Konanie o vyhlásenie za mŕtveho je mimosporovým konaním upraveným v ustanovení § 220 - 230 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) ako jedno z konaní v statusových veciach fyzických osôb. Z dôvodu, že predmetné konanie predstavuje závažný zásah do osobného statusu fyzickej osoby (na základe súdneho rozhodnutia sa považuje fyzická osoba za mŕtvu), s ktorým sú spojené významné hmotnoprávne ako aj procesnoprávne účinky, si v nasledujúcom článku popíšeme jednotlivé aspekty tohto konania.
Spôsobilosť fyzickej osoby na práva a povinnosti ako aj spôsobilosť na právne úkony zaniká spravidla smrťou, ktorá sa zisťuje a preukazuje procesne predpísaným spôsobom. Tento postup pri úmrtí je upravený v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 41 – 43). Smrť sa zisťuje prehliadkou mŕtveho tela vrátane zisťovania čas a príčiny smrti. Prehliadku mŕtveho tela vykoná lekár poverený úradom pre dohľad, ktorý následne vyplní list o prehliadke mŕtveho a štatistickom hlásení o úmrtí. Lekár, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela, je povinný bezodkladne oznámiť úmrtie príslušnému matričnému úradu. Úmrtie je povinný oznámiť matričnému úradu prehliadajúci lekár neodkladne, najneskôr do troch pracovných dní po prehliadke mŕtveho. Následne príslušný matričný úrad vykoná zápis do knihy úmrtí a oznámi túto skutočnosť dedičskému súdu (§ 173 CMP).
Vyššie popísaný štandardný postup spočívajúci v prehliadke mŕtveho tela a na jej základe vystavení úmrtného listu však nebude v praxi vždy možné, preto zákon pamätá aj na tieto situácie úpravou osobitného konania, ktoré predmetom je vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu. V tomto prípade je úmrtný list nahradený rozsudkom súdu o vyhlásení za mŕtveho.
Dôvody vyhlásenia fyzickej osoby za mŕtvu sú zásadne dva a to:
- smrť nemožno preukázať štandardným spôsobom, pričom je isté, že fyzická osoba nežije – ide o prípady, keď je nad všetky rozumné pochybnosti isté, že fyzická osoba už nežije (napr. letecké katastrofy, banské nešťastia, explózia elektrárne a pod.), ale objektívne nie je možné vykonať prehliadku tela a vysloviť smrť prehliadajúcim lekárom.
- fyzická osoba je nezvestná (t.j. nie je isté, že nežije) a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je pravdepodobné, že fyzická osoba nežije (§ 7 ods. 2 OZ) – v praxi pôjde väčšinou o prípady, keď fyzická osoba „zmizne“ bez zanechania akýchkoľvek informácií o svojom odchode, nekontaktuje svoju rodinu, známych, nepodáva o sebe žiadne správy, nemožno s ňou nadviazať žiaden kontakt, nedisponuje svojim majetkom a vzhľadom dobu nezvestnosti, ktorá presahuje rámec obvyklej dĺžky života, jej zdravotný stav a iné okolnosti konkrétneho prípadu možno usúdiť, že už nežije.
Rozdiely medzi uvedenými dôvodmi spočívajú v tom, že pri dôvode pod bodom I. nie je rozhodnutie súdu podmienené vydaním ediktu (verejnej vyhlášky) a uplynutím tzv. ediktálnej doby, ak sú splnené predpoklady pri vydanie rozhodnutia podľa bodu 1., t.j. ak je isté, že osoba nežije. Ďalší rozdiel spočíva v určení dňa smrti – kým v prípade pod bodom I. je možné uviesť presný deň smrti, pri dôvode pod bodom II. sa uvádza iba tzv. prezumptívny (predpokladaný) deň smrti, resp. deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila.
Postup podľa bodu 2. je taký, že súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil do jedného roka. Súd vo verejnej vyhláške vyzve každého, kto má o fyzickej osobe správy, aby ich podal súdu alebo procesnému opatrovníkovi. Súd vo verejnej vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a poučenie, že po márnom uplynutí lehoty môže byť fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu. Súd verejnú vyhlášku zverejní na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu; výzvu, ktorá je obsahom verejnej vyhlášky, môže súd zverejniť aj iným spôsobom (napr. prostredníctvom obce, rozhlasu, televízie, v tlači a pod.). Podľa okolností prípadu vykoná súd úkony potrebné na zistenie, či je fyzická osoba nažive. Ak aj po uplynutí ediktálnej lehoty je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu.
Miestne príslušným na konanie je všeobecný súd toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho. Týmto súdom je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu – ak tento súd nie je možné určiť, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode mala fyzická osoba v Slovenskej republike poslednú adresu trvalého pobytu; ak takého súdu niet, je príslušný súd, v ktorého obvode má majetok (§ 14 a 16 CSP). Vecne príslušné na konanie sú okresné súdy.
Začatie konania je ovládané zásadou oficiality, podľa ktorej konanie začne súd aj bez návrhu, ktoré je doplnená dispozičnou zásadou, pretože návrh na začatie konania môže podať aj ten, kto má na veci právny záujem.
Legitimácia na podanie návrhu na začatie konanie o vyhlásenie za mŕtveho je determinovaná právnym záujmom na veci, teda na vyhlásení fyzickej osoby za mŕtvu (s výnimkou prípadu, kedy súd môže vyhlásiť osobu za mŕtvu aj bez návrhu, ak je isté, že fyzická osoba nežije - napr. letecké katastrofy a pod.). Právny záujem je iba taký záujem, s ktorým spája právny poriadok určité práva, a ktoré by určitá osoba nemohla realizovať bez toho, aby fyzická osoba bola vyhlásená za mŕtvu. V okolnostiach konkrétnej veci môže mať právny záujem napríklad manžel, pre ktorého vytvára manželstvo s nezvestnou osobou prekážku pre uzavretie nového manželstva (viď § 9 zákona o rodine). Osobou s právnym záujmom môže byť tiež veriteľ, ktorý sa nevie domôcť svojej pohľadávky, podielový spoluvlastník, ktorý má záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, príp. rozhodovaní o spoločnej veci alebo aj potenciálni dedičia, ktorí majú záujem na ochrane a užívaní majetku a pod.
V konaní o vyhlásenie za mŕtveho sa uplatňuje tzv. tretia definícia účastníctva, t.j. účastníkmi konania sú tí, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať (§ 7 ods. 2 CMP). Súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu za účelom ochrany jej záujmov. Súd môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Vo veci sa rozhoduje formou rozsudku, ktorý je záväzný pre každého (§ 39 ods. 1 v spojení s § 43 CMP).
Rozhodnutím súdu o vyhlásení za mŕtveho ako rozhodnutím o osobnom stave sú viazané pri svojom rozhodovaní všetky orgány verejnej moci, ktoré si otázku osobného stavu nemôžu posúdiť samostatne (napr. 193 CSP. § 7 ods. 2 Trestného poriadku, § 40 ods. 2 Správneho poriadku a pod.).
Rozsudok súdu o vyhlásení za mŕtveho má významné procesnoprávne a hmotnoprávne následky. Procesnoprávnym následkom je napríklad dôvod na začatie konania o dedičstve a skutočnosť, že v dôsledku zániku procesnej subjektivity ako jednej z procesných podmienok je súd povinný urobiť vhodné opatrenia na odstránenie tohto nedostatku. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
Medzi hmotnoprávne následky patrí napr.:
- zánik manželstva (§ 21 zákona o rodine) - ak bol jeden z manželov vyhlásený za mŕtveho, manželstvo zaniká dňom, keď rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho nadobudne právoplatnosť;
- prezumptívny deň smrti, resp. deň smrti uvedený vo výroku rozsudku má význam pri určovaní otcovstva pri prvej domnienke otcovstva (85 ods. 1 zákona o rodine),
- zaniká bezpodielové spoluvlastníctva manželov (§ 148 ods. 1 OZ);
- dochádza k dedičskej sukcesii (§ 460 OZ).
Ak ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zomrel v iný deň, ako je uvedený v rozsudku, súd aj bez návrhu vydá rozsudok, ktorým vykoná opravu. Zmena rozsudku, resp. predpokladaného dňa smrti má význam najmä v rodinnom práve pri určovaní otcovstva a v nadväznosti na to v dedičskom práve pri zisťovaní okruhu dedičov.
Ak sa zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive, súd aj bez návrhu začne konanie a vydá rozsudok, ktorým rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho zruší. Ak bolo rozhodnutie o vyhlásení jedného z manželov za mŕtveho zrušené, neobnoví sa zaniknuté manželstvo, ak manžel toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, uzavrel medzitým nové manželstvo. Bráni sa tým vzniku tzv. bigamie, ktorá je v podmienkach SR zakázaná. Ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho, zruší súd uznesenie o dedičstve (§ 210 CMP). Osoba vyhlásená za mŕtvu sa po zrušení rozhodnutia môže domáhať žalobou svojich majetkových práv od nepravého dediča.
Tomáš Čentík, 19. septembra 2016
ilustračné foto: pixabay.com
