Je všeobecne známe, že 25. marca 2020 bol Národnou radou SR schválený zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Publikovaný bol v Zbierke zákonov pod číslom 62/2020 Z. z. dňa 27. marca 2020, ktorý je zároveň dňom jeho účinnosti.
zdroj: pixabay.com
V paragrafoch 1 a 2 tohto právneho predpisu, pre ktorý sa ujalo označenie lex corona, je upravené počítanie lehôt počas obdobia od 12. marca do 30. apríla 2020. Hoci bol lex corona novelizovaný, k predĺženiu tohto obdobia nedošlo, preto dnes vieme definitívne povedať, aký bude mať lex corona dopad na počítanie času.
Hmotnoprávne lehoty
Podľa dôvodovej správy sa § 1 lex corona má vzťahovať „na súkromnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.“ Pôjde o premlčacie a prekluzívne lehoty, pri ktorých môžu z hľadiska počítania lehôt vzniknúť ďalej uvedené prípady.
K predĺženiu dotknutej lehoty dochádza ex lege, z praktického hľadiska to bude znamenať, že každý kto bude tieto lehoty počítať bude musieť do úvahy vziať pravidlá mimoriadnej zákonnej úpravy. Pozor si bude potrebné dať o také tri - štyri roky, napríklad sa niekto začne predčasne spoliehať na uplynutie premlčacej lehoty, pretože nezohľadní neplynutie lehôt podľa lex corona...
Hmotnoprávne lehoty, ktoré uplynuli medzi 12. marcom 2020 - 26. marcom 2020
Štvrtok 12. marec 2020 bol určený ako hraničný termín a to preto, že v tento deň bola vyhlásená mimoriadna situácia podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Ak hmotnoprávna lehota uplynula pred týmto dňom, nenastupuje žiadny osobitný ochranný režim.
Naopak, prvý osobitný režim počítania lehôt sa uplatní, ak hmotnoprávna lehota uplynula v období od vyhlásenia mimoriadnej situácie (12. marec 2020) do účinnosti lex corona. Zákonodarca vychádzal z toho, že v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie už mohli byť účastníci hmotnoprávnych vzťahov obmedzení v ich uplatňovaní či obrane a preto schválil osobitnú dodatkovú lehotu.
Dňom účinnosti lex corona je 27. marec 2020, čiže posledným dňom pred účinnosťou je 26. marec 2020 - preto ak je posledným dňom lehoty 27. marec 2020 uplatní sa už ďalej uvedené druhé pravidlo.
Ak mala hmotnoprávna lehota skončiť v uvedenom období dochádza k jej navráteniu, čo znamená, že sa predlžuje o 30 dní, t. j. do 25. apríla 2020 (čo je sobota, takže posledným dňom lehoty bude pondelok 27. apríl 2020) a to bez ohľadu na to či bol posledným dňom pôvodnej lehoty 12. marec 2020 alebo napríklad 25. marec 2020.
Príklad: Faktúra vystavená na základe obchodného záväzkového vzťahu bola splatná 15. marca 2016. Za normálnych okolností by mal byť posledným dňom premlčacej lehoty 16. marec 2020 (štyri roky od 16. marca 2020), s navrátením lehoty podľa lex corona to bol pondelok 27. apríl 2020.
Hmotnoprávne lehoty - ostatné prípady
Pri zostávajúcej časti prípadov bude vždy platiť, že pri počítaní lehoty musí byť zohľadnený časový úsek 27. marec 2020 – 30. apríl 2020, t. j. 35 kalendárnych dní.
Nastať môžu v zásade dva prípady plynutia lehôt:
- lehota začala plynúť pred 27. marcom 2020 bez toho, aby do tohto dňa uplynula. Časový úsek 35 dní počas, ktorého neplynie potom musí byť zohľadnený v jej celkovej dĺžke, čo fakticky znamená, že o túto dobu sa lehota predlžuje,
- lehota by inak začala plynúť v období od 27. marca 2020 – 30. apríla 2020, potom platí že v každom prípade začne plynúť od 1. mája 2020.
Príklady:
Faktúra vystavená na základe obchodného záväzkového vzťahu bola splatná 15. marca 2020. V prípade neexistencie osobitnej právnej úpravy by mal byť posledným dňom premlčacej lehoty 16. marec 2024, s predĺžením lehoty podľa lex corona to bude 19. apríl 2024.
Faktúra vystavená na základe obchodného záväzkového vzťahu bola splatná 7. apríla 2020. Za normálnych okolností by mal byť posledným dňom premlčacej lehoty 8. apríl 2024, s predĺžením lehoty podľa lex corona to bude 2. máj 2024 (streda 1. máj 2024 bude pravdepodobne stále dňom pracovného pokoja, preto sa lehota posúva na 2. máj 2024).
Procesné lehoty
Pri procesných lehotách je situácia o niečo jednoduchšia, platí základné pravidlo, že počas obdobia od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynú. Zákon nezaviedol žiadne pravidlo pre dodatočnú lehotu resp. pre navrátenie lehoty, je však pravdepodobné, že súdy v individuálnych a odôvodnených prípadoch odpustili resp. ešte odpustia zmeškanie lehoty.
Aj v tomto prípade môžu pri plynutí procesných lehôt v režime lex corona nastať dve situácie:
- lehota určená zákonom začala plynúť pred účinnosťou zákona, no neuplynie pred 27. aprílom 2020 – zostávajúcu časť lehoty je potrebné dopočítať od 1. mája,
- lehota mala začať plynúť v ktorýkoľvek deň od 27. marca do 30. apríla 2020 - prvým dňom lehoty, od ktorého sa lehota začína počítať bude 1. máj 2020.
Príklady:
Žalovanému je 22. marca 2020 doručená na vyjadrenie žaloba s lehotou na vyjadrenie stanovenou súdom na 15 dní – platí, že 4 dni lehoty uplynú v marci do 27. marca 2020 a posledným dňom lehoty je tak 11. máj 2020 (pondelok), kedy uplynie zvyšných 11 dní lehoty.
Rozsudok je doručený strane sporu 20. apríla 2020. Lehota na podanie odvolania bude oprávnenej strane plynúť od 1. mája 2020, čiže uplynie 15. mája 2020 (piatok).
Všetky tieto následky nastávajú ex lege a nie je potrebné, aby súd vydával osobitné rozhodnutie o predĺžení lehoty.
Bolo by príjemným prekvapením, ak by výzvy, uznesenia či poučenia súdov určujúce lehotu v období od účinnosti lex corona obsahovali aj odkaz na predĺženie tejto lehoty – žiaľ, takýto prípad sme nezaznamenali.
Predĺženie platí pre každú procesnú lehotu napr. pre repliku, dupliku, lehotu na podanie odvolania či dovolania. Súdy podľa nášho názoru budú musieť v každom prípade lehotu prepočítavať, aby nedošlo k tomu, že niekto bude na svoje lehote a teda na svojich procesných právach ukrátený. Je nepochybné, že nedodržanie tejto lehoty bude hrubým zásahom do procesných práv.
Samozrejme, predĺženie neplatí pre lehoty určené pre súd na rozhodnutie, napríklad pre rozhodovanie o neodkladnom či zabezpečovacom opatrení.
Procesné lehoty majú aj dve špecifiká. V trestnom konaní platí pravidlo o predĺžení lehoty len na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu – dôvodová správa to vysvetľuje tým, že orgány činné v trestnom konaní majú riadne fungovať aj počas tohto obdobia.
Druhou osobitosťou je, že ak vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, môže súd určiť, že predĺženie lehoty sa nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu. Súd má teda možnosť svojim rozhodnutím vylúčiť účinky lex corona a v odôvodnených prípadoch uznesením (proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok) záväzne určiť lehotu na vykonanie úkonu. Ńevedno, koľko takých prípadov sa v praxi objavilo, pevne však veríme, že súdy aj pri určení takejto lehoty postupovali s ohľadom na všetky okolnosti.
V našej praxi sme sa (v civilnom procese) s takýmto prípadom nestretli. Ako je uvedené vyššie, skôr vidieť, že justičný aparát funguje mechanicky a že procesné uznesenia, ktorým sa určujú lehoty, alebo poučenia o opravných prostriedkoch na lex corona neodkazujú...
