Prvého júla 2016 vstúpia do účinnosti tri nové procesné kódexy, ktoré nahradia vyše 50 rokov platný a množstvom noviel poznačený Občiansky súdny poriadok (OSP). Vo viacerých smeroch to bude v slovenskej právnickej obci znamenať revolúciu, na ktorú si väčšina sudcov, advokátov, exekútorov, notárov a ďalších subjektov civilného procesu bude pravdepodobne zvykať postupne (aj po účinnosti nových kódexov) a je tiež takmer isté, že niektorí právnici si na nové kódexy nezvyknú vôbec (pomôžem si parafrázovaním jedného z lektorov seminára k rekodifikácii „vymeniť hlavu sa asi všetkým nepodarí“).
Rekodifikácia neobišla ani notársky stav a možno konštatovať, že právny poriadok aj naďalej počíta s notárom ako garantom právnej istoty a stabilným prvkom právnej prevencie. Notár ostáva aj po 1. júli 2016 štátom určenou osobou na vykonávanie notárskej a ďalšej činnosti podľa notárskeho poriadku a osobitných predpisov. Civilný sporový poriadok (CSP), ale hlavne Civilný mimosporový poriadok (CMP) budú napriek tomu znamenať podstatnú zmenu v postavení notárov a týmto príspevkom sa pokúsim naznačiť aspoň hlavné zmeny týkajúce sa notárov a ich činnosti po rekodifikácii civilného procesu.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že rekodifikácia posilnila postavenie notára a rozšírila jeho činnosť. Najdôležitejšie zmeny sa týkajú agendy, ktorá je notárovi zverená v podstatnej miere aj dnes. Ide o konanie o dedičstve, v ktorom notár pôsobí ako súdny komisár na základe poverenia príslušným súdom.
Notár ako súdny komisár na základe poverenia súdu vedie konanie o dedičstve, prejednáva dedičstvo a v stanovených prípadoch vydá aj osvedčenie o dedičstve. Tento typický notársky inštitút, ktorým notári ukončovali konanie o dedičstve vo veci samej od 1. decembra 1995, s účinnosťou CMP zanikne (v zmysle prechodných ustanovení v § 396 ods. 1 CMP definitívna rozlúčka s osvedčením o dedičstve ešte chvíľu potrvá).
Aj po 1. júli 2016 ostáva notár súdnym komisárom poverovaným príslušným okresným súdom, avšak jeho pôsobnosť sa rozširuje v konaní o dedičstve zásadne na všetky procesné úkony a rozhodnutia, okrem taxatívne vymenovaných procesných úkonov podľa § 161 ods. 2 CMP (napr. rozhodnutie o začatí konania alebo rozhodnutie o vylúčení notára).
Novinkou je § 160 CMP, podľa ktorého, ak je v súvislosti s konaním o dedičstve potrebné schváliť právny úkon maloletého dediča súdom, je na schválenie právneho úkonu príslušný súd konajúci o dedičstve. Ak je maloletý dedič účastníkom dohody podliehajúcej schváleniu súdom, môže rozhodnúť súd o schválení právneho úkonu maloletého dediča a o schválení dohody jedným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú aj vtedy, ak účastník nemá spôsobilosť na právne úkony v potrebnom rozsahu. Toto ustanovenie možno len privítať, keďže podľa súčasnej úpravy právne úkony za nespôsobilých účastníkov podliehali schváleniu poručenských súdov a často tieto „schvaľovacie konania“ trvali neprimerane dlho. Je ale potrebné zvýrazniť, že ide o možnosť, nie povinnosť. Teda ak bude mať notár dôvodnú pochybnosť, môže sa predsa len obrátiť s návrhom na schválenie právneho úkonu nespôsobilej osoby na poručenský súd ako je tomu doteraz.
Za pozitívum novej úpravy konania o dedičstve možno považovať aj to, že zákonodarca konečne v § 211 ods. 1 CMP zaviedol aj legislatívny termín pre dodatočné konanie o dedičstve, ktoré bolo v minulosti označované všelijako.
Ďalšou dôležitou zmenou je možnosť prejednania predĺženého dedičstva, teda dedičstva, v ktorom je hodnota majetku nižšia ako hodnota dlhov (vyplýva to z § 168 písm. b) CMP). V písm. a) § 168 CMP sa výslovne uvádza, že veriteľ je účastníkom konania o dedičstve aj v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa, ktorou sa vyporiadava pohľadávka veriteľa. Má sa na mysli taká situácia, kedy má prejsť pohľadávka veriteľa na dedičov inak, ako zo zákona podľa § 470 Občianskeho zákonníka.
V § 172 ods. 1 CMP sa zaviedla tzv. transmisia dedičstva, pri ktorej bol v praxi tiež uplatňovaný rozdielny prístup. Ide o prípad, ak v priebehu konania zomrie dedič poručiteľa. V takom prípade koná súd ďalej s tými, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi zomretého dediča.
Ak poručiteľ zanechal závet, jeho stav a obsah zisťuje súdny komisár, ktorý prejednáva dedičstvo (podľa starej úpravy to robil notár, u ktorého bol originál závetu uložený) a po právoplatnom skončení konania, tento závet (originál alebo jeho osvedčenú fotokópiu v závislosti od formy závetu) založí do zbierky vyhlásených závetov vedenom na súde príslušnom na konanie o dedičstve. V § 177 CMP sa nanovo ustanovuje, že súd umožní nahliadnuť do závetu tomu, kto osvedčí, že má na tom právny záujem.
Zavádza sa nový spôsob určenia všeobecnej hodnoty majetku, ktorej súčasná úprava spôsobovala aplikačné problémy. Všeobecnou hodnotou majetku je cena, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode dedičov a veriteľov o jeho prenechaní veriteľom na úhradu dlhov podľa § 202, môže súd podľa § 205 ods. 1 CMP aj bez návrhu uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva s obligatórnou konvokáciou veriteľov (odsek 3) s procesnými následkami stanovenými pre prípad neprihlásenia pohľadávok veriteľov do likvidácie. Publicita uznesenia o nariadení likvidácie je zabezpečená predovšetkým elektronickými prostriedkami. Právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva sa exekučné konanie na majetok poručiteľa zastavuje. Ak bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a doposiaľ nebolo rozhodnuté o schválení príklepu, rozhodne o schválení príklepu exekučný súd. Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku.
CMP zveruje okrem konania o dedičstve notárovi aj ďalšie konania, ktoré notár bude viesť a rozhodovať na základe poverenia súdom ako súdny komisár (§ 16 a nasl. CMP). Rozhodnutia vydané notárom a úkony vykonané notárom na základe poverenia sú rozhodnutiami a úkonmi súdu prvej inštancie. Proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom je odvolanie vždy prípustné (bližšie § 69 až 73 CMP). Ide o spoločné ustanovenia pre všetky konania v rámci súdneho komisariátu.
V rámci neho zákon zveruje do rozhodovacej činnosti notára aj konanie o umorení listiny. Dôvodom je odbremenenie súdnej sústavy od konania, ktoré svojou povahou umožňuje jeho vedenie notárom ako osobou už z historickej tradície vybavenou istými formami decíznych oprávnení, ktoré sa navrhovanou právnou úpravou rozširujú i o konanie o umorenie listiny. Pri tomto type mimosporového konania sa v zásade preberá doterajšia právnu úprava.
Ďalšou dôležitou zmenou v súvislosti s rekodifikáciou je rozšírenie notárskej činnosti o ďalší typ úschov a to o úschovy solučné. Novelou Notárskeho poriadku zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy listinu, peniaze a hnuteľnú vec na účely splnenia záväzku podľa osobitného predpisu. Hmotnoprávnym základom pre tento typ notárskej úschovy je § 568 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.
Akousi nadstavbou právnej úpravy obsiahnutej v Notárskom poriadku, je siedma hlava druhej časti CMP, ktorá počnúc § 333 stanovuje konania vo veciach notárskych úschov. Podľa tejto úpravy konaniami vo veciach notárskych úschov sú:
a) konanie o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku,
b) konanie o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy,
c) konanie o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu.
Pre všetky typy týchto konaní je spoločné, že o prípadných námietkach voči postupu notára rozhoduje súd, notár teda nevystupuje v pozícii súdneho komisára.
Konanie podľa písmena b) je úplne novým typom konania, ktoré doteraz v procesných predpisoch absentovalo. Konania podľa písm. a) a b) sa týkajú špecifického typu úschov, pričom konanie podľa písm. c) sa týka všetkých druhov úschov a je tak konaním spoločným.
Ide o ďalšie nóvum procesného predpisu vo forme vykonávania niektorých úkonov notárom. Dôvodom je odbremenenie súdnej sústavy o konanie, ktoré svojou povahou umožňuje jeho vedenie notárom.
Napriek tomu, že rekodifikácia v zásade posilnila postavenie notárov, a to hlavne v rámci konania o dedičstve a zverenia ďalších konaní notárovi, čo je prejavom dôvery štátu voči notárovi, nemenej zaujímavou z pozície notára bude aj rekodifikácia občianskeho práva hmotného, na ktorej sa intenzívne pracuje už niekoľko rokov.
Juraj Göbl
ilustračné foto: pixabay.com
