Voľný pohyb osôb je možné bezpochyby považovať za mimoriadne populárny benefit členstva v Európskej únii (ďalej len „Únia“). Podľa výsledkov prieskumu Standard Eurobarometer 90 realizovaného na jeseň 2018 bol voľný pohyb osôb, tovaru, služieb vnímaný ako najviac pozitívny prínos Únie až u 71 % opýtaných Slovákov (priemer v rámci členských štátov Únie bol 59 %).
Sloboda pohybu a pobytu občanov členských štátov Únie však nie je a ani nemôže byť absolútna, ale má právom stanovené podmienky a limity, ktoré sa môžu v jednotlivých členských štátoch v podrobnostiach líšiť.
V tomto článku sa pokúsime o stručný prehľad obsahu právnej úpravy pobytu občanov Únie na území Slovenskej republiky[1]. Pobyt občanov Únie možno rozdeliť do 3 kategórii:
- pobyt občana Únie trvajúci do troch mesiacov od vstupu na územie SR
- pobyt občana Únie trvajúci viac ako tri mesiace od vstupu na územie SR
- trvalý pobyt občana Únie
Základná právna úprava
Základný rámec právnej úpravy pobytu občanov Únie na našom území je vymedzený v čl. 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, v ustanoveniach čl. 21 a ustanoveniach hlavy IV a hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v čl. 45 Charty Základných práv Európskej únie.
Z vyššie uvedených prameňov primárneho práva Únie vo všeobecnosti vyplýva právo občanov Únie slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov za súčasného uplatnenia určitých obmedzení tohto práva, spočívajúcich najmä v opatreniach týkajúcich sa kontroly na vonkajších hraniciach, azylu, prisťahovalectva a predchádzania trestnej činnosti a boja s ňou.
Podrobnejšiu úpravu na úrovni sekundárneho práva Únie v súčasnosti obsahuje predovšetkým smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov (ďalej len „Smernica“), ktorej transpozícia do slovenského vnútroštátneho právneho poriadku sa uskutočnila zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“).
Pobyt trvajúci do 3 mesiacov od vstupu na územie SR
Občan Únie, ktorý je držiteľom platného preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu, je oprávnený bez akýchkoľvek ďalších podmienok alebo formalít zdržiavať sa na území SR tri mesiace odo dňa vstupu na územie SR.
Začiatok pobytu na území SR je občan Únie povinný nahlásiť na policajnom útvare do desiatich pracovných dní odo dňa vstupu na územie SR.[2]Občan Únie môže namiesto platného preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu predložiť akýkoľvek iný doklad, ktorým policajnému útvaru hodnoverne preukáže svoju totožnosť a štátnu príslušnosť k členskému štátu.V súvislosti s hlásením pobytu má občan Únie povinnosť podpísať vyplnené úradné tlačivo o hlásení pobytu, v ktorom je uvedené jeho meno a priezvisko, dátum narodenia, štátna príslušnosť, číslo cestovného dokladu alebo preukazu totožnosti.[3]
V praxi sa však možno stretnúť s postupom policajných útvarov, ktoré vyžadujú vyplnenie a podpísanie tlačiva obsahujúceho aj ďalšie údaje a to miesto narodenia, miesto trvalého pobytu, účel pobytu, číslo víza a jeho platnosť, miesto vydania alebo číslo dokladu o pobyte vydaného Slovenskou republikou alebo členským štátom a jeho platnosť, adresa pobytu v Slovenskej republike, meno ubytovateľa a mená a priezviská spolucestujúcich detí. Takýto rozsah údajov však zákon vyžaduje len pri občanoch tretích krajín.[4]
Za občanov EÚ prichádzajúcich na Slovensko a ubytovaných v ubytovacích zariadeniach (napr. hotel, hostel...apod.) vyplní tlačivo o hlásení pobytu a doručí ho policajnému útvaru takéto ubytovacie zariadenie.
V prípade, ak občan Únie už na začiatku jeho pobytu plánuje zdržať sa na území SR dlhšie ako 3 mesiace, môže súčasne vybaviť ohlásenie pobytu aj registráciu pobytu dlhšieho ako 3 mesiace (viď nižšie) a ušetriť si tak jednu návštevu oddelenia cudzineckej polície.
Pobyt trvajúci viac ako 3 mesiace od vstupu na územie SR
Občan Únie, ktorý sa zdržiava na území SR dlhšie ako tri mesiace, je povinný požiadať o registráciu takéhoto pobytu.
Žiadosť o registráciu pobytu sa podáva na úradnom tlačive (nájdete ho napríklad TU) osobne na policajnom útvare do 30 dní od uplynutia troch mesiacov odo dňa vstupu na územie SR. Zákon upravuje nasledovné náležitosti žiadosti: meno, priezvisko, adresu registrovanej osoby a dátum registrácie. K žiadosti o registráciu pobytu je občan Únie povinný predložiť platný preukaz totožnosti alebo platný cestovný doklad. V praxi však niektoré policajné útvary požadujú oveľa väčší rozsah údajov a požadujú aj fotografiu, čo však ide nad rámec zákonných podmienok samotnej registrácie pobytu občana Únie.
Ani pri registrovaní pobytu občana Únie dlhšieho ako 3 mesiace, nie je občan Únie povinný preukazovať zabezpečenie ubytovania podľa § 122 Zákona. Ak doklad o zabezpečení ubytovania občan Únie pri registrácii nepredloží, policajný útvar uvedie ako adresu v potvrdení o registrácii obec, kde sa občan Únie bude zdržiavať na pobyte.
Doklad o ubytovaní podľa je podľa Zákona povinný predložiť občan Únie až v prípade, ak už má zaregistrovaný pobyt a požiada o vydanie dokladu o pobyte s názvom „Pobytový preukaz občana EÚ“ (plastová kartička podobná ako slovenský občiansky preukaz) s platnosťou na päť rokov (vtedy okrem dokladu o pobyte predkladá aj dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zachytávajúce jeho aktuálnu podobu). Zdôrazňujeme, že tento postup nie je podmienkou úspešnej registrácie pobytu občana Únie, uplatní sa len vtedy ak má občan EÚ záujem o vydanie Pobytového preukazu občana EÚ. Akceptovaným dokladom o ubytovaní podľa § 122 zákona je:
- čestné vyhlásenie cudzinca o vlastníctve nehnuteľnosti,
- nájomná zmluva s vlastníkom alebo užívateľom nehnuteľnosti a doklad preukazujúci oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti, ak ide o nájomnú zmluvu s užívateľom nehnuteľnosti,
- potvrdenie ubytovacieho zariadenia o poskytnutí ubytovania, alebo,
- čestné vyhlásenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby o poskytnutí ubytovania cudzincovi na území Slovenskej republiky a doklad preukazujúci oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti, ak ide o čestné vyhlásenie užívateľa nehnuteľnosti.
Občan Únie musí na účely registrácie pobytu na území SR predložiť aj ďalšie doklady podľa ním deklarovaného dôvodu resp. účelu tohto pobytu zo strany občana Únie.
V prípade ak je účelom pobytu zamestnanie, výkon samostatne zárobkovej činnosti, alebo štúdium, občan Únie predkladá podľa účelu pobytu prísľub zamestnávateľa alebo potvrdenie zamestnávateľa o prijatí do zamestnania, vyhlásenie o trvalom hľadaní práce na území SR, doklad preukazujúci, že občan Únie je SZČO, alebo doklad o štúdiu. V prípade štúdia sa vyžaduje aj čestné vyhlásenie o tom, že má dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestal osobou v hmotnej núdzi počas obdobia pobytu v SR.
Ak občan Únie nemá možnosť alebo záujem preukazovať účel pobytu podľa predchádzajúcej vety, postačuje ak má dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestali záťažou pre systém pomoci v hmotnej núdzi SR počas obdobia ich pobytu a zdravotné poistenie na území SR.
Občan Únie môže dostatočné zdroje preukázať predložením hotovosti, cestovných šekov, kreditných kariet, výpisov z účtov, dokladov o vlastníctve nehnuteľnosti, dokladu o poberaní dôchodku alebo iného hodnoverného dokladu. Policajný útvar nevyžaduje sumu, ktorú je občan Únie pri registrácii pobytu povinný preukázať, vyššiu, ako je výška životného minima v SR[5]. Hotovosť sa iba ukáže, neodovzdáva sa.
Zdravotné poistenie na území SR, ktorého existencia je ďalšou z podmienok pre registráciu pobytu, je možné preukázať európskym preukazom poistenca, ktorý sa napríklad u nás dnes už štandardne vydáva na rube „klasickej“ karty poistenca.
Právo na pobyt v SR dlhší ako 3 mesiace má aj občan Únie sprevádzajúci alebo pripájajúci sa k občanovi Únie, ktorý sám spĺňa niektoré z vyššie uvedených podmienok na pobyt.
O tom, či predložené doklady sú postačujúce na registráciu pobytu občana Únie, rozhoduje príslušný policajný útvar. Ak predložené doklady nepostačujú, policajný útvar takú osobu nezaregistruje a písomne ju informuje o tom, aké iné doklady musí na účely registrácie pobytu predložiť.
Právo na trvalý pobyt občana Únie v SR
Občan Únie má právo na trvalý pobyt v zásade vždy vtedy, ak sa na území SR zdržiava oprávnene nepretržite počas obdobia piatich rokov.
Zákon umožňuje získať právo na trvalý pobyt občanovi Únie aj skôr. Ide najmä o prípady, kedy za splnenia ďalších zákonom ustanovených podmienok (spravidla nepretržitý pobyt na území SR po zákonom stanovený časový úsek) zamestnanec alebo SZČO už dosiahol zákonom ustanovený vek vzniku nároku na starobný dôchodok, nastúpil na predčasný starobný dôchodok, stal sa trvalo neschopný pracovať.
Predchádzajúci nepretržitý pobyt na území SR sa vôbec nevyžaduje pre získanie práva na trvalý pobyt rodinným príslušníkom občana Únie, s ktorým sa zdržiava na území SR a ktorý:
- nadobudol právo na trvalý pobyt na území SR podľa predchádzajúcej vety, alebo
- skôr, než nadobudol právo na trvalý pobyt podľa predchádzajúcej vety, zomrel, ale v čase úmrtia sa táto osoba zdržiavala nepretržite na území SR aspoň dva roky, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo ide o pozostalého manžela, ktorý sa vzdal štátneho občianstva SR po uzavretí manželstva s ním.
Občan Únie, ktorý má právo na trvalý pobyt, si môže toto právo nechať „potvrdiť“ požiadaním o plastovú kartičku – doklad o pobyte s názvom „Pobytový preukaz občana EÚ“ s platnosťou na desať rokov (získanie takéhoto dokladu však nie je podmienkou vzniku práva na trvalý pobyt občana Únie). K takejto žiadosti sa povinne prikladajú dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklad potvrdzujúci splnenie zákonných podmienok na trvalý pobyt.
Záver
Hoci sú podmienky pobytu na území SR pre občanov Únie nastavené výrazne voľnejšie než je to v prípade štátnych príslušníkov iných krajín, i tu môžu nastať komplikované situácie. Predovšetkým pri preukazovaní účelu pobytu (napr. výkon samostatne zárobkovej činnosti) alebo v prípade kladenia mimozákonných požiadaviek zo strany príslušných štátnych orgánov (napr. požadovanie údajov, fotiek a dokladov nad rámec zákona).
Záverom si ešte dovoľujeme dať do pozornosti, že pri všetkých vyššie uvedených typoch pobytu občana Únie platí, že ide o trvalý pobyt.[6] Nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky je pritom zákonným predpokladom pre nadobudnutie štátneho občianstva SR. To znamená, že v prípade záujmu občana Únie o štátne občianstvo SR sa mu do nepretržitého trvalého pobytu na území SR započítava aj obdobie trvania ohláseného pobytu a registrovaného pobytu na území SR.
Juraj Schmidt
Ilustračné foto: pixabay.com
[1] Občanmi Únie rozumieme na účely tohto článku občanov ostatných členských štátov Únie, občanov iných štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a občanov Švajčiarskej konfederácie.
[2] V prípade nenahlásenia pobytu alebo jeho neskoršieho nahlásenia sa jedná o priestupok s možnou pokutou do 300 eur.
[3] § 112 ods. 1 písm. j) Zákona
[4] § 111 ods. 1 písm. l) Zákona
[5] Životné minimum v SR je aktuálne ku dňu spracovania tohto článku vo výške 210,20 EUR mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu, resp. 95,96 EUR mesačne, ak ide o neplnoleté zaopatrené dieťa alebo nezaopatrené dieťa).
[6] § 63 ods. 2 Zákona
