladateľ pripúšťa možnosť podať odvolanie proti rozsudku pre uznanie nároku a vzdanie sa nároku len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na ich vydanie. Pre procesne absurdné a výnimočné situácie bude slúžiť obnova konania, pretože bude splnená podmienka, že rozhodnutie nemožno zrušiť alebo zmeniť inak.[11]“.

Inštitút rozsudku pre vzdanie sa nároku je „len procesným vyjadrením hmotnoprávneho inštitútu odpustenia dlhu, v zmysle ktorého dlh možno odpustiť len dohodou s dlžníkom[12]“.

Z právnej úpravy OSP vypadáva ustanovenie § 153a ods. 3, ktorým sa zakazuje rozhodnutie sporu rozsudkom pre uznanie nároku alebo rozsudkom pre vzdanie sa nároku v prípade sporov, ktoré strany nemôžu skončiť súdnym zmierom.

„Ku konkurencii, súbehu rozsudku na základe uznania a vzdania sa nároku a kontumačného nároku (rozsudok pre zmeškanie žalobcu alebo žalovaného) treba uviesť, že v zásade má rozsudok na základe uznania a vzdania sa nároku prednosť pred rozsudkom kontumačným v tom zmysle, že pokiaľ žalovaný svojím procesným úkonom uzná nárok žalobcu a súčasne by boli splnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, súd vydá rozsudok na základe uznania nároku. Rovnako sa postupuje, ak sa žalobca svojím procesným úkonom svojho práva vzdá.“[13]

Laura Rózenfeldová

ilustračné foto: redakcia

 

Zdroje:

• zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

• zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

• Dôvodová správa k zákonu č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

• Učebnica občianskeho procesného práva 1. zväzok, Ján Mazák – Martina Jánošíková. vydavateľstvo IURIS LIBRI, spol. s.r.o., 2012, ISBN: 978-80-89635-00-9, 1. vydanie

• Števček, M., Ficová, S. a kol., Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012