Minulý rok v súvislosti s napätím na Ukrajine prebehla slovenskými internetovými portálmi správa o tom ako je možné sa vyhnúť odvodu v rámci vojny alebo vojnovej situácie, interpretovaná aj tak, že slovenskí muži nechcú ísť do (prípadnej) vojny.
Nechajme bokom dôvody, prečo sa táto správa dostala do okolitého sveta a sústreďme sa výlučne na právnu úpravu – v prvom rade je potrebné uviesť článok 25 Ústavy SR, podľa ktorého „Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním“.
Ústava odkazuje v podrobnostiach na úpravu zákonom; túto problematiku upravujú v súčasnosti najmä dva predpisy:
- zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu
- zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Začnime pojmom mimoriadna služba – ňou sa rozumie vojenská služba vykonávaná v služobnom pomere, ktorú je v období krízovej situácie (obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav) povinný vykonať registrovaný občan, ktorý bol v čase vojny alebo vojnového stavu odvedený a povolaný na výkon mimoriadnej služby po prezentácii v ozbrojených silách.
Iba pre úplnosť dodajme, že na Slovensku sa uplatňuje branná povinnosť, ktorou je povinnosť podrobiť sa odvodu (s určitými zákonnými výnimkami) a povinnosť vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. Branná povinnosť v zásade vzniká mužovi – občanovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ďalej občanovi – mužovi, ktorý má trvalý pobyt v cudzine a prihlásil sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa prihlásenia sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike; občanovi – mužovi, ktorý nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa nadobudnutia tohto občianstva, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Brannú povinnosť je možné prevziať občanom alebo cudzincovi.
Kto nechce byť povolaný do mimoriadnej služby pre toho existuje alternatívna služba - podľa legálnej definície ňou je iná služba namiesto mimoriadnej služby, ktorú je registrovaný občan ( štátny občan Slovenskej republiky, ktorému vznikla branná povinnosť a je zaradený do národnej registrácie) alebo vojak v zálohe povinný vykonať v čase vojny a vojnového stavu.
Hlavným krokom smerujúcim k odopretiu výkonu mimoriadnej služby je písomné vyhlásenie registrovaného občana alebo vojaka v zálohe o odopretí výkonu mimoriadnej služby.
Uvedené vyhlásenie možno podať len z dôvodu rozporu výkonu mimoriadnej služby so svedomím alebo náboženským vyznaním.
Možnosť podať vyhlásenie je obmedzená aj z časového hľadiska, možno tak urobiť
- v roku, v ktorom mu vznikla branná povinnosť, alebo
- v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti podľa osobitného predpisu.
Na vyhlásenie podané po uvedenej lehote a v období krízovej situácie (k vymedzeniu tohto pojmu viď vyššie) sa neprihliada.
Vyhlásenie musí obsahovať:
- meno a priezvisko,
- dátum a miesto narodenia,
- rodné číslo,
- adresu trvalého a prechodného pobytu,
- povolanie,
- dôvod odopretia výkonu mimoriadnej služby.
Vyhlásenie podáva občan na príslušný okresný úrad v sídle kraja podľa miesta trvalého pobytu písomným podaním alebo môže vyhlásenie podpísať priamo pred zamestnancom obvodného úradu v sídle kraja.
Vyhlásenie možno až do doručenia povolávacieho rozkazu na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu vziať späť vyhlásenie písomným podaním - možno tak urobiť iba raz, po späťvzatí vyhlásenia sa na opätovne podané vyhlásenie neprihliada.
Ak okresný úrad v sídle kraja rozhodne o nezaradení občana, ktorý podal vyhlásenie do dokumentácie evidovaných občanov, občan môže proti rozhodnutiu podať odvolanie na okresný úrad v sídle kraja.
Vyhlásenie o odopretí mimoriadne služby nemôže podať profesionálny vojak počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka a vojak v zálohe počas zaradenia do aktívnych záloh.
Povolanie na alternatívnu službu znamená priradenie na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi, ktorý plní úlohy v oblasti:
- zabezpečenia obrany štátu, poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach ak je ohrozený život a zdravie fyzických osôb a majetok právnických osôb alebo fyzických osôb,
- poskytovania zdravotnej starostlivosti,
- poskytovania sociálnej pomoci,
- civilnej ochrany obyvateľstva,
- opatrení hospodárskej mobilizácie,
- poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Kňazov, diakonov registrovaných cirkví a náboženských spoločností, absolventov bohosloveckých fakúlt a na ich úroveň postavených seminárov a vzdelávacích inštitúcií môže okresný úrad v sídle kraja povolať tiež na výkon alternatívnej služby do organizácií registrovaných cirkví a náboženských spoločností v oblasti ich pôsobenia.
Všetkým váhajúcim vlastencom či pacifistom možno odporúčať sledovanie svetového vývoja a ujasnenie si vlastného vnútorného postoja najneskôr do konca najbližšieho januára – jeden nikdy nevie, či o rok už nebude neskoro.
Šaňo Bröstl ml.
Ilustračné foto: pixabay.com
