Komplexný článok v ktorom nájdete spracovanie problematiky dronov z pohľadu práva. Technický pohľad na drony, právna úprava lietania dronov na Slovensku, letecké snímkovanie, ale i praktické príklady a tipy zo života.

Úvod do problematiky dronov

V rámci kybernetiky je jedným z najrýchlejšie rozšírujúcich sa podoodborov robotika. Robotika zažíva nevídaný rozmach, ktorý je determinovaný vedeckotechnickým pokrokom posledných rokov. Pôvodné objavy a vynálezy, ktoré boli určené na vojenské účely sa dostávajú aj do civilného priestoru, medzi obyčajných ľudí.

Túžba po technických hračkách pre dospelých ale i pre deti tu bola od čias prvých technických riešení. S napredovaním doby sa začali používať rádiom ovládané hračky. Prvá verejná prezentácia ovládania zariadenia pomocou rádiových vĺn sa uskutočnila Nikolom Teslom už v roku 1898[1]. Počas druhej svetovej vojny výrazným spôsobom vzrástol vývoj technológie diaľkového ovládania pomocou rádia. Luftwaffe túto technológiu používala na navádzanie bômb proti lodiam. V tridsiatych rokoch 20. storočia bratia Bill a Walt Goodovi zkonštruovali prvé lietadlo na zábavu ovládane rádiovými vlnami s využitím vákuových elektrónok.[2] To vytvorilo základ pre vznik celého odvetvia modelárskeho priemyslu – RC modelov[3], ktoré sa tešia veľkej popularite dodnes. Rádiovo ovládané sú modely dopravných prostriedkov rozmanitého druhu, od autíčok, vrtuľníkov, tankov, lodí, až po lietadlá, pracovné nástroje a multikoptéry.

Multikoptéra je motorové rotorové lietadlo s otáčavými nosnými plochami schopné zvisle vzlietnuť a pristáť, vznášať sa na mieste a lietať na rôzne smery. Predpona „multi“ je odvodená z väčšieho počtu rotorov, kedy sa podľa tohto počtu odvodzuje aj názov tak, že k základu slová sa pridáva číselná predpona. Multikoptéra so štyrmi rotormi tak nesie názov kvadrokoptéra, šesť rotorov predurčuje názov hexakoptéra a podobne.

Názov „dron“ sa začal pretraktovať v našich zemepisných šírkach v súvislosti s prebratým hovorovým anglickým slovom „drone“. Ide o  lietadlo, ktoré sa oficiálne a spisovne označuje ako Unmanned Aerial Vehicle (možno sa stretnúť so skratkou UAV), teda bezpilotné lietadlo. Dron je tak lietadlo bez posádky, ktoré môže byť riadené na diaľku, alebo lietať samostatne pomocou predprogramovaných letových plánov, prípadne pomocou zložitejších autonómnych subsystémov. Počiatok vývoja bezpilotných lietadiel realizovala samozrejme armáda, ktorej snahou bolo minimalizovať straty na životoch počas bojových operácií a taktiež riziká spojené s používaním bežných lietadiel s posádkou. Prvé bezpilotné lietadlo pravdepodobne pochádza z roku 1916, vytvoril ho profesor Archibald Montgomery Lowe a pomenované bolo ako Aerial target (Vzdušný cieľ)[4]. Rok predtým však už Nikola Tesla popísal „letku bezpilotných lietadiel“ vo svojej dizertačnej práci ako ozbrojený systém na ochranu Spojených štátov amerických[5]. Nasledovali ďalšie pokusy a vznikali nové bezpilotné lietadlá v snahe zvrátiť priebeh prvej svetovej vojny a získať technickú prevahu.

Aj po skončení vojny vývoj bezpilotných lietadiel pokračoval. V druhej svetovej vojne sa vďaka technologickému rozmachu začali aplikovať postupy a metódy, ktoré zabezpečili rýchly vývoj a nástup bezpilotných lietadiel – vždy však v rovine vojenskej techniky nedostupnej pre civilné obyvateľstvo. Reálny podiel na výsledkoch bojov začali mať bezpilotné lietadlá v časoch Vietnamskej vojny, ktorú viedli Spojené štáty americké. V roku 1959 stratilo americké letectvo veľa pilotov a tak nasadenie bezpilotných lietadiel v ďalšom období bolo logickým krokom. V sedemdesiatych rokoch priznala americká armáda, že vo Vietname používala bezpilotné lietadlá. V 1973 roku Izrael vytvoril prvé bezpilotné lietadlá na sledovanie prostredia v reálnom čase, čo mu pomohlo neutralizovať sýrske letectvo počas konfliktu v Libanonskej vojne z 1982.

S rozmachom a miniaturizáciou technológií, ktorá sa začala v 80tych a 90tych rokoch, a fakticky trvá dodnes, sa aj bezpilotné lietadlá dostali na novú úroveň a ich výroba sa stala z veľkej časti aj civilnou záležitosťou. V roku 2012 letectvo Spojených štátov amerických oznámilo, že disponuje 7494 bezpilotnými lietadlami, teda takmer každé tretie lietadlo z celej letky je bezpilotné.[6] Nadšenci modelárstva majú v posledných rokoch otvorené dvere v podobe nových technológií získaných aj z armádneho vývoja, ktoré sa implementujú do RC modelov. Kým v minulosti sa s diaľkovo ovládanými modelmi ovládali len pozemné zariadenia, s nástupom nových zdrojov energie, ľahkých a pevných materiálov, ako aj spôsobov bezdrôtovej komunikácie, sa rozšírili modely lietajúce.

V Slovenskej republike sa bezpilotným lietadlom rozumie lietadlo spôsobilé lietať bez pilota na palube[7]. Bezpilotné lietadlá sa delia na:

1. autonómne lietadlá – ktoré sme popísali v historickom prehľade a disponuje nimi prevažne armáda. Takéto bezpilotné lietadlo neumožňuje zásah pilota do riadenia letu, jeho trajektória a správanie je vopred naplánované,
2. diaľkovo riadené lietadlá -  z gramatického výkladu názvu je zjavné, že ide o lietadlo riadené osobou, ktorá takéto lietadlo ovláda prostredníctvom zariadenia na to určeného,
3. modely lietadiel – rádiovo ovládané bezpilotné lietadlá používané bez obchodného zámeru len na športové, súťažné alebo rekreačné účely,
4. Lietadlo-hračka - rozhodnutie č. 1/2015 Dopravného úradu zaviedlo aj tento pojem, pričom ide o model lietadla s maximálnou vzletovou hmotnosťou nižšou alebo rovnou 0,5 kg a ktorý je hračkou podľa zákona.

Na účely tohto článku sa budeme zaoberať bezpilotnými strojmi, ktoré sú určené na využitie bez obchodného zámeru, teda ako modely slúžiace ako rekreačné hračky na diaľkové ovládanie, prípadne diaľkovo riadené lietadlá. Pokúsime sa dodržať jednotnú terminológiu, kedy bezpilotnými lietadlami budeme rozumieť „drony“ a takto ich v článku označujeme. Nevyhneme sa však občasnému citovaniu zákona a predpisov, ktoré takýto pojem nepoznajú. Technológie autonómnych bezpilotných vojenských lietadiel, ich využívanie a spôsoby sú často predmetom utajenia, najmä s ohľadom na ich povahu a preto by tento článok obsahovo pravdepodobne končil v predchádzajúcich vetách. Priestor tak venujeme malým dronom - multikoptéram, ktoré sa tešia v poslednej dobe veľkej popularite medzi širokou verejnosťou.

Technológia dronov

Z hľadiska technológie sú modely lietadiel postavené z ľahkých materiálov, ktoré sú často odolné voči poveternostným podmienkam. V zásade platia jednoduché fyzikálne zákony, čím ľahšia váha celého stroja, tým ľahšie prekoná gravitáciu a spotrebuje menej energie. Drony využívajú často rádiové spojenie. Časy jednoduchých rádiových vĺn na komunikáciu nahradili moderné dátové siete, ktoré sú schopné prenášať veľké množstvo údajov. Napríklad štandard Wi-Fi siete umožňuje v reálnom čase sieťou prenášať audiovizuálny záznam, preto nie je potrebné mať umiestnené na drone dátové úložisko (napr. pamäťovú kartu). Nevýhodou je vyššia spotreba energie, tým pádom kratší čas letu a vyššie vstupné investície. Výhoda však je, že ak Vám dron spadne do jazera, máte záznamy na externom zdroji a aspoň tie vám ostanú vám útecha.

Váhovo sa drony pohybujú v stovkách gramov, v závislosti od počtu rotorov, veľkosti a samozrejme výbavy. Profesionálny dron môže prekročiť váhu 1,2 kg, pretože nesie so sebou videokameru a ďalšie technológie, ako napr. GPS modul na určenie polohy a zvýšenie užívateľkého komfortu. Pre ilustráciu, takýto dron môže stúpať rýchlosťou 5 m/s, v bezvetrí dosiahne rýchlosť 16m/s a pracuje v teplotách od 0 do 40 stupňov celzia. Diaľkovým ovládaním s rádiovou frekvenciou cca 2,4 Ghz dokáže užívateľ dron od seba vzdialiť až 2 kilometre, čo je už naozaj veľká vzdialenosť (a zbytočná, keďže je v rozpore so zákonmi). Vzhľadom na to, že ani najvybavenejší a najdrahší dron na trhu v súčasnosti nevydrží vo vzduchu dlhšie ako cca 25 minút, máme za to, že ide skôr o marketingové čísla ako reálne využitie. Moderné drony disponujú funkciami, kedy sa pri strate vizuálneho kontaktu vedia samé vrátiť na miesto vzletu, a to práve kvôli implementovanej GPS technológii, ktorá ich automaticky na toto miesto navedie.

Možno teda konštatovať, že drony sú v súčasnosti na vyspelej modernej úrovni, disponujú výbavou pomocou ktorej sa dajú zhotoviť aj profesionálne videozáznamy, pričom pohľady zo vzduchu sú veľmi atraktívne a originálne, no tak ako mnoho súčasných technológií, aj táto má svoju nevýhodu – batériu. Zdroj energie nepostačuje na dlhodobejšie užívanie a preto výrobcami udávaných 20 minút je v reálnom čase sotva 15 minút, a to už je naozaj krátka doba. Dron, ktorý sme popísali vo vyšších riadkoch dnes predávajú za cca 1400 EUR, čo je cenový strop, keďže vyššie ceny odrážajú už len použité doplnky. Nerátame veľké stroje s osem a viac vrtuľami, ktoré vynesú do vzduchu aj trojkilovú digitálnu zrkadlovku s masívnym objektívom a ich ceny sa šplhajú k cenám malých automobilov, pričom výkonom by Vám mohli uniesť aj menšieho, pomalšieho a nepozorného psa. Treba brať do úvahy, že vždy to bude len ľahučká vrtuľová hračka na 15 minút, ktorá je krehká a v prípade nehody investícia zamrzí. Nepoteší tiež ani keď sa zasekne na najvyššom strome v okolí, spadne do rieky, alebo pristane na mieste, kde nemáte prístup.

Právna úprava na Slovensku

S užívaním dronov je spojený ich právny rámec, ktorý vytvára priestor tak pre zákonodarcu, ako aj pre užívateľov. Vo všeobecnosti možno utvoriť záver, že viac ako tri štvrtiny opýtaných nevie o tom, akými pravidlami sa spravuje používanie dronov, resp. nevie o tom, že existujú nejaké pravidlá na úrovni zákonov. Pre väčšinu zákazníkov je zakúpenie dronu len zábavou na rekreačné účely, kedy často ani nepotrebujú stroj s kamerou, alebo fotoaparátom. No do popredia sa dostávajú drony s kamerami

Zákonom č. 402/2013 Z.z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa podľa jeho ust. § 8 zriadil Dopravný úrad, ktorý je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť dráh a dopravy na dráhach, civilného letectva a vnútrozemskej plavby. Dopravný úrad je rozpočtová organizácia zapojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Uvedeným zákonom sa zároveň zrušil pôvodný Letecký úrad Slovenskej republiky, ktorý dovtedy vykonával pôsobnosť v oblasti  civilného letectva.

Pre lietadlá spôsobilé lietať bez pilota s maximálnou vzletovou hmotnosťou nad 150 kg upravuje podmienky Európska agentúra pre bezpečnosť letectva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES v platnom znení. Ďalej sa uplatňujú požiadavky aj s ohľadom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 785/2004 z 21. apríla 2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel.[8]

Lietadlá spôsobilé lietať bez pilota s maximálnou vzletovou hmotnosťou nižšou ako 150 kg môžu podľa § 7, ods. 2 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonávať lety vo vzdušnom priestore len za podmienok, ktoré prihliadajú na bezpečnosť letu a ktoré určí rozhodnutím Dopravný úrad  po dohode s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, čo bolo donedávna pre mnohých užívateľov veľmi prekvapivým zistením, keďže akýkoľvek lietajúci stroj ľahší ako 150kg spĺňal tieto kritériá. Aj tá najmenšia helikoptéra, ktorá vážila pár desiatok gramov bola do roku 2015 na Slovensku považovaná za lietadlo, na ktorého prevádzku bolo potrebné absolvovať  pomerne zložitý proces získania oprávnenia, pretože podľa ust. § 2, písm. b) sa rozumelo „lietadlom zariadenie schopné pohybu v atmosfére v dôsledku iných reakcií vzduchu, ako sú reakcie vzduchu voči zemskému povrchu“. Platí to s istými obmenami do dnes.

Situácia sa zmenila, keď Dopravný úrad vydal Rozhodnutie č. 1/2015, ktorým sa určili podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky[9]. Dovtedy si pomerne neznámu tému všimli médiá, a senzačne, no plytko informovali o obsahu tohto rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie vo svojom Článku 2 definuje jednotlivé pojmy, z ktorých malá multikoptéra (dron) je úradom vnímaná ako „diaľkovo riadené lietadlo (remotely piloted aircraft), ktoré je lietadlo spôsobilé lietať bez pilota riadené osobou, ktorá ovláda diaľkovo riadené lietadlo z riadiacej stanice, ktorá nie je umiestnená na palube tohto lietadla.“ Ako sme v úvode uviedli, rozhodnutie pozná aj hračku, resp. model lietadla s maximálnou vzletovou hmotnosťou nižšou alebo rovnou 0,5 kg a ktorý je hračkou podľa Zákona č. 78/2012 Z.z. o bezpečnosti hračiek - výrobok navrhnutý alebo určený, výlučne alebo čiastočne, na hranie dieťaťa do veku 14 rokov.

Kľúčovou časťou rozhodnutia je článok 3, ktorý hneď vo svojom úvode popisuje vykonávanie letov: „vykonanie letu autonómnym lietadlom vo vzdušnom priestore je zakázané.[10]“ Hneď nasledujúce odseky však vymenovávajú výnimky – dôvod, prečo bolo rozhodnutie v SR vydané. Dovtedajšia prísna úprava výnimky nepoznala, preto bolo vhodné upraviť rekreačné používanie dronov koncepčne, v jednom dokumente, ktorý zohľadňuje aktuálny stav. Preto od účinnosti tohto rozhodnutia diaľkovo riadeným lietadlom pri vykonávaní leteckých prác alebo modelom lietadla s maximálnou vzletovou hmotnosťou 20 kg a väčšou možno vykonať let vo vzdušnom priestore, ak je zapísané v evidencii lietadiel spôsobilých lietať bez pilota na Dopravnom úrade, alebo so súhlasom Dopravného úradu, ak je zapísané v registri lietadiel cudzieho štátu alebo evidované obdobným spôsobom cudzím štátom. Áno, váš dron musí byť evidovaný, alebo jeho let vopred ohlásený a odsúhlasený.

Drony - lietadlá do 20 kg

Ak je prevádzkované lietadlo bez pilota ako model lietadla, tzn. bez obchodného zámeru, len na športové, súťažné alebo rekreačné účely, je potrebné dodržať podmienky pre vykonávanie letov, ktoré stanovil Dopravný úrad. Ak nie je rozhodnutím Dopravného úradu v súlade s prevádzkovou príručkou držiteľa povolenia na vykonávanie leteckých prác a po splnení dodatočných podmienok príslušnému prevádzkovateľovi povolené inak (napr. uvedeným Rozhodnutím č. 1/2015), platia pravidlá regulácie, ktoré vydal Dopravný úrad, medzi ktoré patrí pravidlo zodpovednosti, a síce, že prevádzkovateľ akéhokoľvek lietadla spôsobilého lietať bez pilota je zodpovedný za stav bezpilotného lietadla a ako aj jeho letovú spôsobilosť, za prípravu a vykonanie letu. Z uvedeného je preto zrejmé, že aj za prípadné výrobné vady dronu, ktoré spôsobia škodu, bude zodpovedný prevádzkovateľ, ktorý by si následne mohol vymáhať vzniknutú škodu od jeho výrobcu. Úrad na reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb vydal ešte v roku 2014 správu o tom, že pri kúpe dronu v zahraničí alebo cez internet sa stáva, že si záujemca obstará zariadenia určené pre ázijský alebo americký trh, ktoré majú iné technické parametre a nie je ich povolené používať v krajinách EÚ. V prípade používania nepovolených zariadení hrozí vzájomné rušenie s povolenými zariadeniami. Okrem toho hrozí, že v dôsledku rušenia môže v niektorých prípadoch dôjsť k strate kontroly nad letiacim zariadením, zariadenie sa môže zrútiť a spôsobiť škody alebo zranenie tretím osobám. Úrad upozornil dovozcov, predajcov a výrobcov takýchto zariadení, že podmienkou ich uvedenia na trh a do prevádzky je posúdenie zhody podľa Nariadenia vlády č. 443/2001 Z.z.

Prevádzkovateľ dronu sa musí pred vykonaním letu oboznámiť s aktuálnym využitím vzdušného priestoru. S dronmi je zakázané lietať do vzdialenosti presahujúcej vizuálny kontakt operátora s bezpilotným lietadlom alebo do vzdialenosti väčšej ako 1000 metrov, podľa toho čo je menej, čím sa fakticky dostávame ešte pred hranicu technologických možností súčasných dronov. Pravidlo je stanovené, no otázna je jeho reálna aplikovateľnosť, nakoľko v praxi je veľmi náročné zisťovať tieto vzdialenosti.

Dopravný úrad taktiež zakázal lietať vo vzdialenosti menšej ako 50 metrov od akejkoľvek osoby, budovy, lode alebo vozidla s výnimkou zariadenia a osoby zabezpečujúcej vzlet a pristátie, zákaz letu sa vzťahuje aj na lietanie v riadenom vzdušnom priestore a vo vyčlenených priestoroch vrátane zón citlivých na hluk z prevádzky lietadiel (napr. chránené územia), ďalej na lietanie v blízkosti verejných aj neverejných letísk všeobecného letectva vrátane heliportov vo vzdialenosti menšej ako 5500 metrov od vzťažného bodu bez povolenia a koordinácie s prevádzkovateľom letiska alebo správcom plochy.

Let s bezpilotným lietadlom sa podľa Dopravného úradu musí vykonať tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť iných lietadiel, osôb a majetku na zemi a aby sa zabezpečila ochrana životného prostredia pred hlukom a emisiami zo znečisťujúcich látok z bezpilotných lietadiel. Let s takýmto dronom sa odporúčalo vykonať vo vzdialenosti väčšej 1500 metrov od husto zastavaných miest alebo zhromaždení ľudí na voľnom priestranstve, ak je bezpilotné lietadlo poháňané spaľovacím motorom a jeho maximálna vzletová hmotnosť je väčšia ako 7 kg. Rozhodnutie však po roku 2015 k tejto požiadavke dodalo „a je poháňané spaľovacím motorom“[11], čím značne uvoľnilo používanie dronov v mestách. Dovtedy pravidlá v tejto oblasti boli veľmi striktne a prísne, reálne bolo nespravodlivé požadovať od užívateľov dronov s elektrickými motorčekmi, aby ich nepoužívali napr. na veľkých plochách v parkoch, ihriskách, alebo iných voľných priestranstvách, ktoré by takúto prevádzku bezproblémovo umožnili aj napriek tomu, že sa nachádzali v husto osídlených oblastiach.

Naďalej platí, že dron nemôže byť použitý na prepravu osôb, nebezpečného nákladu, látok alebo zariadení, ktoré by mohli ohroziť alebo poškodiť zdravie osôb, majetok alebo životné prostredie. Rozhodnutie rozšírilo tento zákaz aj o batožinu a poštové zásielky. Zhadzovanie predmetov z bezpilotného lietadla počas jeho letu a vykonanie letu bezpilotným lietadlom v noci je zakázané. Pokusy spoločnosti Amazon s doručovacími dronmi[12] v našich končinách by zrejme narazili na značné prekážky.

Ďalším pravidlom na prevádzku drona je, že počas letu musia byť rozsvietené zábleskové svetlá, ak sú súčasťou jeho vybavenia. A to aj napriek ďalšiemu kľúčovému pravidlu[13] používania dronov u nás - vykonanie letu v noci je zakázané. Lety bolo možné do roku 2015 podľa úradu vykonávať len tak, aby boli rešpektované husto zastavané oblasti, ponad ktoré sa nesmie lietať, zhromaždiska osôb, priestory alebo ochranná pásma (napr. vodné zdroje, komunikácie). Toto pravidlo bolo zbytočne prísne a uvedeným rozhodnutím je prekonané, keďže reálne nebolo možné uskutočňovať lety bez pohybu v týchto priestoroch. Miernejšia úprava rozhodnutia uvádza, že let sa musí vykonať tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť iných lietadiel, osôb a majetku na zemi a aby sa zabezpečila ochrana životného prostredia pred hlukom a emisiami zo znečisťujúcich látok z diaľkovo riadeného lietadla alebo modelu lietadla. Zákazy sa týmto rozhodnutím zmenili na obmedzenia, čo je pozitívnym krokom.

Pri prevádzke dronu je taktiež dôležitá osoba, ktorá ho diaľkovo ovláda. Regulácia v tomto smere stanovuje, že takáto osoba je povinná počas letu dronu udržiavať s ním nepretržitý priamy vizuálny kontakt. Takáto požiadavka vychádza z prístupu zachovávania bezpečnosti, a podľa nášho názoru je správne, že bola zahrnutá do právnej úpravy, pretože len vizuálne sa dá kontrolovať okolie dronu. Ani umiestnená kamera s prenášaným obrazom v reálnom čase totiž nedokáže odhaliť prekážku, ktorá sa nenachádza v jej zornom poli. Osoba riadiaca dron je tak priamo povinná neustále vizuálne pozorovať okolie, prekážky, letovú prevádzku a vyhnúť sa inej letovej prevádzke na základe princípu „zistiť a vyhnúť sa“. Zvláštnou požiadavkou rozhodnutia však je, že takáto osoba nesmie počas letu drona, ktorého ovláda, meniť pôvodné stanovište alebo sa premiestňovať akýmkoľvek spôsobom. V niektorých situáciách je pritom priam žiaduce, aby sa osoba v záujme priamej viditeľnosti presunula a mala dron pod dohľadom. Pravdepodobne sa zákonodarca snažil upriamiť koncentrovanosť tejto osoby na pozorovanie, no takáto požiadavka sa zdá byť nadbytočnou a obmedzujúcou. Samozrejme, že ak by nastali okolnosti, ktoré by ohrozili bezpečnosť, let dronu je povinnosť ukončiť.

Lietadlá – hračky

Ako sme uviedli, od roku 2015 poznáme vďaka cit. rozhodnutiu aj tzv. toy aircraft – hračky. Tieto majú samostatné pravidlá letu, a síce, že takýto let možno vykonať vo vzdialenosti nie väčšej ako 300 m od osoby, ktorá ovláda hračku, pritom let nesmie byť vykonaný vo výške nie väčšej ako 30 m nad úrovňou zeme. Ďalšie dôsledne spracované požiadavky na takéto obyčajné používanie hračky rieši rozhodnutie až v ôsmych bodoch odseku 13, v článku 3 a pri jeho prečítaní sa radšej obzriete po „obyčajnom“ drone, ako po hračke.

Drony – lietadlá nad 20 kg

V konaní s Dopravným úradom a užívaní lietadiel, či už bezpilotných modelov, alebo iných, je rozhodujúcim kritériom maximálna vzletová hmotnosť stroja. Ak je táto hmotnosť väčšia ako 20 kg, tento podlieha evidencii na Dopravnom úrade, podlieha požiadavke na poistenie[14], osoba, ktorá bezpilotné lietadlo ovláda, musí mať vydané rozhodnutie o určení podmienok bezpečnej prevádzky pre bezpilotné lietadlá podľa § 7 Leteckého zákona. Takáto osoba zároveň musí byť držiteľom príslušného osvedčenia odbornej spôsobilosti, pričom podmienkou na získanie tohto osvedčenia je úspešné absolvovanie teoretických a praktických skúšok na Dopravnom úrade, čo značne zvyšuje náklady spojené s prevádzkou bezpilotného lietadla. Rozhodnutie pridalo navyše povinnosť osoby, ktorá dron ťažší ako 20 kg ovláda, viesť záznamy o lete v palubnom denníku alebo v doklade, ktorý ho nahrádza. Takýto let navyše značne obmedzilo viditeľnosťou, maximálnou výškou 120 m nad úrovňou zeme, vzdialenosťou nie väčšej ako kilometer od osoby, ktorá ho ovláda a ďalšími obmedzeniami určenými v rozhodnutí.

Letecké snímkovanie

Akékoľvek lietadlo, medzi nimi aj dron, využívaný za účelom leteckej fotografie medzi ktorú radíme činnosti ako fotografovanie, filmovanie a iné zaznamenávanie z paluby lietadla, ide podľa ust. § 44 Leteckého zákona o výkon leteckých prác. Letecké práce sú podľa toho zákona práce za odplatu pozostávajúce z leteckých činností v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve, stavebníctve, zdravotníctve, na reklamu, na fotografovanie, na prieskum, ako vyhliadkové lety a podobne. V ods. 2 cit. zákona sa zároveň uvádza, že takéto letecké práce možno vykonávať len na základe povolenia vydaného Dopravným úradom, ktorý v povolení určí rozsah a podmienky na vykonávanie leteckých prác. Takéto vydanie povolenia podlieha schváleniu Ministerstvom obrany Slovenskej republiky v súlade s ust. § 63 a § 64 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z predchádzajúceho odseku je teda jednoznačný záver, že akékoľvek bezpilotné lietadlo, ktoré disponuje kamerou, alebo fotoaparátom, nesmie tieto zariadenia využívať bez vydaného povolenia od Dopravného úradu, ktoré musí byť doplnené povolením Ministerstva vnútra. Samotná prítomnosť týchto zariadení ešte nezakladá potrebu vydania povolenia, často sa bezpilotné lietadlá predávajú ako jeden celok a tieto zariadenia sú neoddeliteľné. Ich používaním sa ale dostáva užívateľ do právneho režimu, ktorý je v Slovenskej republike upravený prísne.

Vydanie povolenia podľa ust. § 44 Leteckého zákona Dopravným úradom je zdĺhavý proces, keďže najprv musí byť bezpilotné lietadlo riadne podľa žiadosti zaevidované na Dopravnom úrade, následne je potrebné zaškolenie osoby, ktorá bude toto lietadlo ovládať, absolvovanie teoretického a praktického preskúšania tejto osoby priamo na Dopravnom úrade a taktiež je potrebné aj  vypracovanie prevádzkovej príručky. Za zmienku stojí, že vydanie takéhoto povolenia stojí 600 EUR na prvý rok a následne 360 EUR pri predlžovaní povolenia.

Podľa ust. § 64 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, letecké snímkovanie územia Slovenskej republiky a vykonávanie geodetických a kartografických prác vykonáva ministerstvo obrany, no s jeho súhlasom môže vykonávať letecké snímkovanie aj podnikateľ, ktorý má platné potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti. Takýto podnikateľ môže vykonávať letecké snímkovanie na základe ním podanej žiadosti iba v prípade, že je držiteľom povolenia na vykonávanie leteckých prác od Dopravného úradu, alebo môže vykonaním leteckého snímkovania poveriť iného podnikateľa, ktorý je držiteľom povolenia na vykonávanie leteckých prác. Dôvodom tohto schvaľovacieho konania je posúdenie, či letecké snímkovanie nezasahuje do utajovaných skutočností a neohrozil by sa chránený záujem štátu. Žiadateľ do jedného mesiaca od zhotovenia leteckých záberov oznámi ministerstvu nadobudnutie leteckého snímkového materiálu Dopravnému úradu a predloží ho na posúdenie Ministerstvu obrany, ktoré určí stupeň utajenia snímkového materiálu, prípadne ho schváli ako vhodný na komerčné použitie žiadateľom. Do posúdenia snímkového materiálu sa s ním zaobchádza ako s utajovanou skutočnosťou.

Sankcie

Ak použijete dron ľahší ako 20 kg, bez kamery, a neohlásite jeho použitie, resp. nie je zaevidovaný na Dopravnom úrade, hrozí Vám podľa miernejšieho výkladu Leteckého zákona sankcia do výšky 330 EUR, ktorú deklaroval aj riaditeľ Dopravného úradu Ján Breja v auguste 2015 v rozhovore pre portál webnoviny.sk[15]. V článku sa uvádza, že podľa predstaviteľov Dopravného úradu momentálne (august 2015) mali zaevidovaných šesť bezpilotných lietadiel. Uvedená suma pokuty vo výške 330 EUR vychádza z  ust. § 53, ods. 2, Leteckého zákona č. 143/1998 Z.z. kedy za priestupok môže Dopravný úrad uložiť pokutu do 330 eur. Podľa nášho názoru by však bolo možné, aj keď prísne a neadekvátne, aplikovať ustanovenie § 51, ods. 3, cit. zákona, kedy dopravný úrad môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 16 600 EUR, ak vykonáva ako držiteľ osvedčenia leteckého prevádzkovateľa činnosť v rozpore s podmienkami určenými v osvedčení, alebo napr. používa v civilnom letectve výrobky leteckej techniky bez overenia ich spôsobilosti. Sankcie v prípade používania dronov nie sú vymedzené konkrétne, vychádzať možno len z ustanovení zákonov, ktoré tu boli ešte pred dronmi a aplikujú sa analogicky.

Sankcie, ktoré zákonodarca ustanovil za porušenie povinností v súvislosti s leteckými prácami (fotografovanie, video) sú určené v ust. § 78, ods. 2, písm. e) zákona č. 215/2004 o ochrane utajovaných skutočností, ktorý uvádza, že priestupku na úseku ochrany utajovaných skutočností sa dopustí oprávnená osoba, ktorá uskutoční letecké snímkovanie územia Slovenskej republiky neoprávnene. Za takéto konanie je stanovená horná hranica sankcie 1659,70 EUR[16]. K uvedenej sankcii je potrebné započítať sankcie, ktoré podľa Leteckého zákona, konkrétne v jeho ust. § 51, ods. 2  môžu byť udelené formou pokuty až do výšky do 33 190 EUR, ak osoba vykonáva letecké práce alebo iné podnikanie v civilnom letectve bez povolenia alebo v rozpore s podmienkami určenými v povolení, prevádzkuje lietadlo alebo vykonáva leteckú činnosť, ktorá vyžaduje osvedčenie leteckého prevádzkovateľa, bez tohto osvedčenia, vykonáva bez povolenia let lietadlom, ktoré nemá osvedčenie letovej spôsobilosti alebo ho používa v rozpore s podmienkami určenými v osvedčení.

Takto rozvedené pravidlá regulácie prevádzky dronov a ich sankcie na našom území považujeme za neadekvátne, aj s ohľadom na účel rekreačných lietaní s dronmi. Rozhodnutie vydané v roku 2015 letecké práce vôbec nerieši. Uvedené pravidlá snímkovania tak naďalej nemajú žiadnu výnimku, a preto aj v prípade, že by si fyzická osoba chcela nafotografovať vlastný pozemok za účelom jeho dokumentácie, je potrebné aby svoje bezpilotné lietadlo zaregistrovala, absolvovala náročné skúšky, získala osvedčenie, zaplatila príslušné poplatky, následne získala povolenie od Ministerstva obrany a vyčkala nemalú dobu na schválenie zaznamenaného materiálu.

Protiprávne konanie

S užívaním bezpilotných lietadiel, ktoré majú zariadenie na zaznamenávanie obrazu a zvuku, sa dostáva jeho užívateľovi do rúk veľmi sofistikovaný nástroj. O jeho využití rozhoduje osoba, ktorá drží v ruke diaľkové ovládanie a pokiaľ nemá dostatočné vedomosti o právnej úprave, môže sa dopustiť priestupku, ale i trestného činu. Najmä skutočnosť, že drony využívajú na pohyb vzdušný priestor, vytvára množstvo zraniteľných a zneužiteľných miest v našom svete, ktorý je usporiadaný s ohľadom na infraštruktúru pozemnej dopravy. Ploty, okná, budovy, strechy a celé usporiadanie obydlí je stavané najmä s ohľadom na pozemnú dopravu, no s ochranou pred malými dronmi sa pri výstavbe nerátalo a vlastne ani do dnes neráta. Absenciou takejto ochrany sa preto dokáže dron dostať na miesta, ktoré sú za iných okolností nedostupné – napr. k sklenenému oknu na vysokom poschodí, do vzdušného priestoru za vysokým nepriehľadným plotom a podobne.

V tejto súvislosti je preto potrebné poukázať najmä na právo na ochranu súkromia. Právo na súkromie je jedno zo základných ľudských práv, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky. Takto vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, v spojení s čl. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.[17]

Ak by sa bezpilotné lietadlo použilo ako nástroj, ktorým by sa spôsobil zásah do súkromia, z hľadiska trestného práva by mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu Ochrany súkromia v obydlí podľa ust. §194a Trestného zákona. Dron by sa podľa ust. § 10, ods. 21 Trestného poriadku považoval za informačno-technický prostriedok.

V rámci prieskumu v oblasti rozhodovacej praxe sme našli len jeden rozsudok týkajúci sa trestného činu ochrany súkromia v obydlí - Trestný rozkaz[18] vydaný Okresným súdom Dunajská Streda, ktorým konajúci súd uznal vinným páchateľa že dňa 10. marca 2013 v čase okolo 01.29 hod. v obci Báč, okres Dunajská Streda, bez použitia násilia pristúpil k oknu rodinného domu, kde cez uzavreté okno detskej spálne sledoval tam nachádzajúce sa dievčatá, o ktorých bez ich vedomia a súhlasu zákonných zástupcov vyhotovil dve fotografické zábery, teda úmyselne porušil právo iného na jeho súkromie v obydlí, právo na jeho súkromný a rodinný život vedený v obydlí tým, že bez jeho súhlasu zadovažoval pre seba neoprávneným sledovaním jeho obydlia poznatky o jeho živote a živote osôb, ktoré sa zdržiavajú v jeho obydlí, a s využitím technických prostriedkov vyhotovoval z tohto pozorovania záznamy, čím spáchal prečin  ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a ods.1 Trestného zákona. Uvedený trestný čin nebol spáchaný pomocou dronu, no ide o exemplárny príklad, kedy by k takémuto konaniu mohlo dôjsť aj na vyššom poschodí obytného domu a fotografie by zhotovilo bezpilotné lietadlo.

Nepraktické špehovanie

Technické obmedzenia drony z dlhodobého hľadiska však nerobia vhodným nástrojom na špehovanie, resp. sledovanie osôb v domácnostiach. Majú obmedzené schopnosti kamery, pretože každý dron sa snaží mať kameru s objektívom s čo najširším ohniskom aby mohli snímať čo najväčší rozsah krajiny. Takéto ohnisko objektívu sa nehodí na sledovanie konkrétnej osoby, keďže by na obraze zabrala len malú časť. Ak by sme pripustili možnosť, že na dron si môžeme umiestniť ľubovoľný fotoaparát s ľubovoľným objektívom, pri teleobjektívoch je ich váha nezanedbateľná. Fyzikálne tak veľká váha a veľkosť spôsobuje pri lete veľké vibrácie a preto je zhotovenie takej fotografie veľmi obtiažne v dostatočnej kvalite. Existujú sofistikované stabilizátory v objektíve, vo fotoaparáte, ale aj fyzické – umiestnené medzi kamerou a dronom. Ich veľkosť a konštrukcia však zväčšuje dron, zvyšuje váhu a priamo tak pôsobí na jeho vlastnosti. Nech sme drony popísali akokoľvek v predchádzajúcom texte, reálne sme nezmienili ich hlučnosť. Multikoptéra má niekoľko vrtulí, niekoľko motorov a tým pádom vzniká pomerne veľký hluk pri jej prevádzke, ktorý by sa dal prirovnať k elektrickej kosačke na trávnik. Takýto hlučný letiaci stroj by sa nedokázal nenápadne priblížiť k sledovanému objektu, bez toho aby vzbudil jeho pozornosť. A tobôž nie v pokľudnej noci, kedy je mimo iného let dronov zakázaný. Vo februári 2016 vzbudil v médiách[19] pozornosť prípad, kedy na ukrajinsko-slovenskej hranici obyvatelia pohraničia hlásili výskyt dronov, ktoré pašovali cigarety.  

Ako sme v úvode naznačili, technologicky sú drony obmedzené doletom, ktorý je determinovaný batériou a diaľkovým ovládaním. Drony nemôžu lietať za prekážky, jednak kvôli tomu, že to nedovoľuje zákon, ale aj z dôvodu technického. Akonáhle sa objaví medzi  dronom a diaľkovým ovládaním prekážka, stráca signál, pričom v lepšom prípade modernejších a vybavenejších typov sa dron automaticky vráti na štartovaciu pozíciu. Batérie súčasnosti nedovoľujú dlhšiu prevádzku ako cca 15 minút, takže pokiaľ by užívateľ chcel dronom kontrolovať osobu v domácnosti, možno by sa vybila batéria skôr, ako by našiel správne okno rodinného domu, kde sa nachádza. Práca s dronom totiž vyžaduje veľkú zručnosť a neraz sa stane, že vybijete aj osem krát batériu, kým sa naučíte dron ovládať. Ďalším problémom je, ak začne fúkať vietor a váš dron je malý a ľahký. Tam ani zručnosť nepomôže. Ak k tomu všetkému prirátame fakt, že dron je nabitý elektronikou, ktorá je citlivá na vlhkosť, nemôže byť použitý ani v daždi a rovnako tak ani silný vietor nepomôže k vyhotoveniu jasného záznamu z letu.

Záver

Využitie dronov má svoju budúcnosť aj na Slovensku. Rozvoj vedy a techniky, miniaturizácia, nové efektívnejšie zdroje energie, bezdrôtové siete a ďalšie faktory podmieňujú napredovanie tohto trendu. V súčasnosti je legislatíva Slovenskej republiky neprispôsobená reálnemu používaniu dronov, o čom svedčí aj náročný proces potreby povolení od Dopravného úradu a Ministerstva obrany.

Pravidlá určené zákonmi u nás boli stanovené skôr, ako sa drony začali využívať masovejšie a v blízkej dobe je nevyhnutné ich novelizovať, čím by zákonodarca reflektoval aktuálnemu stavu ich užívania. Aj napriek snahe o aktualizáciu týchto pravidiel vydaným Rozhodnutím Dopravného úradu v auguste 2015 sa ešte stále nevytvorili adekvátne zákonné medze pre využívanie dronov tak, aby boli aplikovateľné v praxi. Zo zistení možno uviesť, že málokto si dnes zakúpi drahú hračku, s ktorou sa chce realizovať napr. na svojej vlastnej záhrade a kvôli tomu absolvuje celý proces registrácie, získania oprávnení. Ani fotograf na svadbe, ktorý robí letecké zábery, alebo realitný maklér mapujúci predávanú nehnuteľnosť, často nemajú takéto povolenie. Rovnako tak ani deti, ktoré dostanú dron do daru neriešia ohlásenia, zákony a povolenia. Deje sa tak buď z dôvodu nevedomosti jednotlivých užívateľov, keďže na zakúpenie nejestvuje vekový (a tým pádom ani vedomostný) cenzus, alebo z dôvodu reálnej nevymožiteľnosti dodržiavania zákona – reálne nie je možné zákonodarcom odsledovať a zabezpečiť dôkazy o pohybe a aktivitách všetkých predaných dronov, ktoré sa používajú. A ani bdelí strážcovia spravodlivosti – dôchodcovia na postriežke pred neposednými susedmi, nemajú dosť informácií o tom, aby vedeli zalarmovať políciu, prípadne úrady, ak by spatrili neoprávnenú prevádzku dronu. Ktorá je mimochodom na nerozoznanie od oprávnenej a povolenej.

Prínos dronov je nesporný – okrem armádneho využitia, kedy sa eliminuje potreba ľudských pilotov v priamom ohrození života, je snaha využiť drony aj na komerčné použitie – napr. ako sme uviedli, spoločnosť Amazon nimi chce doručovať zásielky priamo pred dvere zákazníka. Letecké snímkovanie nám poskytne nevídané krásy a pohľady, ktoré nám boli doteraz upreté. Rýchly posol urgentnej zásielky ušetrí ľudský zdroj. Dron vie tiež odhaliť nedostatky stavby, ale za predpokladu, že sa k nej bude môcť priblížiť bližšie ako 50 metrov.

Protipólom výhod dronov ostane ochrana súkromia, ktorá je ako základné ľudské právo našou spoločnosťou vnímaná veľmi citlivo. Obťažujúcimi môžu byť drony aj v prípade ak sú hlučné. Za podozrievavým pocitom netreba zájsť ďaleko – stačí ak si predstavíte, že by ponad vašu záhradu lietal dron. Možno mal cestu okolo, ale možno snímkoval vašu záhradu a odhaľoval bezpečnostné riziká.

Nič však nebráni tomu, aby sa našla prijateľná rovnováha medzi kladmi a zápormi využívania dronov, no k takémuto konsenzu je možné prísť až po otvorení dialógov medzi zákonodarcom a užívateľmi, k čomu zatiaľ, žiaľ, nedošlo. Ak by aj došlo, zúčastnené strany by boli v nerovnováhe z viacerých pohľadov. Ostáva nám preto len vysloviť prianie, že ďalší článok o zákonodarstve v oblasti dronov, bude plný pozitívnych správ pre všetkých.

Autor: JUDr. Juraj Ferenčík, PhD.

ilustračné foto: pixabay.com

Tento článok vznikol s podporou portálu www.grafika.sk, ktorému za jeho poskytnutie týmto ďakujeme.