Počuli ste už o tzv. fixnej zmluve? Pre tých, ktorým pojem fixnej zmluvy veľa nehovorí, príp. o ňom síce počuli, ale nevedia aký je jej právny význam, si jej podstatu názorne ilustrujeme v tomto článku na príklade svadobného dňa. Zjednodušene však možno v úvode konštatovať, že fixnou zmluvou (v zásade ňou môže byť akýkoľvek zmluvný typ napr. kúpna zmluva, zmluva o dielo, zmluva o preprave a pod.) je taká zmluva, obsahom ktorej je plnenie, pri ktorom má veriteľ záujem, aby sa plnilo v presný čas, pričom na oneskorenom plnení nemá z pochopiteľných a objektívnych dôvodov záujem.
Na tomto mieste sa budeme zaoberať výlučne právnymi následkami omeškania – mimoprávne následky v podobe hnevu a hystérie nevesty, príp. ufrflaných hostí ponecháme stranou.
V oblasti zmluvného práva v zásade platí, že uzavretú zmluvu je potrebné určitým právom upraveným spôsobom ukončiť (napr. výpoveďou, odstúpením od zmluvy a pod.), aby skončilo jej trvanie a zanikli práva a povinnosti zmluvných strán (napr. povinnosť dodať určitý tovar alebo poskytnúť službu). V určitých špecifických prípadoch sa však právny úkon zo strany účastníka zmluvného vzťahu nevyžaduje, nakoľko k zániku zmluvy dochádza priamo zo zákona. Týmito prípadmi sú tzv. fixné zmluvy, ktorých význam si ilustrujeme na príklade svadobného dňa a zmluvných plnení, ktoré sa v spojitosti s týmto dňom zvyknú zabezpečovať.
Na pochopenie si načrtneme niekoľko štandardných zmluvných plnení, ktoré sa na účely svadby musia nevyhnutne a včas zabezpečiť, aby sa neveste náhodou neprihodil infarctus cordis. Medzi tieto plnenia, ktoré si snúbenci na svadbu objednávajú patria napr. svadobná výzdoba, kapela alebo dí-džej, svadobné menu, limuzína, svadobná torta a samozrejme nemožno zabudnúť na svadobnú sálu, kde sa to má všetko odohrať. Spoločným znakom pre všetky tieto plnenia je to, že sú objednané na presne stanovený konkrétny deň zvyčajne sobotu (v súčasnosti však už možno zaznamenať moderné trendy, že svadby sú uskutočňované aj v iné dni v týždni).
A teraz prichádza to najhoršie a zároveň meritum tohto článku. Predstavte si, že niektoré, resp. v krajnom prípade všetky tieto plnenia nebudú zo strany ich poskytovateľov dodané v dohodnutý čas. Aký je ďalší osud trvania týchto zmlúv? Je potrebné ich nejakým spôsobom právne ukončiť (napr. odstúpiť od zmluvy)? Odpoveď na tieto otázky je pomerne jednoznačná – tieto zmluvy zanikajú priamo zo zákona, t.j. nie je potrebné ich žiadnym spôsobom ukončovať. Na tieto situácie totiž dopadá ustanovenie § 518 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorý upravuje spôsob zániku tzv. fixných zmlúv, t.j. zmlúv viazaných na určitý pevný (nemenný) termín, kedy sa má realizovať dohodnuté zmluvné plnenie. Podľa tohto ustanovenia platí, že „Ak bol v zmluve určený presný čas plnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, musí veriteľ oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že na plnení trvá; ak tak neurobí, zmluva sa od začiatku zrušuje“. Z logiky veci vyplýva, že v oznámení veriteľa je potrebné uviesť za akých časových okolností trvá naďalej na plnení, inak by malo platiť, že plnenie sa má vykonať v primeranej lehote – iba za splnenia tohto predpokladu trvá zmluvný vzťah ďalej. To, či sa zachová existencia inak fixnej zmluvy je závislé od vôle veriteľa, napr. ak usúdi, že môže použiť plnenie pri inej príležitosti.
Pri týchto zmluvách nastáva v prípade omeškania dlžníka priamo zo zákona ten dôsledok, že zmluva sa od počiatku zrušuje a to bez toho, aby bolo potrebné odstupovať od zmluvy. Všetky tieto situácie majú spoločné to, že v dôsledku omeškania dlžníka dochádza k zániku fixnej zmluvy – filozofia tohto ustanovenia vychádza z toho, že pre veriteľa (v danom prípade snúbencov) po dojednanom čase stráca plnenie spravidla akýkoľvek význam a bolo by nespravodlivé a absurdné od jeho požadovať prijatie oneskoreného plnenia. Určenie času plnenia tu zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, nakoľko pri fixných zmluvách všetko stojí a padá na presnom dodržaní času plnenia.
Fixný zmluva je zmluva, pri ktorej bol čas plnenia presne určený a (i) zo zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na neskoršom plnení (t.j. táto skutočnosť je v zmluve výslovne uvedená) alebo (ii) pri ktorej z povahy veci (hoci to nie je v zmluve explicitne uvedené) vyplýva, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem – plnenie viazané na určitú udalosť, príp. spoločenskú príležitosť (svadobný deň).
Fixné zmluvy sú teda také zmluvy, v ktorých je čas plnenia presne dohodnutý a (priamo) zo zmluvy alebo (nepriamo) z povahy veci vyplýva, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, pretože plnenie už pre neho stratilo význam. Napríklad môže ísť tiež o zmluvu, ktorej predmetom je reklamný spot za účelom propagácie hudobného koncertu, odvoz taxíkom na letisko, kde je zjavné, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem. Samotné stanovenie termínu, do kedy má dlžník plniť, bez toho, že by mu bolo známe, že plnenie je na tento termín striktne viazané, nestačí.
Najjednoduchšie a najvhodnejšie z hľadiska posúdenia fixnosti zmluvy je stav, ak si zmluvné strany priamo v zmluve dojednajú následky omeškania podľa ustanovenia § 518 OZ, nakoľko v takom prípade odpadá potreba skúmať a preukazovať, či veriteľ môže alebo nemôže mať vzhľadom na povahu veci záujem na oneskorenom plnení.
Veriteľ môže zabrániť zrušeniu fixnej zmluvy len tým, že dlžníkovi bez zbytočného odkladu (k výkladu pojmu „bez zbytočného odkladu“ pozri TU) oznámi, že trvá na splnení záväzku – nesplnením tejto notifikačnej povinnosti v zákonom stanovenej lehote bez zbytočného odkladu záväzkový právny vzťah založený fixnou zmluvou zaniká a veriteľ stráca nárok vymáhať plnenie. Na rozdiel od odstúpenia od zmluvy z dôvodu omeškania dlžníka podľa § 517 OZ, ku ktorému dochádza na základe právneho úkonu veriteľa, v prípade fixnej zmluvy sa zmluva ruší bez prejavu vôle veriteľa.
Okrem právneho následku zániku fixnej zmluvy sa možno domáhať uspokojenia ďalších do úvahy prichádzajúcich nárokov: (i) nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 519 OZ v spojení s § 415 a nasl. OZ, (ii) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 v spojení s § 457 OZ (napr. vrátenie peňažnej zálohy), (iii) nárok na zmiernenie nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv – o polemike nad náhradou nemajetkovej ujmy v dôsledku zrušenej svadobnej hostiny pozri TU.
Na doplnenie možno uviesť, že fixné zmluvy pozná aj obchodnoprávna úprava záväzkových vzťahov – podľa ustanovenia § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka „ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku“.
Tomáš Čentík, 5. októbra 2015
Ilustračné foto: pixabay.com
