V dnešnom príspevku sa pokúsime objasniť skutočnosť, prečo niektoré úrady zvyknú vyžadovať, aby tlačivá a žiadosti boli opatrené pečiatkou. Inšpiráciou tohto vedeckého bádania, ktorého sloboda je mimochodom zaručená čl. 43 Ústavy SR nám bude inštitút „judrlanstva“ (o ktorom sme písali TU), ktorý sa mohol pričiniť o vznik pečiatkového fenoménu.
Pečiatka nie je definovaná v žiadnom právnom predpise a takisto žiaden právny predpis nepožaduje opatrenie akýchkoľvek dokumentov či už úradných alebo obchodných formou pečiatky – napriek tomu bola pečiatka, resp. jej odtlačok povýšená na základnú náležitosť prevažne úradných tlačív. Na objasnenie je potrebné uviesť na pravú mieru, že jednotlivé zákony požadujú iba to, aby obchodné a úradné dokumenty obsahovali identifikačné údaje daného subjektu (spravidla v rozsahu názov, sídlo, IČO a pod.). Na premietnutie týchto údajov na papier však nepotrebujeme pečiatku, pretože ich môžeme napísať aj perom, na počítači a pod. Pečiatka teda nie je povinná, avšak namiesto neustáleho vypisovania týchto údajov môže poslúžiť ako zjednodušujúca pomôcka.
Domnievame sa, že vznik pečiatkového povedomia môže úzko súvisieť s tzv. judrlanstvom. Na pripomenutie podľa A. Bröstla judrlanstvo je „disciplína zaoberajúca sa špekulatívnym získaním doktorského titulu, teda súhrn metód, prostredníctvom ktorých sa urýchľuje a zjednodušuje cesta od Mgr. k JUDr.“
Nie je vylúčené, že na úradoch mohli v rámci školení čerpať a preberať poznatky z rigoróznych prác napr. na tému „Verejná správa a jej charakteristické črty“, pričom ako charakteristická črta verejnej správy mohla byť uvádzaná aj pečiatka na úradných tlačivách.
Tiež nie je vylúčené, že v rigoróznej práci na túto tému sa mohla nachádzať pasáž typu „nikto nedokáže dať toľko človeku ako dokáže dať len pečiatka človeku“ a preto sa nemožno diviť, že to mohlo viesť k vzniku pečiatky ako povinnej výbavy v úradnom styku. Nevieme síce z akej výkladovej metódy mohli úradníci vychádzať, ale jazykový výklad to zrejme nebol. Podľa medializovaných informácií mohli byť základom tejto interpretácie pravidlá alternatívnej morfológie.
Keby niektorí judrlanti zakázali prístup k svojej práci od počiatku, možno by povedomie o dôležitosti pečiatky ani nevzniklo. Nádej na postupnú elimináciu pečiatkového povedomia môžeme vkladať už iba do novovzniknutej disciplíny postjudrlanstva – táto disciplína sa zaoberá špekulatívnym utajením rigoróznej práce (v krajnom prípade jej nahradením, príp. znovuvytvorením) a časovo nasleduje bezprostredne po odhalení judrlanta. Ako jeden z pozitívnych efektov postjudrlanstva sa v odbornej literatúre uvádza práve zmiznutie pečiatok. V novodobej histórii sa medzi prostriedky ochrany pred výkladom charakteristických čŕt verejnej správy zaraďuje tiež GDPR, ktoré takisto slúži aj ako dočasný pomocný nástroj pred odhalením postjudrlanta.
V týchto dňoch sa v médiách objavili informácie o tom, že postjudrlanstvo bolo prelomené. Blízka budúcnosť snáď ukáže, či naše hypotézy boli správne. Preukázanie prepojenia judrlanstva a pečiatky tak môže byť ďalším dôvodom pre zrušenie rigoróznych prác.
P.S.: To, že niektoré úrady Vám dajú riadne pocítiť, že nemáte pečiatku si dovolíme ilustrovať na jednom úradnom zázname TU.
Tomáš Čentík
ilustračné foto: pixabay.com
