ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

K neodkladnému opatreniu v sporovom konaní

Podstatou novej právnej úpravy neodkladného opatrenia obsiahnutej v CSP je upustenie od dočasnosti neodkladných opatrení, účelom čoho je odstránenie nedostatkov súvisiacich s nadväzným exekučným konaním, v rámci ktorého dočasnosť týchto opatrení „neumožňovala oprávnenému zachovať si poradie v exekučnom konaní, ktoré si oprávnený musel zabezpečovať inak“[1], a upustenie od charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení neodkladných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

Ďalšie zmeny v porovnaní s právnou úpravou OSP sú nasledovné:

• premenovanie predbežných opatrení v zmysle OSP na neodkladné opatrenia;
• zavedenie možnosti nariadiť neodkladné opatrenie nielen pred začatím konania a počas konania v zmysle OSP, ale aj po jeho skončení;
• zmena predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, a to tak, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť o. i. ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a nie ak by bol ohrozený výkon rozhodnutia v zmysle OSP;
• zmena postupu súdu v prípade, ak má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vady - podľa novej právnej úpravy sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania nepoužijú (pre porovnanie pozri § 75 ods. 3 OSP);
• CSP neupravuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia niekomu inému ako strane, kým predchádzajúca právna úprava takúto možnosť zakladala v prípade, ak to bolo možné od tejto osoby spravodlivo žiadať;
• v zmysle CSP má súd možnosť a nie povinnosť nariadiť navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby v súdom určenej lehote podal žalobu vo veci samej (pozri § 76 ods. 3 OSP);

Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie:

• pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení,
• výlučne na návrh,
• iba v prípade, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením,
• ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

CSP obsahuje demonštratívny výpočet povinností, ktoré možno strane uložiť neodkladným opatrením, a to najmä aby strana:

• poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,

Podmienkou je, aby sa spor medzi stranami „začal aspoň v hmotnoprávnej rovine (zamestnanec alebo bývalý zamestnanec vyzval zamestnávateľa na úhradu pracovnej odmeny vyplývajúcej z pracovného pomeru)“[2].Do úvahy prichádza aj možnosť uložiť zamestnávateľovi neodkladným opatrením povinnosť poskytnúť navrhovateľovi odstupné, odchodné alebo nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru, vzhľadom na demonštratívnosť výpočtu povinností, ktoré možno neodkladným opatrením uložiť.

• zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

„Do úschovy možno zložiť len hnuteľnú vec, ktorá je vhodná na úschovu.“[3]Na vydanie neodkladného opatrenia bude musieť navrhovateľ osvedčiť, že osoba, ktorá má zložiť peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, má predmet úschovy fakticky u seba.

• nenakladala s určitými vecami alebo právami,

Na vydanie neodkladného opatrenia bude musieť navrhovateľ osvedčiť, že osoba, ktorá nemá nakladať s určitou vecou, má vec fakticky u seba.Nevyhnutnou bude špecifikácia a individualizácia vecí a práv, ktoré majú byť predmetom neodkladného opatrenia bez možnosti vzniku zámeny.

• niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
• nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,

Účelom uvedeného bodu bolo „vytvoriť účinný a efektívny prostriedok na riešenie akútnej situácie osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obete domáceho násilia. Účastníkovi, voči ktorému návrh smeruje, ním možno uložiť, aby dočasne opustil byt alebo dom spoločne obývaný s navrhovateľom.“[4] Tým sa má „eliminovať kontakt páchateľa s obeťou a bezprostredne a rýchlo reagovať na aktuálne vzniknutý stav“[5]. Povinnosťou navrhovateľa bude „preukázať existenciu odôvodneného podozrenia z násilia, a to predloženými relevantnými a hodnovernými tvrdeniami a dôkazmi deklarujúcimi, že telesný alebo duševná stránka nesú stopy psychického alebo fyzického násilia“[6].

• nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
• písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,
• sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Na základe nariadenia súdu za podmienok ustanovených osobitným predpisom je prípustná kontrola dodržiavania povinnosti nariadenej neodkladným opatrením technickými prostriedkami; uvedeným osobitným predpisom je zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. V uvedenom pravidle sa prejavuje aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 606/2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach.

 

K náležitostiam návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

Náležitosťami návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej len „návrh“) sú:

• všeobecné náležitosti podania, tzn. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis,
• náležitosti žaloby, tzn. označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh,
• osobitné náležitosti neodkladného opatrenia, ktorými sú:

1. opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že   exekúcia bude ohrozená,
2. opis skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
3. určenie akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

K návrhu je navrhovateľ povinný pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

V prípade, ak návrh neobsahuje predpísané náležitosti alebo ak je nezrozumiteľný alebo neurčitý, je súd povinný takýto návrh s vadami, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, odmietnuť; nepoužijú sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania.

K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v uznesení, sp. zn. 4 Obo 239/95, v zmysle ktorého „Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania má byť zrejmé, čoho sa žalobca mieni domáhať, aký vzťah má navrhované predbežné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby“. Vzhľadom na skutočnosť, že dochádza k upusteniu od pravidla, v zmysle ktorého po nariadení neodkladných opatrení musí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej, nebude možné závery uvedeného uznesenia aplikovať na novú právnu úpravu v plnej miere.

 

K spôsobom rozhodnutia súdu o návrhu na neodkladné opatrenie

V prípade, ak súd neodmietne návrh, môže rozhodnúť dvoma spôsobmi, a to:

• nariadi neodkladné opatrenie uznesením, ak sú splnené zákonné podmienky,
• inak návrh zamietne.

Súd je povinný rozhodnúť o návrhu, ktorý obsahuje všetky predpísané náležitosti, najneskôr do 30 dní od jeho doručenia; „spravidla bude odôvodnené nariadenie neodkladného opatrenia v lehotách kratších ako 30 dní“[7].V osobitnej 24 hodinovej lehote od doručenia je súd povinný rozhodnúť v prípade, ak sa má osobe uložiť povinnosť nevstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

Súd je povinný písomne vyhotoviť a odoslať uznesenie, ktorým rozhodol o návrhu.

O návrhu môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V prípade, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní protistrane aby sa vyjadrila k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo 6/2010, v súvislosti s dokazovaním pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvádza „V konaní o prejednanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na včasné zabezpečenie predbežnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí nárok a potrebu nevyhnutnej predbežnej ochrany práv a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia predbežného opatrenia v prípade, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden dôvod na jeho nariadenie. V takom prípade nie je potrebné osvedčovať alebo preukazovať ešte ďalšie dôvody na jeho nariadenie. “.

Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia prvostupňového súdu.

V prípade, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nezakladá prekážku rozhodnutej veci (klauzula rebus sic standibus). K uvedenému sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v stanovisku, sp. zn. Cpjn 15/2010, v ktorom uviedol: „Pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej“.

 

K trvaniu neodkladného opatrenia

Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas; primárne sa však bude neodkladné opatrenie nariaďovať na vopred neurčený čas.

Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej; predchádzajúca právna úprava uvedené neumožňovala.

 

K doručeniu uznesenia o neodkladnom opatrení

Súd je povinný doručiť ostatným stranám návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené; súd je povinný toto uznesenie odoslať najneskôr do 3 dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým sa nariaďuje neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný ho odoslať do 3 dní od jeho vyhotovenia aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie. Uznesenie o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu ani prípadné odvolanie navrhovateľa sa ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu sa im doručí len v prípade, ak ním bolo nariadené neodkladné opatrenie. K doručovaniu uznesenia o predbežnom opatrení sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v uznesení, sp. zn. 6 Cdo 143/2010, v ktorom uviedol: „Takáto úprava vytvára priestor na to, aby sa odporca dozvedel o predbežnom opatrení až v okamihu, keď je voči nemu účinné. Ak by sa návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručoval odporcovi skôr, ako o ňom bolo rozhodnuté, odporca by mohol veci zariadiť tak, aby následne nariadené predbežné opatrenie stratilo význam. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv navrhovateľa má prednosť pred právom odporcu vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. “.

 

K vykonateľnosti neodkladného opatrenia

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (napr. § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách).

Neodkladné opatrenie, ktorým sa osobe uložila povinnosť nevstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné jeho vyhotovením.

 

K zániku a zrušeniu neodkladného opatrenia

CSP upravuje jediný spôsob zániku neodkladného opatrenia, ktorým je uplynutie času, na ktorý bolo nariadené. Okamihom uplynutia času, na ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené, zaniká neodkladné opatrenie priamo zo zákona bez toho, aby o tom súd vydal osobitné rozhodnutie.

Pri zrušení neodkladného opatrenia je potrebné prihliadať na to, či súd koná na základe návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia alebo môže konať aj bez takéhoto návrhu.

Prípady zrušenia neodkladného opatrenia na základe návrhu na jeho zrušenie:

1. Ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.

2. Ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej alebo ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej, súd uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak:

• vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné alebo
• navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil. Posúdenie potreby ďalšieho trvania neodkladného opatrenia a posúdenie primeraného času na podanie návrhu na vykonanie exekúcie bude úlohou súdu podľa okolností konkrétneho prípadu.

 

Prípady zrušenia neodkladného opatrenia aj bez návrhu:

1. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej prvostupňový súd zruší neodkladné opatrenie

• rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta,
• rozhodnutím, ktorým žalobu zamieta,
• alebo rozhodnutím, ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

2. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej odvolací súd zruší neodkladné opatrenie rozhodnutím, ktorým rozhodnutie prvostupňového súdu mení tak, že:

• žalobu zamieta
• alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

Uvedené sa primerane uplatní aj na dovolacie konanie.

Ak súd vydá rozhodnutie, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, v tomto rozhodnutí zároveň vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti s prihliadnutím na stav konania vo veci samej.

3. V prípade, ak súd uložil navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej a navrhovateľ žalobu nepodal, súd zruší uznesenie o neodkladnom opatrení, ak žaloba nebola podaná v lehote. Uloženie povinnosti podať žalobu navrhovateľovi je jedným z oprávnením súdu v prípade, ak nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania. Túto povinnosť uvedie súd vo výroku uznesenia, ktorým sa nariaďuje neodkladné opatrenie, a ďalej vo výroku uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak síce navrhovateľ splnil svoju povinnosť podať žalobu, ale táto bola odmietnutá alebo zamietnutá, alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, primerane sa uplatní bod 1 a 2.

4. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie uznesením pred začatím konania a navrhovateľovi neuloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, je súd povinný poučiť strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, o ich možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených; lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa predchádzajúcej vety uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. V prípade, ak bola po nariadení neodkladného opatrenia podaná žaloba vo veci samej a súd žalobe vo veci samej vyhovel, súd zruší uznesenie o neodkladnom opatrení rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Primerane platí bod 1 a 2.

K zrušeniu neodkladného opatrenia je ešte potrebné uviesť, že o zrušení môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípade neodkladných opatrení, ktoré môže súd zrušiť na návrh, majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

 

K možnosti podať odvolanie

V zmysle § 357 písm. d) a e) je prípustné odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu

• o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
• o zrušení neodkladného opatrenia v prípade, ak bolo neodkladné opatrenie zrušené z dôvodu odpadnutia dôvodov jeho nariadenia, a v prípade zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného po začatí konania vo veci samej rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorým žalobu odmieta, zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

Taxatívny výpočet druhov uznesení, voči ktorým je prípustné odvolanie, znamená nemožnosť podať odvolanie voči iným ako zákonom vymedzeným druhom uznesení.

 

K náhrade škody a inej ujmy

Navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli, v prípade ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené. Predchádzajúca veta neplatí v prípade, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie osobe, ktorej bola uložená povinnosť nevstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia; tým nie sú dotknuté všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu.

 

K neodkladnému opatreniu vo veciach práva duševného vlastníctva

Osobitným druhom neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie vo veciach práva duševného vlastníctva, ktorým súd môže uložiť strane povinnosť, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.

V prípade, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred konaním vo veci samej, je povinný určiť navrhovateľovi povinnosť podať žalobu v určenej lehote; márnym uplynutím tejto lehoty neodkladné opatrenie zaniká.

Úspešnému žalobcovi môže súd na návrh priznať právo zverejniť rozsudok alebo jeho časť na trovy žalovaného; vo výroku rozsudku súd určí rozsah, formu, spôsob zverejnenia a výšku trov zverejnenia rozsudku, prípadne výšku preddavku, ktorý je potrebné zložiť žalobcovi, ktorého žalobe sa vyhovelo.

Navrhovateľ neodkladného opatrenia môže okrem vyššie uvedeného navrhnúť aj to, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takéhoto konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva; o výške zábezpeky rozhodne súd uznesením, v ktorom určí jej výšku a lehotu na jej zloženie. Zo zloženej zábezpeky sa uspokojí náhrada škody alebo inej ujmy, ktorá bola právoplatne priznaná; tým nie je dotknutá povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola zo zábezpeky uspokojená. Súd je povinný vrátiť zloženú zábezpeku v týchto prípadoch:

• ak bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva právoplatne zamietnutý,
• ak bolo konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia právoplatne zastavené,
• ak navrhovateľ nepodal v lehote určenej súdom žalobu vo veci samej alebo
• ak sa návrhu vo veci samej nevyhovelo.

Voči uzneseniu prvostupňového súdu o povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva je prípustné odvolanie.

Uvedená právna úprava reaguje na požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

 

K zabezpečovaciemu opatreniu

Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je možnosť súdu zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po právoplatnom priznaní pohľadávky súdnym rozhodnutím.

Voči uzneseniu prvostupňového súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a voči uzneseniu prvostupňového súdu o zrušení zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1 CSP je prípustné odvolanie.

Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa primerane použijú aj na zabezpečovacie opatrenie.

 

Zdroje:

• Učebnica občianskeho procesného práva 1. zväzok, Ján Mazák – Martina Jánošíková. vydavateľstvo IURIS LIBRI, spol. s.r.o., 2012, ISBN: 978-80-89635-00-9, 1. vydanie
• Števček, M., Ficová, S. a kol., Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012
• zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
• dôvodová správa k zákonu č. 160/2015 Civilný sporový poriadok
• zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
• Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo 6/2010
• Stanovisko Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Cpjn 15/2010
• Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 143/2010
• Uznesenie Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 4 Obo 88/2000
• Uznesenie Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 2 Obo 312/94
• Uznesenie Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 4 Obo 239/95