Procesné pravidlá rozvodu sú vo významnej miere determinované hmotnoprávnou úpravou, mohol zákonodarca napriek tomu uvedené konanie inovovať?
Konanie o rozvod je po novom komplexne upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (§§ 92 – 100) – podľa dôvodovej správy je zaradenie tohto konania medzi mimosporové konania dané súčasnou hmotnoprávnou úpravou, i celkovou zmenou koncepcie konaní tzv. nesporového charakteru.CMP má byť podľa jeho autorov vnímané ako súhrn právnych noriem upravujúcich metodológiu procesného postupu pri presadzovaní ochrany osobitných vzťahov, na ochrane ktorých je spoločenský, verejný záujem. Podľa tvorcov nových procesných predpisov uvedené dôvody ako aj osobitosti procesného režimu týkajúce sa predmetu konania a účastníkov odôvodňujú zaradenie konania o rozvod manželstva medzi konania mimosporové.
Čo sa týka miestnej príslušnosti (vecne príslušným bude okresný súd, kauzálna príslušnosť pre rozvodové konania sa osobitne neupravuje), miestne príslušným súdom je súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich - inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal; ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. V podstate ide o rovnaké znenie aké nájdeme v óespéčku dnes – ako je potrebné interpretovať pojem bydlisko pripomína dôvodovka: „Predkladateľ v celom CMP preferuje pojem (faktické) bydlisko z dôvodu vystihnutia reálnejšej väzby medzi príslušným súdom a účastníkom konania. Tým sa zvyšuje protektívna funkcia, ktorá je imanentnou súčasťou mimosporového konania. Faktické bydlisko nie je zhodné s pojmom trvalý pobyt („právne bydlisko“), ide o širší pojem ako trvalý pobyt.“
Konanie sa začína len na návrh (v mimosporových konaniach sa namiesto pojmu žalobu používa pojem návrh) jedného z manželov. Účastníkmi konania (pojem strany sa používa len v sporovom konaní, pri mimosporových konaniach sú to vždy účastníci) sú manželia. Naďalej je obligatórne s rozvodovým konaním spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, čo si inak už ani nemožno predstaviť.
Súd má výslovne uloženú povinnosť viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie (rovnako dnes § 100 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku). Fakultatívne ma súd možnosť („ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci“) vyzvať účastníkov aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.
K zastaveniu konania na základe späťvzatia môže dôjsť len so súhlasom druhého manžela – ten sa nevyžaduje, kým mu návrh na rozvod manželstva nebol doručený.
Novým dôvodom pre zastavenie konania bude aj to, že sa navrhovateľ nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, za predpokladu, že druhý z manželov, ktorý sa na pojednávanie dostavil, vyhlási, že na prejednaní veci trvá. Vysvetlenie v dôvodovej správe je takéto: „Nová úprava zastavenia konania ako procesnej sankcie za pasivitu navrhovateľa v konaní o rozvod manželstva je v celkovej koncepčnej línii, ktorú predstavuje úsilie o primárne zachovanie manželstva ako základného rodinnoprávneho zväzku, súčasne sa rešpektuje autonómia vôle manžela prítomného na pojednávaní.“
Súd konanie zastaví aj vtedy, ak jeden z manželov pred právoplatným skončením zomrie – ak už bol vydaný rozsudok súd ho uznesením zruší a konanie zastaví.
Na zhodný návrh účastníkov konania ho súd preruší – v konaní pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.
Pri trovách konania platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (čo je zásadou pri všetkých mimosporových konaniach) – súd ich však môže priznať vtedy ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Proti rozsudku, ktorým sa manželstvo rozvádza nie je prípustné dovolanie, dovolanie generálneho prokurátora, ani žaloba na obnovu konania. Holt právna istota v takejto zásadnej veci musí byť.
Ako vidno, zmien je skôri málo – pravda, je to dané už spomínanou väzbou na zákon o rodine. Aj tak by sme si vedeli predstaviť napríklad upustenie od povinnosti viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a ich zmierňovanie, ak o to zhodne manželia požiadajú, alebo pripustenie rozhodovania bez pojednávania (čo sa dnes príležitostne vyskytuje) na základe zhodných vyhlásení manželov, že sú splnené všetky podmienky pre rozvod manželstva. Takáto zmena by mohla byť na úvod zavedená aspoň pri rozvode bezdetných manželstiev.
Šaňo Bröstl ml.
ilustračné foto: redakcia
